Vývoj dieťaťa: Kedy sa posadí, začne liezť a chodiť?

Vývoj dieťaťa je individuálny proces a dosahovanie míľnikov, ako je sedenie, lezenie a chodenie, prebieha u každého dieťaťa iným tempom. Rodičia sa často tešia na tieto zmeny s očakávaním, ale je dôležité si uvedomiť, že násilné urýchľovanie vývoja môže mať negatívne dôsledky. Porovnávanie vývoja detí môže viesť k zbytočným obavám a stresu, a preto je dôležité pristupovať k vývoju dieťaťa s trpezlivosťou a pochopením.

Kedy sa dieťa posadí?

Samostatné sedenie je dôležitý míľnik vo vývoji dieťaťa, ktorý zvyčajne nastáva medzi 6. a 9. mesiacom života, pričom väčšina detí sa posadí okolo 8. mesiaca. Dosiahnutie tejto polohy si vyžaduje posilnenie svalov celého tela a koordináciu. Predtým, ako sa dieťa posadí, musí zvládnuť iné zručnosti, ako je otáčanie hlavy, dvíhanie hrudníka v polohe na brušku, pretáčanie sa z bruška na chrbát a sedenie s oporou.

Čo predchádza sedeniu?

Pred sedením musí dieťa zvládnuť niekoľko dôležitých krokov:

• Zdvíhanie a otáčanie hlavy: Posilňuje svaly krku a hornej časti tela.
• Dostatočná sila hornej časti tela: Umožňuje dieťaťu opierať sa o ruky a dvíhať sa.
• Držanie tela: Schopnosť udržať telo v stabilnej polohe.
• Statická rovnováha: Udržanie rovnováhy v pokoji.
• Dynamická rovnováha: Udržanie rovnováhy pri pohybe.
• Symetrické rozloženie váhy v dolných končatinách: Rovnomerné zaťaženie nôh.

Dôležitosť šikmého sedu

Predpokladom pre bezproblémové posadenie je, keď dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o dlaň a to je krôčik k samostatnému sedeniu. Je to obdobie, ktoré je charakteristické vývojom do budúceho sedenia, lezenia, státia a budúcej chôdze. Dieťa si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neusedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj samé posadí.

Čo robiť a nerobiť, ak dieťa ešte samé nesedí?

Ak dieťa ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmej polohy. Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť. Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Keď ešte nedsedí, tak ho treba mať v strednej, a nie v kolmej polohe.

Ako podporiť vývoj dieťaťa?

• Polohovanie na bruško: Ideálna poloha pre posilnenie svalov krku, ramien, chrbta a brucha.
• Vytvorenie priestoru na hranie: Umiestnenie dieťaťa na podložku na zemi umožňuje slobodný pohyb a objavovanie.
• Podpora a povzbudzovanie: Chváľte a tlieskajte za každý pokrok, čo motivuje dieťa k ďalšej snahe.
• Zabezpečenie bezpečnosti: Počas prvých pokusov o sedenie chráňte dieťa vankúšom na kŕmenie.

Ako škodí predčasné posadzovanie?

Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty. Chrbátik je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú. Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, zakrivenie chrbtice. Je to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu aby sa udržalo. To si matky ani nemusia všimnúť. V žiadnom prípade sa nesmie obkladať vankúšmi. Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatného kolmému sedeniu. Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa horšie dýcha.

Čomu sa vyhnúť?

• Predčasné posadzovanie: Svaly dieťaťa ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica je neprimerane zaťažovaná.
• Používanie detských sedačiek a polohovadiel príliš dlho: Umelo podopierajú deti a nedovoľujú im vyvinúť potrebné svaly.
• Nechať dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru: Riziko prevrátenia a udusenia.

Čo v prípade, že dieťa stále nesedí, aj keď by už malo?

Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je individuálny proces. Ak si však chcete byť 100% istí, že vaše dieťatko sa vyvíja správne, poraďte sa s pediatrom. Ak vaše batoľa nedokáže samostatne sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu.

Kedy upozorniť pediatričku?

V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

Čo ak sa dieťa najprv naučí stavať na nohy a až potom si sadne?

Niektoré deti sa najprv naučia stavať na nohy a až potom si sadnú. Aj keď sa to líši od bežného vývoja, nemusí to byť nutne problém. Dôležité je sledovať celkový vývoj dieťaťa a konzultovať s pediatrom v prípade akýchkoľvek obáv.

W-sed: Čo to je a prečo je nesprávny?

W-sed je poloha, kedy dieťa sedí na zemi s nohami pokrčenými v kolenách a pätami vedľa zadku z každej strany, pričom nohy tvoria písmeno W. Táto poloha môže byť spôsobená oslabenou brušnou stenou, hypermobilitou kĺbov alebo nízkym svalovým napätím. W-sed môže viesť k nadmernej vnútornej rotácii bedrových kĺbov, laterálnej tibiálnej torzii, poruchám rovnováhy a chôdze, plochým nohám a zhrbenému držaniu tela.

