Ahojte prosím vás mohli by ste mi nejak pomôcť poradiť moje dieťa Má už 9 mesiacov a ešte nesedí niektorí mi hovoria že sú niektoré deti spomalené a že to toho príde ako ste naučili dieťa sedieť alebo ako sa naučilo pride ešte dotoho same ? Samozrejme že sa to naučí, musí na to prist sám 🙂s_a•5. Neporovnávaj s inými deťmi, nepočúvaj druhých. Každé dieťa je iné. Niekedy mám pocit, že každý chce aby sa dieťa narodilo a rovno do školyAj moj si sadol az ked mal 10,5 mesiaca..napr. Do roka ma cas si sadnut, az po roku sa to riesi. Ak napreduje, nestresuj. 🙂Este stale ma cas. Môj sa posadil sám v 9 mesiaci, v 13 mesiacoch behal ako veter a teda spomalený nie je. A hlavne dieťa sa nijako neučí sedieť, naučí sa to samo až bude jeho telo na to pripravené a kosti a svaly dostatočne silné. Tým že by si to chcela volako urýchliť alebo mu ,, pomáhať,, podopieranim mu akurát uškodis na chrbticu.ahoj, moja malá má 9 mesiacov a začala si sadať sama len teraz asi pred týždňom, dovtedy to sama nevedela.. ale nemáš prečo stresovať, to príde, zrazu mu to pôjde keď to budeš najmenej sledovať a čakať a potom keď to spraví prvý krát sám už ho nezastavíš ;) ... my máme teraz problém so zaspávaním, lebo si v postielke stále sadá🙈 😅dolezite je ci stvornozkuje ak ano sedenie pride nebojmoj zacal sediet az ked mal skoro rok a dovtedy sa plazil ako postreleny vojak. Potom zrazu zacal do par dni stvornozkovat symetricky a aj chodit popri nabytku. Sama vies ci napreduje. To je jedno ako rychlo.Dieta sa nauci sediet samo. Dolezite je nehat ho hybat sa. Urcite ho nedavaj do sedu (mimo krmenia) ak si nesada samo9 mesačne dieťa sedieť nemusí. Bežne to je v 10 mesiacoch a plus mínus 2 mesiace. Má čas ešte tri mesiace.Stvornozkuje?mame vychodenu fyzioterapi..sed nastava po stvornozkovani..neposadzaj, iba pololah na nakrmenie a nedavaj do pavukaMôj začal sedieť niekedy tesne predtým ako mal 11 mesiacov, stvornozkovat zacal dokonca az par dni pred prvymi narodeninamiNezalezi na tom, co hovoria "niektori". Zalezi na tom, co hovori pediater. Naučiť sa sedieť je dôležitým míľnikom v živote dieťaťa, príležitosťou preskúmať svet z inej perspektívy a dôležitým krokom na ceste k samostatnému pohybu. V tomto článku sa dozviete tipy a triky, ktorými vytvoríte pre svoje dieťa vhodné prostredie na učenie sa a podporíte ho v správnych pohybových návykoch. Psychomotorický vývin dieťaťa Psychomotorický vývin je komplexný a predurčený ontogenetický rozvoj dieťaťa, ktorý je daný genetickými predpokladmi. Ontogenéza je definovaná ako individuálny vývin organizmu od oplodneného vajíčka až po smrť, tiež zvaný “základný plán”. Okrem dedičnosti na nás vplývajú aj iné faktory, konkrétne výchova, prostredie a vlastná aktivita dieťaťa. Dieťa prirodzene prechádza rôznymi fázami vývoja pohybu a psychiky, počas ktorých nadobúda rôzne zručnosti, aby mohlo časom fungovať samostatne. Sedenie je jednou z nich a je na mieste zdôrazniť, že pohyb sa u dieťaťa rozvíja prirodzene, nie je nutné dieťa vyslovene učiť, ako sedieť alebo chodiť. Avšak je dobré dieťa stimulovať správnym spôsobom, ktorý jeho vývin podporí, alebo v prípade, že vývin nenapreduje spôsobom, akým by mal, ho možno mierne korigovať. V tomto článku sa dozviete ako vyzerá ideálny psychomotorický vývin dieťaťa a ako svoje dieťa podporiť, aby si už od začiatku budovalo správne pohybové vzorce, ktoré mu v dospelosti môžu ušetriť mnohé problémy a bolesti pohybového aparátu. Vývoj pohybu u dieťaťa Vývoj dieťaťa v ideálnom prípade vyzerá nasledovne: 2-3 mesiace - Dieťa leží na bruchu a začína dvíhať hlavičku. 