Adriana Poláková, známa tvár slovenskej televízie, prešla v posledných rokoch výraznou životnou zmenou. Po rokoch strávených pred kamerami sa rozhodla pre nový začiatok v susednom Rakúsku, kde si s partnerom splnila sen o vlastnom podnikaní. Jej cesta od moderátorky Telerána k prevádzkovateľke kaštieľa je plná zaujímavých momentov a životných rozhodnutí.
Moderátorka Telerána Adriana Poláková (32) sa narodila v Malinove, kde aj žije so svojimi deťmi - osemročnou Luckou a s o rok starším Jurajom. Vďaka práci vstáva veľmi skoro. Možno aj preto je budík vecou, bez ktorej sa nezaobíde. Žije normálny život, ktorý ako vraví, je pre bulvár nezaujímavý. Ak by nebola moderátorkou, chcela by byť kvetinárka.
Cesta k moderovaniu
Počas štúdií som chvíľu robila na francúzskej ambasáde, potom som bola v Kanade a keď som sa vrátila, vydala som sa, porodila som dve deti, rozviedla som sa... S deťmi som bola doma v podstate až do konkurzu, ktorý prebiehal pred štyrmi rokmi. Hľadali redaktorku do spravodajstva a prihlásilo sa strašne veľa ľudí. Konkurz prebiehal asi pol roka, vždy do mesiaca bolo jedno kolo. Takto som dostala druhý a tretí termín - až som absolvovala všetky a mala som nastúpiť do terénu ako redaktorka spravodajstva. Lenže vtedy som mala ešte malé detičky a z rozprávania kolegýň viem, že je to časovo veľmi náročné. Vtedy som povedala Nie.
V tom čase moderovali Teleráno Erika Kresťanková a Mirka Majerčíková a obe otehotneli, takže súrne potrebovali dve moderátorky. Keďže ma viedli v evidencii vďaka úspešnému predchádzajúcemu pohovoru, pozvali ma na konkurz aj do Telerána. Bolo nás tam desať a s Lenkou Šóošovou sme to vyhrali. Ale k moderovaniu som sa celkovo dostala náhodou. Krstná mama mi raz povedala, že počula, že v Markíze robia konkurz, aby som to skúsila. Materská mi onedlho mala končiť, a tak som to vyskúšala.
Pred tým som nemala žiadne skúsenosti, ale nasledovala trojmesačná príprava zahrňujúca kamerové a jazykové skúšky a ako viesť rozhovor. Samozrejme, iná je teória a iná prax, takže keď prišlo prvé vysielanie, nevedela som kde je sever. Našťastie som tam mala kolegu Gregora Maroša. Pri ňom to bola tvrdá škola, ale dobrá. Prvé vysielanie bolo celé na ňom. Postupne sa to zlepšovalo a teraz ma to už dokonca baví.
Nastupovala som hneď po materskej, na ktorej som sa permanentne nevyspala, keďže po prvom dieťati hneď prišlo druhé. Skoré vstávanie mi vôbec nerobilo a dodnes nerobí problém.
Zmena imidžu a život v Rakúsku
Na Vysokej škole som mala aj ryšavé vlasy, aj krátke, potom som začala nosiť melír a z toho to nejak prirodzene prešlo do blond. Tým, že som tmavá, použila som viac peroxidu a to mi tak zničilo vlasy, že aj maskérky mali čo robiť, aby mi vytvorili účes. Radikálne som si ich potom skrátila, prefarbila a potom som dlho ostala na hnedej. Teraz by som už do blond nešla, vo svojej prirodzenej farbe sa cítim omnoho lepšie.
Po skončení televíznej kariéry sa Adriana rozhodla presťahovať do Rakúska, odkiaľ pochádza i jej priateľ Christian. Tam si splnila ďalší zo svojich veľkých snov. Spoločne s partnerom si kúpili kaštieľ, ktorý premenili na útulný penzión. Odvtedy Poláková býva u našich susedov, kde našla svoj druhý domov. Život v kaštieli, ale tiež úloha majiteľky takéhoto podniku jej veľmi vyhovuje a napĺňajú. Aj tam si našla svoje životné šťastie, čo taktiež prispelo k tomu, že dnes vyzerá tak dobre a mlado.
Adriana si užíva život v susednom Rakúsku, kde si s partnerom prerobili kaštieľ. Jeho brány už sú otvorené aj pre hostí a Adriana má plné ruky práce, keďže je na upratovanie po hosťoch a prípravu raňajok sama. Veľmi si to však užíva, pretože si tým splnila sen!
V máji to boli dva roky, čo sa Adriana rozlúčila s divákmi Telerána a mikrofón nadobro zavesila na klinec. Teraz už bývalá moderátorka vyslyšala hlas svojho srdca a odsťahovala sa za teraz už snúbencom Christianom do Rakúska. Spoločne v dedine Burgau kúpili kaštieľ, ktorý zrekonštruovali a minulý rok slávnostne otvorili. Poláková sa novej úlohy zhostila s vervou. Ubytovaným hosťom chystá raňajky, upratuje po nich a stará sa aj o nemalý pozemok. Na život podnikateľky v Rakúsku sa na sociálnych sieťach nesťažovala. Až doteraz.
"Zavolala mi upratovačka, že zrazu ochorela, zajtra nepríde... Tak tie nervy zajedám cukrom!!!!!!" posťažovala sa Adriana na Instagrame a pokračovala: "Kamoš, že kašli na to..... Ale ja mám toho dosť!!!! Pol roka som hľadala chyžnú.... Tu sa nikomu nechce robiť. Nikde sa nikomu nechce robiť!!!!" zúrila už značne rozčúlená exmoderátorka. "Bez podpory a 2x všetko tak drahé nech je. Potom si človek bude vážiť každú robotu a raz bude rád, keď dostane za robotu najesť aspoň... Šľak aby to trafil," uľavila si Adriana na sociálnej sieti.