Prvé míľniky dieťatka

Prvé míľniky dieťatka v každej mamičke vyvolajú nával citov. Funguje to tak dokonca aj po rokoch, stačí si spomenúť. Prvý úsmev, prevrátenie sa, sedenie, plazenie, štvornožkovanie. A potom príde ten najväčší z vývojových míľnikov: chôdza.

Neporovnávajte, ani nerobte paniku

Niektoré detičky sa postavia a odvážia na prvé krôčky už v ôsmom-deviatom mesiaci života, iné až po roku života. Netreba robiť paniku, ani nie je dobré porovnávať vaše dieťa s inými - každé má iné tempo. Niektoré chodia až ako 14 až 16-mesačné, sú opatrnejšie, neistejšie, potrebujú viac času.

Kedy je potrebné upozorniť pediatričku a riešiť problém? 18 mesiacov

Našťastie väčšina pediatričiek sa automaticky na prekonávanie míľnikov pýta v rámci prehliadok, a tak u nás je len malé riziko, že čosi zostalo zanedbané. V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí. O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách. Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine. Ak nie, zvyčajne nejde o problém.

Neurologické vyšetrenie ukáže viac

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať. Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu. Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

Ako urýchliť proces?

V prvom rade nerobte nič nasilu. Ak dieťa ešte ako 14-mesačné nechodí, sú na to dôvody. Môžu byť psychického charakteru, ale aj fyzické - potrebuje si nacvičiť niektoré pohyby, posilniť svaly alebo nabrať odvahu. Ak budete na dieťa tlačiť, výsledok môže byť ešte horší.

V každom prípade ho však môžete podporiť, keď vidíte jeho snahu a chuť chodiť. Vidíte, že to opakovane skúša, čo je veľmi dobrý moment - podajte mu pomocnú ruku.

• Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať. Pozor však podlaha, po ktorej chodí by nemala byť mäkká ani pružná - takto sa nenaučí správne chodiť. Takže nenacvičujte na posteli, žinenkách či matracoch, ale na klasickej dlážke, akú máte doma. Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!
• Pri chôdzi ich môžete pridŕžať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe. Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha. Optimálne je, ak sa môžu pridŕžať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát. Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.
• Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu. Rozhodne nie je vhodné deti strašiť, čo všetko sa im môže stať alebo híkať, keď padnú na zadoček.

Jedenásťmesačný človiečik by už mal piť vodu alebo nesladené nápoje z pohára. Pije pri jedle málo? Ponúknite mu nápoj zo špeciálneho hrnčeka s uškami, prípadne s uzáverom na pitie alebo so sklápacou slamkou. Nerozbitné hrnčeky a poháre zdobia veselé motívy, ktoré deti priťahujú a povzbudzujú do pitia. Nezabúdajte na dentálnu hygienu po jedle. Chce si dieťa čistiť zúbky samo? Nebráňte mu v tom, naopak, povzbudzujte ho. Návyk je pre budúcu pravidelnú starostlivosť o chrup veľmi dôležitý.

Rada by som sa informovala mame 11-mesačnú dcérku, ktorá pred 2 týždňami začala štvornožkovať... o pár dní nato sa začala stavať. V postieľke pekne nakráča a prechodí celú postieľku dookola tak, že sa drží. Problém je v tom, že si ešte sama nesadla. Podarilo sa jej pár krát, keď stála a padla na zadok. Doktorka povedala, že máme jej dať ešte také 2 týždne čas a potom skúsiť fyzioterapeuta, ktorý ukáže len pár cvikov. Vravela aj to, že väčšinou zo štvornožkovania si sadnú. Ja už vidím, že si podkladá nožičku pod seba, keď je na štyroch aj sa jej to raz podarilo a druhýkrát sa prevalila. Mal tu niekto podobný problém? Myslíte si, že jej mám ešte dať čas? Alebo už riešiť fyzioterapeuta radšej.

Mila maminka, ak ti pediatrička povedala, že všetko je v poriadku, tak sa nad tým vôbec netráp. Uvidíš, čoskoro začne chodiť. Môj malý začal sám chodiť na konci 16. mesiaca!!! a tiež, nezeby bol nejaký macík, ale vyšší na svoj vek a tie otázky typu "taký veľký ešte nechodia?" veľmi dobre poznám a dosť som sa preto trápila, dokonca malý začal našlapovať tak divne na jednu nožičku, o to viac som sa bála. Tiež som to diskutovala s naším pediatrom a ten ma pokojne upokojoval, že každé dieťa je individuálne a každé šikovnejšie v niečom inom, náš napredoval viac psychicky ako fyzicky. A teraz má 2.5 roka a nedá sa už chytiť:D aj to zlé našlapovanie samo zmizlo. Pritom dedične po nás rodičoch to malý asi nemá, ja s manželom sme chodili už ako roční. Netráp sa a ešte si užívaj, kým ho chytíš, čoskoro ten čas pominie. Veľa krásnych krokov!

My sme sa s naším dosť potrápili (hehe, my, no teda najmä JA 🙄), ale on mal slabý trup, tak mu bolo treba pomôcť... Ale môže sa stať, že dieťa štvornožkovať nebude. Iné veci robilo? Zaujíma ma najmä druhé vzpriamenie, či sa dalo na vystreté ruky.

