Chcela by som sa poradiť o správaní mojej dcérky. Má dva roky a štyri mesiace a už asi deväť mesiacov robí to, že keď je rozrušená a nahnevá sa, že jej niečo nedovolíme, kľakne si na zem a začne si búchať hlavu o zem, prípadne si ju búcha o niečo, čo má najbližšie pri sebe - stena, zábradlie postieľky a podobne. Niekde som sa dočítala, že si to nemáme všímať, aby sme neupriamovali na neželané správanie pozornosť. Ale chcela by som, aby pochopila, že sebaubližovanie nie je cesta.
Vaša dcérka má 28 mesiacov a s búchaním si hlavy, ktoré Vám robí starosti, začala už približne vo veku 19 mesiacov. Takéto malé deti prežívajú veľmi silné emócie - príjemné aj nepríjemné, ale nedokážu ešte to, čo prežívajú, dať efektívne do slov. Píšete tiež, že ste sa dočítali, že si toto správanie nemáte všímať a zároveň, zdá sa, intuitívne cítite, že Vám takýto postup úplne nevyhovuje. Určite Vás chcem povzbudiť k tomu, aby ste dcérke namiesto ignorovania v týchto chvíľach pomohli. Samozrejme, neznamená to, že jej máte ustupovať a dovoliť jej niečo, čo ste predtým zakázali. Treba však skúsiť zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu s tým, že viete, že si nevie pomôcť. Na to potrebuje Vás, pokojnejšiu, zrelšiu nervovú sústavu, ktorá ju naučí, ako s vecami naložiť. Môžete v týchto chvíľach dcérke vyjadriť pochopenie („vidím, že sa hneváš…“) a skúsiť búchanie hlavy zastaviť - zobrať ju na ruky, ak má o to záujem, a utíšiť ju. Ak v tej chvíli o objatie nestojí, môžete len pri nej zostať a upokojiť ju tým, že jej poviete, že ste pri nej, že to bude v poriadku a počkať, kým búrka prehrmí.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Búchanie si hlavou o zem alebo iné predmety je správanie, ktoré môže rodičov poriadne vystrašiť. Je to však pomerne častý jav u malých detí a často spadá do kategórie normálneho vývoja. V tomto článku sa pozrieme na možné príčiny, ako reagovať a kedy je potrebné vyhľadať odbornú pomoc.
Prečo si deti búchajú hlavu?
Deti v ranom veku prežívajú veľmi silné emócie, ale ešte nedokážu efektívne vyjadriť svoje pocity slovami. Búchanie si hlavou môže byť prejavom frustrácie, hnevu, bezmocnosti alebo spôsobu, ako získať pozornosť. Niektoré deti si týmto spôsobom môžu aj upokojovať alebo sa nudiť. V prípade, že dieťa s búchaním hlavy začalo už okolo 19. mesiaca života, je to obdobie, kedy deti intenzívne prežívajú emócie, ale ich komunikačné schopnosti sú ešte obmedzené.
Ako reagovať na búchanie hlavy?
Hoci sa môžete dočítať, že takéto správanie treba ignorovať, často je efektívnejšie dieťaťu v týchto chvíľach pomôcť. Neznamená to, že by ste mu mali ustupovať a dovoliť mu niečo, čo ste predtým zakázali. Skúste zostať v súcitnom postoji voči dieťaťu a uvedomte si, že si v danej chvíli nevie pomôcť. Potrebuje vašu pokojnejšiu a zrelšiu nervovú sústavu, ktorá mu pomôže naučiť sa zvládať situácie. Môžete dieťaťu vyjadriť pochopenie slovami ako „Vidím, že sa hneváš…“ a pokúsiť sa búchanie hlavy zastaviť. Zobrať dieťa na ruky, ak má záujem, a utíšiť ho je často účinné.
Ak dieťa v danej chvíli o objatie nestojí, môžete pri ňom zostať a upokojiť ho slovami, že ste pri ňom a že to bude v poriadku, kým „búrka“ neprehrmí. PRESTAŇTE hovoriť, keď sa vaše dieťa rozplače. Urobte namiesto toho TOTO. Niektorí odborníci odporúčajú aj tzv. pevné objatie - dieťa chytiť tvárou k sebe a pevne držať, s rukami nad lakťami, aby nemohlo mávať a udierať. Ideálne je si s dieťaťom sadnúť, aby ste mohli prichytiť aj nožičky. Je dôležité snažiť sa upokojiť nielen dieťa, ale aj samých seba. Po ukľudnení sa snažte viesť normálnu konverzáciu, aby ste zhodnotili, či je dieťa orientované a či si pamätá okolnosti pred pádom.
