Detská agresivita je istá forma sociálneho správania sa. Detská agresivita je sprevádzaná negativizmom, súperením, žiarlivosťou a neochotou spolupracovať s okolím. Agresívne správanie patrí medzi poruchy správania (F 91). Musíme pochopiť zásadnú vec - za agresívnymi reakciami dieťaťa sú často negatívne zážitky, nezrelí či ľahostajní rodičia, apatickí vychovávatelia, alebo aj iné deti. Inak povedané, veľa záleží od toho, ako sa dieťaťu „žije“. Pokiaľ detská agresivita nie je dôsledkom inej poruchy v psychickom vývine, ako napríklad autizmus, ADHD, depresia a iné, príčinu treba hľadať okolí. Detská agresivita je v tomto období prejavom frustrácie a nespokojnosti dieťaťa.
Napríklad detí s rečovými ťažkosťami sa často správajú agresívne. Je to však reakcia na frustráciu, že im okolie nerozumie, nerozumie dostatočne, alebo sa samé nedokážu vyjadriť, ako by chceli. Z tejto frustrácie pramení ich hnev, zlosť a následne agresívne správanie. Dieťa zvýšenou agresivitou púta na seba pozornosť. Pokiaľ sa mu rodičia začínajú venovať, až keď „vyvádza“, bude vnímať agresívne správanie ako formu zblíženia sa s rodičmi, resp. Deti veľmi často reagujú agresívne v období vzdoru. Odmietajú požiadavky rodičov a učiteľov, alebo nimi určené hranice a pravidlá.
Obmedzenia sa im nepáčia, a tak môžu rodičov udierať, hádzať predmety a pod. Detská agresivita je bežnou reakciou v skupine detí. Najmenšie deti sa ešte nedokážu podeliť o svoje alebo spoločné hračky. Malé deti sa už porovnávajú s inými deťmi, súperia v tom, čo vlastnia (aké hračky majú) a aké majú schopnosti (ja viem toto, a ty?). V predškolskom období je agresivita vyvolaná egocentrizmom dieťaťa.
Egocentrizmus je prirodzený vývinový jav, keďže dieťa vníma všetko iba z vlastného pohľadu. Detská agresivita v škôlke pramení aj z neuspokojených potrieb - do popredia vystupuje túžba zostať s rodičmi doma. Deti v škôlke často riešia svoje konflikty a hádky bitkou, alebo vytrhávaním hračiek z rúk iných detí. Nemajú ešte dostatočne rozvinuté komunikačné zručnosti, ani dostatok skúseností, aby situácie a riešili pokojnejšie, diplomaticky. Výrazne deštruktívne, agresívne správanie, prípadne negativizmus môže byť prejavom depresie. Permanentné opozičné správanie je typickým dôsledkom dlhodobého zanedbávania, zneužívania, či týrania.
V školskom veku sa deti veľmi snažia získať dobrú pozíciu vo vrstovníckej skupine. V škole sa rozvíjajú prvé priateľstvá. Dieťa má silnú potrebu patriť do nejakej skupiny vrstovníkov. Prostredníctvom konfrontácie s inými deťmi, získava v triede určitú pozíciu. Môže patriť k obľúbeným, odmietaným, prehliadaným, kontroverzným, alebo aj priemerným deťom. Napríklad odmietané deti svojimi vlastnosťami a správaním obťažujú ostatných. Môžu byť konfliktné, alebo sa správajú odlišne od sociálnej normy.
Trieda ich nechce prijať a dáva im najavo svoj negatívny postoj. Kontroverzné deti sú mnohými detmi obľúbené, ale mnohými aj neobľúbené. Často sa správajú agresívne. Agresívnym správaním sa snažia získať lepšie postavenie v triede. Nemusí pritom ísť o fyzické ubližovanie. Aj samotný učiteľ môže byť spúšťačom problémového alebo poruchového správania jednotlivých žiakov, ale aj celej triedy, a to svojím nevhodným správaním a vyučovacím štýlom. A nakoniec, aj neprospievanie dieťaťa v škole môže viesť k agresivite. Dieťa takýmto spôsobom reaguje na sklamania, frustráciu, hnev na seba, aj na iných, že sa mu nedarí.
V puberte prebieha veľká zmena osobnosti. Dospievajúce dieťa si vytvára svoju identitu. Odmieta autoritu dospelých, negativizmus je prejavom výraznej potreby osamostatňovania a uplatňovania vlastného názoru. Dorastajúce dieťa odvráva, odmieta plniť príkazy či požiadavky, niekedy skĺzava až do otvorene nepriateľského postoja k dospelým. Je to obdobie revolty. V puberte sa teda môže prechodne narušiť aj doteraz dobrý vzťah s rodičmi. Agresivita zameraná voči rodičom však nesmie byť nikdy tolerovaná. Dospievajúci sa môžu správať agresívne aj z iného dôvodu - chcú zapadnúť do skupiny vrstovníkov.
Presne táto potreba vysvetľuje, prečo niekedy dovolia iným dospievajúcim, aby sa k nim správali agresívne. Túžba byť členom určitej skupiny, patriť niekam, je v tomto období zosilnená. Silnejší takto demonštrujú vlastnú silu, kým slabší môžu byť rovnako agresívni, ale len voči ešte slabším. Dieťa má v tele zásobu energie, ktorá sa musí uvoľniť. Ak sa dieťa necíti v psychickej pohode, prežíva úzkosť, napätie, neistotu a stres. Tieto pocity môže vyjadriť práve agresívnym správaním. Citové strádanie vyvoláva tendenciu k náhradnému uspokojovaniu - napríklad prostredníctvom ubližovania iným deťom.