Ja by som na to nešla cestou Vojtovky, moooozno skúsila iné metódy, Bobathova je fajn, ale 11-mesačné už nemusí tak spolupracovať, a aj keď je to cvičenie hrou, môže plakať a protestovať. Alebo skúsiť osteopatiu, ja to všade odporúčam, lebo je to super vec. Ja sama som nestvornozkovala, som z generácie chodítkových detí, ktoré ťahali za ruky predčasne, a podložili vankúšom už snáď v dvoch mesiacoch, aby "sedelo". Či je to týmito, alebo nie, netuším. Ináč som OK aj zdravá, ale chrbticu mám veľmi krivú, vo všeobecnosti mám veľmi zlé držanie tela, hlava viac dopredu, vyskúsené lopatky, ale toto s tým vôbec nemusí súvisieť.

Vojtovka je fajn vec, ale je to cvičenie vymyslené pôvodne pre deti s DMO a sama som sa bavila s fyzioterapeutkami, ktoré ju necvičia so zdravými deťmi, lebo na to nie je dôvod. Sama naša neurologička povedala, že ak chcem mať zo zdravého dieťaťa neurologického pacienta, tak nech kľudne pokračujem vo Vojtovke. Pozor, netvrdím, že Vojtovka paušálne nie, nie sú to moje svojvoľné závery, ale starostlivé vyšetrenia nášho syna, je to indi vindi, každé dieťa je iné. Viem, že ťa to trápi a štve, že nestvornožkuje, ale nemusí to byť katastrofa. Píšeš, že ste cvičili, odkedy a ako dlho? Lebo aj pri tej Vojtovke sa výsledok dostaví vtedy, keď sa to jednak podchytí včas a čo najskôr začnete a samozrejme tam musí byť dodržaných viacero vecí, okrem iných aj čas cvičenia, ako často, nemá to byť prerušované, pokiaľ na to nie je dôvod ako napr. očkovanie, čo choroba, má sa to robiť poctivo denne viackrát a najmä technika musí byť tiež správna: teda musí to mamka dobre robiť plus to, čo robí, musí byť jej dobre ukázané a dobre nastavené. U nás som napríklad cvičila a cvičila a keď mi už po pol roku nedalo, že nejaký efekt nevidím a začala hľadať iných odborníkov na vlastnú päsť a náklady, tak som zistila, že 3 mesiace nám dávali cvičiť cvik, ktorý posilňuje nohy, ktoré mal malý silné a naopak, na trup sa kašľalo, čo mal slabý. Odkiaľ si? Ak z východu, tak v KE by som vedela posunúť kontakty, kam sa obrátiť.

Dobry den pani doktorka, moj 10 a pol mesacny syn este nesedi, zatial sa len plazi. Velmi malo zapaja nohy, zatial ani nevyzera ze by sa to v dohladnej dobe niekam posunulo. Je to inac velmi pohodlne dieta, vesele a spokojne. Chcem sa opytat ci mam este cakat a nechat tomu volny priebeh alebo mam navstivit nejakeho specialistu. Moj syn je inac trosku disproporcny - ma velmi velku hlavu, telo take standardne a nohy take mensie a kratsie. Mozno preto aj ten nerovnomerny vyvoj. S dcerou som pred par rokmi chodila na Vojtovku (torticollis) a nerada by som takto trapila aj syna, bolo to fakt velmi neprijemne obdobie pre vsetkych.

Dobrý chcem sa spýtať ako dlho asi trvá fáza plazenia a “hojdania” sa na štyroch než dieťa prejde na ďalšiu fázu napr. že si sadne? Viem, že je to individuálne, ale musí existovať nejaký priemer.

Dobrý deň, Prosím o radu. Náš 1 a pol ročný syn mal zlomenú nohu. Konkrétne prasklinu v píšťale. Mesiac mal sadru. Chirurg mu potom len postával nohu a povedal, že už je to zahojené a že máme cvičiť dvakrát denne len členkom. Nič viac. Že do dvoch týždňov bude chodiť.

Dobrý deň. Chcem sa spýtať, mám 28 mesačného chlapca. Keď sa narodil vážil 2690kg a 48cm zdravý chlapec. Teraz 12kg a 92cm. Chodí, behá, vymýšľa, čítam mu knižky, ktorého pomaly ani nezaujíma, niekedy mi ukazoval obrázky a pomenovala som ich ale nezopakoval nič. Rozpráva mami; babi, mňam, nie, nejdem. Vyjadruje najčastejšie negatívnejšie prejavy, nejdem, nechcem.

tags: #11 #mesacne #dieta #nestoji

Populárne príspevky:

• Príspevok pre slovenských rodičov v Nemecku
• O kontroverziách a skúsenostiach pacientiek s MUDr. Igorom Slezákom, PhD.
• Postup šitia fusaka s ovčím runom
• Príčiny chrápania u 3-ročných detí
• Kalkulačka materskej