Licence | Všechna práva vyhrazena. Setkání více než stovky hlav států a vlád, které od 3. června 1992 jednaly o klimatu, vstoupilo do historie jako "summit Země". Oficiálně to byla 3. Konference OSN o životném prostředí a rozvoji, výrazně přispěla zejména k popularizaci myšlenky udržitelného rozvoje. Jejím výsledkem byl mimo jiné dokument nazvaný Agenda 21. Ne všechna opatření se za uplynulé tři dekády podařilo naplnit. Přesto byl summit z roku 1992 úspěšný přinejmenším v tom, že zvýšil informovanosť veřejnosti o potřebě zohľadňovať ekologické a sociálne aspekty hospodárskeho rozvoja. Byla na něm prijata například tiež Rámcová konvencia OSN o zmene klímy (UNFCCC; v platnosť vstúpila v roku 1994), ktorá vyzvala krajiny sveta k dobrovoľnému znižovaniu emisií skleníkových plynov. Kjótský protokol nakoniec vstúpil v platnosť v roku 2005. Podľa dokumentu mali byť v rokoch 2008 až 2012 znížené celkové svetové emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov v priemere o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990. Protokol, ktorý nakoniec platil až do roku 2020, nahradila pařížská dohoda OSN o zmene klímy, ktorá vstúpila do platnosti v novembri 2016. Podľa nej má byť oteplovanie udržané pod dve stupne Celzia, najlepšie do 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym obdobím.
1. „BUĎ POCHVÁLENÝ, môj Pane,“ spieval svätý František z Assisi. 2. Táto sestra protestuje proti zlu, ktoré jej spôsobujeme nezodpovedným používaním a zneužívaním dobier, ktoré do nej vložil Boh. Vyrastali sme s myšlienkou, že sme jej vlastníci a vládcovia, oprávnení na jej drancovanie. Násilie, ktoré je v ľudskom srdci zraneným hriechom, sa prejavuje aj v príznakoch choroby, ktorú vnímame v pôde, vo vode, vo vzduchu a v živých bytostiach.
3. Pred viac ako päťdesiatimi rokmi, keď sa svet potácal nad priepasťou nukleárnej krízy, svätý pápež Ján XXIII. napísal encyklikú Pacem in terris, v ktorej vyzval na mier a ponúkol smerovanie pre celý katolícky svet. Teraz, vzhľadom na globálny úpadok životného prostredia, sa chcem obrátiť na každého človeka, ktorý býva na tejto planéte. Vo svojej exhortácii Evangelii gaudium som napísal členom Cirkvi, aby zmobilizovali proces misionárskej reformy, ktorú ešte treba uskutočniť.
4. Osem rokov po encyklike Pacem in terris sa blahoslavený pápež Pavol VI. zdôraznil, že „prostredníctvom neuváženého využívania prírody riskuje, že ju zničí a sám sa stane obeťou podobnej skazy.“ Aj na pôde FAO hovoril o možnosti, že „pod vplyvom industriálnej spoločnosti...“
5. Svätý Ján Paul II. sa zaoberal témou s rastúcim záujmom. Vo svojej prvej encyklike poznamenal, že človek akoby „nevidel nijaký iný význam prírodného prostredia ako ten, čo mu slúži na bezprostredný úžitok a spotrebu“. Zároveň vyzval na globálnu ekologickú konverziu a poukázal na nedostatočné úsilie „ochrane morálnych podmienok autentickej, humánnej ekológie“. Ničenie životného prostredia je podľa neho problémom, ktorý zasahuje celý ľudský život ako dar od Boha.
6. Môj predchodca Benedikt XVI. opätovne vyzval na odstránenie štrukturálnych príčin dysfunkcie svetovej ekonomiky a naprávenie rastových modelov, ktoré neposkytujú rešpektovanie životného prostredia. Naznačil, že „kniha prírody je jedna a nedeliteľná“ a že degradácia prírody je úzko spojená s kultúrou formujúcou ľudské spolužitie. Rozprával tiež o potrebe uznať, že prírodné prostredie je plné rán, ktoré spôsobuje naše nezodpovedné správanie.