3-5 mesiacov - Dieťa dvíha hlavu, opiera sa o ruky a začína sa pretáčať na chrbát. V ľahu na chrbte by malo byť v osi, to znamená, nos, hrudná kosť a lonová kosť by mali byť v jednej línii bez odchýlok. 6-8 mesiacov - Dieťa sa vzoprie na vystretých rukách a bruško je nadvihnuté od zeme, opiera sa o prednú stranu stehien. Z chrbta na bruško sa pretáča nie švihom a záklonom hlavy, ale tak, že si pritiahne kolená k bruchu a pretočí sa pomocou brušných svalov. Pretáčať by sa malo vedieť na obe strany, aby si vybudovalo funkčné svalové reťazce. Takisto existuje pilotácia - kedy sa dieťatko v polohe na bruchu otáča ako hodiny do oboch strán - napravo i naľavo. Z tejto zručnosti vzniká ďalšia, a to šikmý sed, kedy sa dieťa opiera o lakeť (tzv. opaľovanie sa). 8-10 mesiacov - Dieťa sedí vzpriamene - jedna noha je vpredu a druhá vzadu a chrbát je dokonale vystretý. Ak sedí zhrbene je to znak, že svaly trupu ešte nie sú dostatočne silné a je potrebné ich ďalej posilňovať. 10-11 mesiacov - Symetrické a koordinované štvornožkovanie, pri ktorom sú ramená nad zápästiami, kolená pod bedrami a chrbátik je rovný. Ak je chrbát prehnutý je to znak slabých brušných svalov. Štvornožkovanie by sa malo diať diagonálne, teda do kríža - pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha, pričom sa prepájajú obe mozgové hemisféry. Odporúča sa, aby dieťa štvornožkovalo aspoň 2 mesiace predtým, ako sa postaví a začne chodiť, kvôli dostatočnému spevneniu svalov. 11-12 mesiacov - Dieťa sa postaví s oporou cez polohu rytiera (vykročí jednou nohou dopredu) a začína postupne chodiť. S oporou znamená, že sa rukami drží nábytku a jednou nohou vykročí dopredu. Je dobré odsledovať akým spôsobom dieťa kladie nohu pred seba a v prípade potreby, mu ju napraviť. Noha by nemala byť vybočená do strany, špička by mala smerovať rovno dopredu a koleno je približne nad členkom. Štvornožkovanie a plazenieŠtvornožkovaniu často predchádza plazenie. Aj pri ňom je potrebné sledovať ako dieťa plazí a je vhodné podporiť dieťa v symetrickom plazení, teda do kríža. Ak sa pri plazení iba ťahá rúčkami, prípadne iba jednou, no nohy ťahá za sebou, je nutné ho naučiť vnímať kolená, aby začalo čím skôr štvornožkovať. Ak si dieťa zvykne plaziť asymetricky, vytvoria sa u neho svalové dysbalancie, ktoré ho bude nutné neskôr preučiť. Plazenie môže dieťa aj vynechať, pretože nejde o vrcholnú zručnosť v rozvoji dieťaťa. Štvornožkovanie podporíme aj tým, že mu na hladký povrh podlahy položíme koberec, alebo prekážky, ktoré ho donútia vymyslieť novú pohybovú stratégiu, prípadne mu odsunieme hračky ďalej, aby si po ne muselo ísť samé. Samozrejme, toto je tzv.tabuľkový alebo štatistický vývoj, a to že sa vaše dieťa rozvíja rýchlejšie alebo naopak pomalšie nemusí nutne znamenať, že sa niečo deje nesprávne. Každá z týchto fáz je dôležitá a neodporúča sa ktorúkoľvek z nich preskočiť, pretože od nej závisí tá nasledujúca. Zvyčajne si dieťa sadne samé v období medzi 6. a 9. mesiacom, u väčšiny je to okolo 8.mesiaca. Na to, aby sa to udialo je nutné, aby boli jeho svaly krku a chrbta dostatočne spevnené a pripravené. Svaly krku, chrbta ako aj brucha, resp. trupu si dieťatko