Osobné názory a plány
Pociťujem to tak, že každý deň som v záhrade, lebo neprší, a tak musím polievať. Vediem teraz spokojný život, lebo som sebestačná a samostatná, k čomu mi dopomohol aj môj otec. Máj - lásky čas - to sú teda pre mňa deti, práca, záhrada, kamaráti...
Mám veľmi zlú povahu, lebo som sklamaná a to sa už bude so mnou ťahať asi veľmi dlho, ak nie až naveky. Dôležitý je ale pocit istoty, zodpovednosť a dôvera. Tým že žijem sama, aj sa zabezpečím sama, tak toho chlapa potrebujem ešte menej. S bývalým manželom bývame blízko seba a sme v kontakte. Ostali nám spoloční kamaráti a keď sa ide na opekačku, tak sme tam všetci a neriešime to ako problém. Malo to normálny priebeh a ostali sme v priateľskom kontakte.
Najdôležitejšie vo vzťahu, čo prestane fungovať a potom to ide pomaly do záhuby, je komunikácia. To je základ. Niekto hovorí, že dôležitá je láska, aj fungovanie v posteli... Samozrejme, jedno súvisí s druhým. Ale najdôležitejšia je podľa mňa komunikácia medzi partnermi. Akákoľvek téma, problém, príjemný - nepríjemný, dobrá - zlá správa, jednoducho treba komunikovať. Musí tam byť viac aspektov - tí dvaja si musia mať čo povedať. A hlavne ženy by nemali zabudnúť na to, že tým, že sa muž stal mojím manželom ešte neznamená, že je to tak naveky.
Myslím, že my ženy keď sa vydáme, často akoby sme sa dostali do takého štádia, že je pokoj a už sa nemusíme snažiť. Ale to je veľká chyba. Stále sa treba snažiť byť pre muža nielen atraktívna, ale vždy mať na mysli, že nie je môj tým, že som si ho vzala za manžela, ale že musím o neho stále bojovať. To isté by si mal myslieť aj partner. Musíme byť pre neho vždy tak atraktívne a žiadostivé, aby sa bál, že čo ak sa mi na ňu pozrie nejaký iný a ona odíde. Rovnako to platí aj opačne. Žiadne natáčky a tepláky a tváriť sa, že veď je môj manžel - musím sa mu páčiť aj tak. To je hlúposť.
Práve že nemám, lebo všetci si myslia, že: no, tá dobre vyzerá, alebo má to a to, tak určite niekoho má. Boja sa. Jednak nie som ten typ, čo by to vyhľadával. Keď skončím prácu idem domov, alebo som s kamoškami. Chlap má rešpekt voči peknej babe, ktorá je ešte aj trochu známa osoba - tak ešte o to väčší. Ale nesťažujem sa, keby som stále mala niekde byť, asi by mi to tiež vadilo.
Ani nie. Teleráno je relácia, ktorú sledujú ľudia, ktorí idú ráno do práce, tak to na moment zapnú. Tým, že nie som medializovaná vďaka nejakým bulvárom alebo aféram, tak zatiaľ je to popularita, ktorá mi vôbec neprekáža a nie je jej toľko, že by mi bola na záťaž. Nie som pre bulvár zaujímavá, mám normálny život.
Momentálne ani nie. Zistila som, že časovo je táto práca veľmi vhodná pre matku s dvoma deťmi. Začínam o piatej, do pol deviatej odmoderujem, potom máme hodnotiacu poradu a ak vysielame na druhý deň, tak máme ďalšiu poradu na vysielanie. Dostaneme scenár, témy, mená hostí a pracujeme na tom. Asi o jednej idem domov. Hostí a témy vyberá dramaturg. My im len voláme, aby sme sa dohodli. Teleráno väčšina hostí vníma ako jednu veľmi príjemnú reláciu. Hosťom dáme kávu, ponúkneme ich jedlom a bežne sa rozprávame. Ide o pozitívny štart do dňa a pohodu.
Nie som zvyknutá žiť v meste a ani by som to nemenila. Ak by som bola sama a mala by som takúto prácu, tak si viem predstaviť bývať v meste. Ale taký dvanásť poschodový panelák by mi vadil, pretože je tam strašne veľa ľudí. V Malinove milujem svoju záhradu, trávu, okrasné stromčeky, skalku. Ak by som nebola moderátorka, jednoznačne by som bola kvetinárka. Naši voľakedy podnikali, pestovali najprv zeleninu a asi desať rokov sme pestovali kvety vo veľkom. Každú sobotu o šiestej som predávala na tržnici karafiáty a gerbery. Cez prázdniny sme mali stánok aj v Čechách. Láska ku kvetom mi ostala.
Všetko zlé je na niečo dobré.
🎙️ EPIZÓDA 23: Skutočná pravda za mojou premenou. Osobná spoveď o živote, hejteroch aj chudnutí.
Osobný profil
- Znamenie: Rak
- Obľúbená farba: zelená
- Obľúbený film: Pod Toskánskym slnkom
- Obľúbená pieseň: Piesne od Edith Piaf
- Moja najpozitívnejšia vlastnosť: neviem povedať NIE
- Vec, bez ktorej si neviem predstaviť život: Budík
- Môj ženský zlozvyk: Nakupovanie šiat.
- Najsexi muž Slovenska: Určite by to bol nejaký športovec, ktorý má svaly.
tags: #adriana #polakova #narodenie