7. Bartolomej nabáda k tomu, aby sme prešli od konzumu k obeti, od chamtivosti k štedrosti a od plytvania k zdieľaniu, v askéze ako spôsob milovania a prechod od toho, čo chceme, k tomu, čo potrebuje Boží svet. Spoločne sme povolaní prijímať svet ako sviatosť spoločenstva a zdieľať ho s Bohom a s blížnym na globálnej úrovni.
8. Nesmie chýbať príklad Františka z Asisi: jeho láska k stvorenstvu a jeho pozvanie, aby sme brali stvorenie ako bratov a sestry, čo podnietilo ochranu životného prostredia a integrálnu ekológiu. Jeho učeník svätý Bonaventúra hovoril o spoločnom pôvode všetkých vecí a o citových putách k stvorenstvu.
9. Integrálna ekológia si vyžaduje otvorenosť voči kategóriám presahujúcim tradičný jazyk exaktných vied a potrebuje dialóg medzi vierou a vedou. Tento dialog by mal viesť k zmenám vo vzťahu človeka k svetu a k zdieľanému poznaniu, že všetko je prepojené.
10. Z pohľadu praktických krokov sa klíma chápe ako spoločné dobro všetkých a na globálnej aj lokálnej úrovni je potrebné zmenu životného štýlu, výroby a spotreby. Vzájomne prepojené sú aj otázky znečistenia ovzdušia, odpadu a kultúry vyhadzovania. Uvedomele treba presadzovať cirkulárnu ekonomiku s dôrazom na minimalizáciu odpadov a maximalizáciu recyklácie.
11. Pozornosť si zaslúžia aj klimatické a environmentálne procesy na úrovni štátov a súkromného sektora. Napríklad na Srbskej fronte stojí projekt výstavby ťažobného územia na Liito, ktorý vyvoláva masívne protesty a otázky ľudských práv v súvislosti s environmentálnymi dopadmi. Je dôležité, aby právo na zdravé životné prostredie bolo súčasťou národných ústav aj medzinárodného práva, aby bolo možné zabezpečiť zodpovednosť za škody na ekosystémoch a zdraví ľudí.
12. História Svetového dňa oceánov, ktorý vznikol na návrh Kanady v roku 1992 a oficiálne sa pripomína od roku 2009 pod záštitou OSN, nám pripomína rolu oceánov ako „modrých pľúc“ Zeme a ich úlohu v klíme a biodiverzite. Hneď dnes je potrebné posilniť ochranu oceánov, bojovať s plastovým znečistením a zlepšovať monitorovanie morských ekosystémov a ich využívanie pre udržateľný rozvoj.
13. UNESCO a WHO zdôrazňujú potrebu ochrany ovzdušia vzhľadom na zdravie detí a najzraniteľnejších. Nové odporúčania ukazujú, že znečistenie ovzdušia má dopady na strednú dĺžku života, náklady na zdravotnú starostlivosť a biodiverzitu. Je potrebné konfrontovať klimatických vedcov a odborníkov a zaujať prístup založený na ľudských právach a biosfére, aby bolo možné zabezpečiť spravodlivé riešenia pre budúce generácie.
14. Dnešné hnutie za environmentálnu spravodlivosť a právo na zdravé životné prostredie získava na sile. Viaceré štáty ho už uznali a zahrnuli do ústavných alebo regionálnych zmluv, čo prináša nádej na širšie medzinárodné uznanie tohto práva. V budúcnosti by malo byť právo na zdravé životné prostredie plne integrované do Všeobecnej deklarácie ľudských práv a plne chránené na globálnej úrovni.
História klimatických konferencií za 13 minút
tags: #1992 #konferencia #vystupenie #dieta