posilňuje postupne tým, že ho k pohybu motivuje okolie a hračky. Dieťatko sa obzerá za zvukmi a zrak je takisto veľmi dôležitým faktorom v rozvoji pohybu u dieťaťa. Postupne dvíha hlavu, otáča sa z chrbta na bruško a zapiera sa rukami - to všetko prispieva k posilneniu svalstva potrebného na samostatný sed, v ktorom sa dieťa udrží bez opory. Dalo by sa povedať, že to, čo u bábätka vyzerá ako nevinná hra, je v skutočnosti celodenný tréningový program :). Na to, aby sa to dialo prirodzene, potrebuje bábätko vhodné prostredie, podmienky a stimuly. Zodpovednosť rodičov spočíva v tom, ich vytvárať, dieťa podporiť, ale určite nie je vhodné snažiť sa prirodzený proces u dieťaťa umelo zrýchľovať, napríklad tým, že ho budete do sedu usádzať, alebo ho podopierať pomôckami. Dieťa to urobí samé v momente, keď bude jeho telo na to pripravené. Zvyčajne sa posadí z polohy na štyroch, alebo na brušku. Urýchľovanie psychomotorického vývinu dieťaťa posadením dieťaťa do stoličky alebo postavenie dieťaťa do chodáka, aby sa rýchlejšie naučilo chodiť je zastaralá a nevhodná metóda, ktorá môže v dospelosti u takýchto detí vyvolať mnoho problémov s pohybovým aparátom. Uvedomme si, že to, čo sa naučíme ako deti nás mnohokrát formuje už na celý život. A určite nám dáte za pravdu, že preúčať sa pohybové vzorce naučené v detstve neskôr v dospelosti nie je práve najjednoduchšie. Čo predchádza sedeniu? Vývoj každého dieťaťa je individuálny a jednotlivé stupne vývoja môžu trvať rôzne dlho. Preto buďte trpezlivý a vytvorte pre svoje dieťa bezpečné a komfortné prostredie, v ktorom sa bude učiť tempom, ktorý mu najviac vyhovuje. Čo musí dieťa zvládnuť predtým, ako sa začne učiť sedieť: Zdvíhanie a otáčanie hlavyDostatočná sila hornej časti telaDržanie telaStatická rovnováhaDynamická rovnováhaSymetrické rozloženie váhy v dolných končatinách Nezávislé sedenie si vyžaduje nadobudnutie mnohých komplexných schopností vrátane koordinácie, rovnováhy, sily a uvedomovania si tela a bezpečnosti a tiež nebezpečenstva pádu. Pasívne sedenie a jeho negatívny vplyvPasívne sedenie, teda také, keď dieťa do sedu posadíme my, no samé to ešte nevie, má negatívny dopad na celkové zdravie i samotný vývin.Keďže svaly chrbta nie sú ešte na sed pripravené, môže sa u dieťaťa vyvinúť skolióza, pretože dieťa sa pri pasívnom sede hrbí, predsúva hlavičku dopredu, čím sa zaťažujú kĺby chrbtice, väzy a svaly popri chrbtici a dieťa väčšinou sedí stočené do jednej strany. Kosti a väzy sú ešte mäkké a môžu sa pri predčasnom a pasívnom sede ľahko poškodiť v dôsledku nadmerného tlaku a ťahu, pretože hlavička dieťaťa je pomerne ťažká oproti krku. Tlak hlavy a hornej časti hrudníka na vnútorné orgány môže mať negatívny vplyv na vývoj srdca a pľúc a spôsobiť aj poruchy dýchania.Ak dieťa posadíme skôr ako sa naučí loziť, alebo nelozí dostatočne dlho, vynecháva sa postupné spevňovanie svalov a nevytvoria sa dostatočné prepojenia svalových reťazcov, ktoré sú neskôr nutné pre chôdzu a pohyb vo všeobecnosti. Preskočením niektorého z krokov sa môže sa zablokovať psychomotorický vývin dieťaťa. Ako vyzerá správny sed u dieťaťa?Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my Keď dieťa posadí samé v momente, keď je jeho telo na to pripravené, bude mať nôžky natiahnuté rovno pred sebou, ramená budú voľne spustené od uší a hlava bude nad úrovňou hrudníka bez predsunutia. Na začiatku môže byť sed ešte nedokonalý - ohnutý chrbátik a občasný pád, ale v priebehu 10-14 dní sa to zvykne upraviť a dieťa je schopné sa v sede udržať a dokonca i natiahnuť rukami nad hlavu alebo dopredu či do strán. Ak si aj všimnete odchýlky rozvoja pohybu u svojho dieťatka skúste jeho pohyb stimulovať sami doma. Niektoré vaše korekcie mu môžu spôsobiť plač, ale nemusíte sa ľakať, pokiaľ mu nespôsobujete bolesť, dieťa môže plakať len z dôvodu diskomfortu. Sed je mimoriadna poloha a medzník vo vývine dieťaťa. Od tejto chvíle sa pre dieťa začína život so vzpriamenou chrbticou. U väčšiny bábätiek v období 7. - 9. mesiaca roka môžeme vidieť snahu pozorovať svet z polohy sedu. Čiže otázky typu, či môžem dávať dieťatko sedieť, sú veľmi časté. Shutterstock Vie sa vaše dieťa posadiť? Pri tejto otázke sa zvyknem venovať sedu trochu obšíršie. Poloha sedu je pre dieťa prirodzená a veľmi výhodná. Preto sa milujúci rodičia snažia dieťatku „pomôcť“ naučiť ho sedieť. Často ho obložia vankúšmi aby si pri páde neublížilo. Asi z tónu mojich slov cítite, že toto nie je práve to, čo by som odporúčala. Rodičom k tejto problematike najskôr poviem toto: Dieťa má zvládnutý sed vtedy, keď sa vie posadiť samé. Rovnako ako pri otáčaní sa z chrbta na bruško a z bruška na chrbát je nám práve ten proces zmeny polohy veľmi jasný, u sedu tento proces nepovažujeme vo všeobecnosti za taký dôležitý. Možno aj pediatri sa skôr spýtajú: „Vaše dieťa už sedí?“ a nie „Vie sa vaše dieťatko už posadiť?“ Nezávislý sed - zvládne to samé Keď hovoríme, že dieťa vie nezávisle alebo samostatne sedieť, neznamená to, že sa udrží v polohe sedu, ale že sa vie do polohy sedu dostať samé. Ak je dieťa zvyknuté, že ho posadíme, celý proces spočíva v tom, že si to vypýta (zakričí) a my ho zdvihneme z polohy na brušku alebo z chrbta a posadíme ho. To, že sa posadí, závisí od nás. Musí trénovať Ak dieťa rieši posadenie samé (nezávislý sed), musí trénovať otáčanie z chrbta na bruško a naopak balansovanie na boku a následné odtlačenie od spodnej ruky postupne až do sedu. Niektoré deti sa do sedu dostanú z polohy na brušku, kedy sa zdvihnú do polohy na štyroch a potom vychyľujú panvu do strany. Keď sa panva dostane na zem, postupne sa odtlačia rukami (vyručkujú) do sedu. Tento proces posadenia trvá deťom týždeň, dva, tri…, a deti sa v ňom opierajú a odtláčajú od rúk, čo znamená neustále posilňovanie hrudnej chrbtice prostredníctvom rúk. Tiež rovnovážny systém sa postupne adaptuje na vertikalizáciu hlavy spolu s chrbticou cez šikmé polohy. Hľadajú si vertikálnu polohu sami v súlade so zrelosťou neurosvalového systému. Shutterstock Keď vedia sedieť, vedia aj padať Deti, ktoré sa posadia sami si trénujú aj tzv. ochranné reakcie - reflexné pohyby, ktoré zabezbeujú rovnováhu. Vidíme ich vtedy, ak sa dieťa zachytí rukou, keď stratí rovnováhu. Deti, ktoré sa posadia sami, vedia padať - vedia sa zachytiť. Ako sa vyvíja sed u detí, ktoré posadíme my Keďže dieťa nemá oporu v rukách, snaží sa orientovať do vertikály iba hlavou. To riešia tzv. vzpriamovacie reakcie, ktoré sú v tomto prípade extrémne stimulované. Na druhej strane nie sú dostatočne stimulované ochranné reakcie, ktoré sa podnecujú najmä v šikmých polohách. To, že dieťa nemôže využívať oporu rúk, kompenzuje zvýšeným tonusom v driekovej chrbtici. To síce nevidíme, ale v ďalších rokoch to môže priniesť dieťaťu problémy