Úrazy hlavy u detí
Úrazy hlavy sú u detí pomerne časté, najmä počas prvých samostatných krokov a objavovania sveta. Pády z vlastnej výšky v bezpečnom prostredí zvyčajne nemajú vážne následky. Závažnejšie vnútrolebečné poranenia sa častejšie vyskytujú pri pádoch z nábytku, preliezok či z bicykla, kde je často dôsledkom nedostatočný dohľad dospelého. Hlava dieťaťa sa od hlavy dospelého odlišuje - je väčšia v porovnaní s telom a lebka je tenšia a poddajnejšia. Aj keď úraz hlavy nemusí mať žiadne následky, môže viesť aj k život ohrozujúcim poraneniam.
Kedy vyhľadať lekársku pomoc? Pri akejkoľvek neistote alebo závažnom spôsobe úrazu je namieste vyhľadať lekársku pomoc. Ak ste úraz videli a hodnotíte ho ako závažný (napr. pád z veľkej výšky, autonehoda), vyhľadajte lekársku pomoc, aj keď je dieťa bez zjavných ťažkostí. Po úraze hlavy sledujte najmä tieto príznaky: zmeny vedomia a správania, zreničky rôznej veľkosti, vracanie, silné bolesti hlavy, závraty, problémy s rovnováhou, krvácanie z nosa alebo uší, strata pamäti, opakované vracanie, neschopnosť prebudiť sa. Je dôležité dieťa sledovať minimálne 48 hodín po úraze, aj keď sa na prvý pohľad javí v poriadku.
Diagnostické metódy v nemocnici zahŕňajú RTG vyšetrenie lebky, CT vyšetrenie a neurologické vyšetrenie. Typy poranení hlavy zahŕňajú otras mozgu, epidurálny a subdurálny hematóm, intracerebrálnu hemorágiu, difúzne axonálne poškodenie, lineárnu prasklinu lebky a imposívnu zlomeninu lebky. Pri podozrení na otras mozgu alebo iné neurologické problémy sa vykonáva príslušné vyšetrenie a liečba sa stanovuje lekárom.
Kedy je správanie považované za normálne a kedy už treba konať?
Hoci búchanie hlavy môže byť znepokojujúce, u malých detí je pomerne časté. Ak dieťa robí tieto prejavy len občas, keď je rozrušené, a po upokojení prestane, je to zvyčajne súčasť vývoja. Avšak, ak si dieťa búcha hlavu opakovane, aj keď je samo a v pokoji, alebo ak sa správanie stupňuje, je dobré sa poradiť s pediatrom alebo detským psychológom. Ak si dieťa pri búchaní hlavy spôsobuje viditeľné zranenia (modriny, krvácanie), je nutné vyhľadať lekársku pomoc. V niektorých prípadoch môže pomôcť aj podávanie doplnkov stravy, ako napríklad Magne B6 v ampulkách, ktoré môže pomôcť pri nervozite a nespavosti u detí. Vždy sa však pred podaním akýchkoľvek liekov či doplnkov poraďte s lekárom.
Pamätajte, že robíte maximum pre bezpečnosť svojho dieťaťa. Dobrý deň, keď si synček búcha hlavu, príďte za ním a v prvom rade mu dajte fyzickú hranicu. To znamená, chyťte mu hlávku, poprípade dajte vašu ruku medzi neho a miesto kde si udiera hlávku, alebo ho chyťte na ruky a pohladkajte po hlávke. Aby si neublížil. Priznajte mu emóciu a zreflektujte ju. Opíšte situáciu. Hneváš sa. Chcel si, aby to bolo inak. Potom nastavte hranicu. Hlavička ale nie je na búchanie. Ľudia nie sú na ubližovanie. A dajte alternatívu. Môžeš búchať kladivom/nejakou hračkou. Môžeš si zadupať. Môžeš hodiť vankúš, búchať do vankúša.
Ďalšie rady zahŕňajú prijímanie emócií dieťaťa, rozvoj motoriky a vytváranie bezpečného priestoru pre vyjadrenie pocity. Deti v rizikových situáciách často hľadajú fyzické podnety alebo kontakt, ktorý im chýba. Pomôžte im nájsť vhodné alternatívy a zapojiť ich do činností, ktoré rozvíjajú motoriku, komunikáciu a schopnosť zvládať frustráciu.
Záverom, ak sa správanie vyskytuje pravidelne a vedie k zraneniam, alebo ak máte akékoľvek pochybnosti o vážnosti situácie, vyhľadajte pomoc pediatra alebo detského psychológa. Rodičovská podpora, vzájomné objatie a následné vedenie dieťaťa k lepšiemu zvládaniu emócií môže výrazne zlepšiť situáciu a znížiť frekvenciu búchania.
Video, ktoré môže zachrániť život – ODRENINA HLAVY
Pri možnosti zavedenia doplnkov stravy sa vždy poraďte s lekárom a sledujte reakcie dieťaťa. Pamätajte, že každý vývoj dieťaťa je jedinečný a dôležité je vytvoriť podporujúce prostredie plné pochopenia a jasných hraníc.