s držaním tela vo forme ochabnutia svalov okolo hrudnej chrbtice a príliš veľké napätie v panve a krížovej chrbtici. To, že dieťa posadíme, má niekoľko možných negatívnych dôsledkov. Jedným z nich je to, že posadené dieťa sedí a sedí a nevie sa zo sedu dostať do inej polohy. Často rodičia volajú, že ich 8 mesačné dieťa sa nehýbe v priestore, ale už dva mesiace sedí. Keď sa stretneme vidím, že dieťa sedí vystreto ako svieca, pekne sa hrá s hračkou až dovtedy, kým mu nevypadne. Potom skúša, či ju náhodou nedočiahne. Ak nie, kričí na rodičov, hnevá sa, alebo volá na rodičov, aby mu ju podali. Často rodičia aj cítia, že dieťatko by sa chcelo vybrať do priestoru samé, ale nevedia mu pomôcť. Niektorí ho postavia a chodia s ním za ruky (ale o tom až niekedy inokedy). Shutterstock Sed ako súčasť pohybového kontinua Sed, akokoľvek je mimoriadny, je pre dieťa iba jednou z polôh, cez ktorú sa postupne dostáva vyššie alebo nižšie v priestore. To znamená, že táto samotná poloha má pre dieťa zmysel iba vo vzťahu k tomu, odkiaľ sa do nej dostalo (to bol ľah) a kam sa z neho môže vybrať (to je plazenie alebo lozenie po štyroch. Ako môžeme pomôcť dieťatku, ktoré iba sedí? Tento proces má dve fázy: prenášanie váhy v sede samostatné posadenie z ľahu, cez polohu na boku. Obe fázy by sme mali precvičovať súčasne. Prenášanie váhy v sede a následný pohyb zo sedu Principiálne musíme dieťaťu pomôcť naučiť sa prenášať váhu z jednej sedacej kosti na druhú - vychyľovať sa. Pritom sa musí naučiť opierať o ruku, aby zachytilo svoju váhu. Toto prenesenie váhy však musíme robiť veľmi citlivo, aby sa dieťa nezľaklo resp. aby sa následkom vychýlenia neaktivizoval úľakový reflex. Vhodné je si sadnúť s nohami mierne roznoženými a dieťa dať pred seba tak, aby vaše nohy vytvárali malú ochranu - „múrik“. Takto to skúste Položte obľúbenú hračku dieťaťa na svoju nohu (napríklad pravú). Dieťa za hračkou otočí hlavu a zoberie si ju. Chvíľu sa hrajte tak, že kladiete hračku stále na rovnakú nohu. Ak toto ide dieťatku ľahko, môžete dať hračku na zem, za vašu pravú nohu. Na to, aby dieťa hračku uchopilo, potrebuje sa oveľa viac v pretočení predkloniť. A to môže byť znepokojujúce, nakoľko sa musí vychýliť zo svojej stabilnej polohy. Ale tým, že sa pri natiahnutí oprie pásom o vašu nohu, nájde potrebnú oporu. Tiež si začne postupne opierať ruky o vašu nohu a snažiť sa pretočiť bruškom na ňu, aby mohlo dočiahnuť hračku. Je to proces Tento proces môže byť u niektorých detí veľmi rýchly a u iných môže trvať dlhšie. Buďte trpezliví! Ak sa dieťaťu darí, po chvíľke hry môžeme hračku preložiť z boku opäť do stredu. Najlepšie je, ak dieťa sleduje pohyb hračky. Tu nám môže pomôcť napr. hračka, ktorá hrká. Pozorujeme, ako dieťa rieši návrat z polohy cez našu nohu za hračkou späť do stredu. Ak v jednom alebo druhom smere má dieťa problém pohyb dokončiť, jemne ho chytíme za panvu a pomôžeme mu panvu dotočiť. Táto situácia pomáha dieťaťu orientovať sa v prechádzaní z polohy sedu do polohy cez nohu, čo je vlastne podoprená poloha na štyroch. Je dôležité aby sme dieťa podopierali v oblasti pása. Tento spôsob bude neskôr dieťa využívať aj samé na prechod zo sedu na štyri a zo štyroch späť do sedu. Toto cvičenie podporuje prirodzený proces vývinu samostatného sedu. Materiál pripravila Mgr. art Anna Sedlačková ArtD., občianske združenie Babyfit, www.babyfit.sk. Seriál článkov Anky Sedláčkovej o psychomotorickom vývine v prvom roku života: Šestonedelie - obdobie vylaďovania Prvé tri mesiace Prvé tri mesiace - pohyb a poloha Obdobie 4. - 6. mesiaca - najharmonickejšie v 1. roku bábätka Obdobie 4. - 6. mesiaca - pretáčanie z bruška na chrbátik Obdobie 4. - 6. mesiaca - dieťatko by malo byť v polohe na brušku spokojné a aktívne Obdobie 4. - 6. mesiaca - hračky a hry Keď bábätku nejde pretáčať sa z chrbátika na bruško 7 - 9. mesačné bábätko: plazenie 7 - 9. mesačné bábätko: lezenie 7 - 9. Mgr. Prvý rok dieťatka je plný míľnikov a počas neho príde na rad aj otázka, kedy sa dieťatko po prvýkrát posadí a kedy bude vedieť sedieť bez opory. Tak ako pri napredovaní v iných oblastiach, aj pri sedení platí, že všetko má svoj čas a najmä postupnosť. Príprava na prvé posadenie sa bábätka začína okolo 2. mesiaca po narodení. Vtedy už detičky dokážu držať hlavičku hore a keď ležia na brušku, začínajú sa ručičkami odtláčať od zeme. Približne v 6. mesiaci už dieťa začína sedieť, avšak ešte s malou pomocou a oporou a samostatne sa naučí sedieť v 7. až 9. mesiaci. V tomto období sa dokáže aj posadiť a vstať, no ešte stále pri tom zrejme bude potrebovať pomoc. Úplne samostatne a bez pomoci sa posadí aj vstane okolo 12. Teraz, keď už za sebou máme základné čísla, sa môžeme pozrieť na signály, ktoré vám napovedia, že vaše dieťa je pripravené sedieť. Prvým znakom pripravenosti je dobrá kontrola hlavičky, k čomu sa pridávajú aj ostatné pohyby. Už v tomto období niektorí rodičia skúšajú dieťatko posadiť, no ide iba o tzv. pasívne sedenie bábätka, ktoré mu môže skôr uškodiť. Práve pasívne sedenie je odpoveďou na častú otázku rodičov, či môže 4-mesačné dieťa sedieť. K míľniku samostatného sedenia sa deti dostávajú po dovŕšení šiesteho mesiaca, keď sa už vedia pretáčať do oboch strán. V tomto období sa niektoré deti začínajú na pästičkách hojdať dopredu a dozadu a pripravujú sa na plazenie a štvornožkovanie. Je pravdepodobné, že bábätko bude vedieť samostatne sedieť ešte skôr, ako sa dokáže samo dostať do tejto polohy. Ak vidíte, že vaše 5-mesačné dieťa sedí, je v tejto polohe spokojné a snaží sa do nej dostať stále častejšie, možno napreduje rýchlejšie ako rovesníci. Alebo lepšie povedané - vytvorte dieťatku vhodné podmienky na to, aby sa dokázalo samostatne posadiť a motivujte ho. Samostatné sedenie bez opory si vyžaduje kontrolované presuny hmotnosti zľava doprava a spredu dozadu, čo musí bábätko trénovať. Dovoľte svojmu dieťaťu experimentovať a objavovať svoju silu a schopnosti. Posaďte si dieťa na kolená alebo medzi nohy na podlahe. Keď už bude dieťatko samostatnejšie, položte ho na zem a rozmiestnite okolo neho vankúše, aby bolo pri nácviku sedenia v bezpečí. Sedenie bábätka prinesie zmenu do celej rodiny. Drobček sa zrazu na svet pozerá z rovnakej perspektívy ako rodičia a súrodenci, mení sa jeho hra a stáva sa napríklad aj súčasťou stolovania. No odkedy môže dieťa sedieť v jedálenskej stoličke? Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť. Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji. V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno “posedenie”. Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťaťa v autosedačke. Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa. Uistite sa, že dieťa je vždy pripútané bezpečnostným pásom a sedí na protišmykovom povrchu.
Máte pocit, že váš drobec zaostáva za rovesníkmi? Ak vaše batoľa nedokáže samostatne a sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu. Aký je teda záver? Dieťa by malo s oporou vedieť sedieť v 6. mesiacoch a samostatne dokáže zdravé dieťatko sedieť okolo 9. mesiaca. Každé dieťa má svoje vlastné tempo, preto sa tento míľnik nesnažte dosiahnuť nasilu pasívnym sedením a dajte dieťatku priestor a čas.
Dieťa sa prirodzene vyvíja a pohybové vzorce sa objavujú v poradí, ktoré zodpovedá jeho motorickému a nervovému systému. Sama viete, že pasívne sedenie môže dieťaťu uškodiť a že správny sed je to, čo dieťa potrebuje, aby sa pripravilo na ďalšie míľniky ako plazenie, štvornožkovanie a neskôr chôdzu.
Tipy, ako podporiť samostatné sedenie bez tlaku na dieťa
Najdôležitejšie je umožniť dieťaťu objavovať svet z rôznych polôh a podporovať jeho svaly prirodzeným spôsobom. Nie je potrebné dieťa do sedu nútiť alebo podopierať pomôckami, ktoré môžu z_dobiť správne pohybové vzorce.
- Podporte dieťa v posilňovaní svalov krku, trupu a hornej časti tela cez hry a aktivitu v prostredí, ktoré ho motivuje k zvedavosti.
- Pri zaspávaní a odpočívaní dbajte na bezpečné prostredie a dozor rodičov, bez pasívneho sedenia v posteli či na gauči.
- Keď dieťa sedí, umožnite mu prirodzene skúmať pohyb a naučiť sa zachytiť rovnováhu cez reflexy a ochranné reakcie.
- Pokiaľ dieťa zvládne sedieť s oporou, začnite pomaly rozširovať jeho pohybové vzory, napr. prechod zo sedu do štyroch a späť, cez oporné prvky a pomoc rodičov.
Čo pomôže pri sedení
Stabilný sed vzniká, keď dieťa rozvíja statickú a dynamickú rovnováhu a zároveň posilňuje svaly trupu. Vhodné sú aktivity, ktoré podporujú koordináciu a kontrolu hlavičky, bez tlaku, že dieťa musí sedieť do určitého veku.
Krok za krokom po CMP: vertikalizácia do sedu
Čo predchádza sedeniu a aké sú signály pripravenosti
Pripravenosť na sed je daná kontrolou hlavy, dostatočnou silou hornej časti tela a stabilnou polohou chrbtice. Dôraz sa kladie na prirodzený vývoj a na to, aby dieťa samo vyhľadalo polohu sedu, až keď bude pripravené.
V prípade, že dieťa už sedí, sledujte aj to, ako udržiava rovnováhu a či vie padať a zachytiť sa. Ak dieťa sedí bez opory, je na ceste k samostatnému pohybu v priestore a k ďalšiemu rozvoju motoriky.
Často kladené otázky
- Je vhodné dávať dieťaťu sedieť v stoličke už v roku 6 mesiacov? - Odporúča sa počkať do 6 mesiacov a používať stoličku iba na krmene a krátky čas, nie dlhšie než 15 minút.
- Čo robiť, ak dieťa nesedí bez opory okolo 9 mesiacov? - Poradiť sa s pediatrom; každé dieťa má svoje tempo a míľnik sa dosahuje prirodzene.
- Prečo nie je dobré nútiť dieťa do sedu? - Pasívne sedenie môže viesť k problémom s držaním tela a ďalším komplikáciám, lepšie je nechať dieťa rozvíjať sed postupne a prirodzene.