Genetické dispozície. Rizikovým faktorom je dráždivosť, impulzivita, potreba vyhľadávať vzrušenie. Ďalej je to znížené prežívanie úzkosti, menšia citlivosť k spätnej väzbe, resp. nezávislosť na pozitívnom hodnotení (ľahostajnosť k odozve). Narušenie štruktúry centrálnej nervovej sústavy (CNS). Môže ísť o perinatálne poškodenie, úraz hlavy, ochorenie mozgu a pod. Narušená štruktúra CNS sa prejavuje emočnou labilitou, impulzivitou a nižšou schopnosťou sebaovládania.
Vplyv sociálnych faktorov. Sociálne prostredie, v ktorom vyrastáme, nás veľakrát utvára bez toho, aby sme si to uvedomovali. Nevhodné alebo nepodnetné prostredie môže vyvolať negatívne prejavy správania, a teda aj agresivitu. Vplyv rodiny. Ak si rodina neplní svoju výchovnú úlohu, môže dochádzať k rôznym problémom. Veľmi prísna výchova môže utvoriť úzkostné, ale aj vzdorovité dieťa. Harmónia medzi rodičmi a deťmi má vplyv na nižšiu mieru agresivity a vyššiu sociálnu spôsobilosť.
Detská agresivita je prirodzený vývinový jav. Nemožno ju celkom potlačiť, keďže ide o energiu mladého organizmu. Dôležité však je, aby sme predchádzali vystupňovaným a nebezpečným formám agresivity. Vytvárajte priestor pre hru. Pokiaľ je agresivita príznakom psychickej poruchy, terapia prebieha tak, že v prvom rade zmiernime vplyv nevhodného prostredia a faktorov. Na výber máme individuálnu psychoterapiu a rodinnú terapiu z oblasti psychologickej pomoci. V niektorých prípadoch sa však nezaobídeme bez psychiatrickej hospitalizácie alebo farmakoterapie.
Agresia - znepokojuje nás a vyvoláva náš odpor. V dnešnej dobe sa stretávame s agresiou vo svete okolo nás, v rozhovoroch, filmoch, príbehoch a v mnohých ďalších situáciách. Znepokojujúci je obrovský nárast agresívnych správaní medzi deťmi. Deti najčastejšie smerujú svoju agresiu proti rodičom/opatrovateľom, rovesníkom a niekedy aj proti sebe. My ako rodičia, vychovávatelia a terapeuti si kladieme otázku, čo by sme mali robiť, keď sa dieťa správa agresívne. Každé agresívne správanie má svoje príčiny.
Aby sme účinne bojovali s týmto problémom, je dôležité dostať sa k zdroju jeho príčin. Často ide o reakciu na rôzne ťažké situácie a nepríjemné udalosti, ktoré môžu spôsobiť fyzické alebo psychické škody, vrátane strachu a neistoty. Agresívne správanie dieťaťa môže byť tiež dôsledkom sledovania nevhodných, brutálnych kreslených filmov, televíznych programov alebo filmov na internete. Spolupráca s deťmi, ktoré vykazujú agresívne správanie nie je ľahká. Často spôsobujú rodičom a opatrovateľom veľa starostí.
Nie je ľahké určovať postupy s dieťaťom, ktoré vykazuje fyzickú, verbálnu alebo nepriamu agresiu. Osoby pracujúce s takýmito deťmi by mali podniknúť kroky na zabezpečenie toho, aby dieťa vedelo pomenovať svoje pocity a emócie a bolo schopné vedome potláčať agresiu. Preto je dôležité vedieť, ako sa vyrovnať s pocitom hnevu a ako sa správať, keď sa niekto iný hnevá.
Ak dieťa udrie, je potrebné okamžite zasiahnuť a upokojiť dieťa. Vysvetlite rozhodným, ale pokojným tónom, že takéto správanie je neprijateľné. Pomôcť môže aj oslovenie dieťaťa menom. Je dôležité stanoviť hranice. Často stačí povedať „Stop“ alebo „Nie“. Odporúča sa tiež využiť profesionálnu pomoc, napr. terapeuta.
Redukciu nadmernej energie, frustrácie a hnevu možno podporiť pomocou mäkkej palice alebo podložky na vydupávanie hnevu. Ako môžme znížiť agresiu? Agresívne správanie nemusí viesť k úspechu. Nesprávne zaobchádzanie s agresívnym správaním často vedie k eskalácii. Deti sa musia naučiť, čo je dovolené a čo nie. Deti sa musia najprv naučiť vyrovnávať sa so svojimi pocitmi.
Musia nájsť svoju identitu vo svojom prostredí a objaviť vlastné hranice. Existujú situácie, ktoré ich preťažujú a frustrujú. Dobrý deň, má niekto skúsenosť, že jeho dieťa bolo agresívne v škôlke? Dnes mi jedna mamička povedala, že jej syn sa bojí môjho lebo ho udrel. Keď sa malého pýtam, že čo sa stalo stále hovorí, že ja som sa bránil. Jasné že som mu vysvetlila aby sa nebránil ďalším útokom, ale neviem kde je pravda.
Učiteľka mi povedala, že opakuje správanie iných detí. Navštívili ste kvôli agresívnemu správaniu psychológa? Malý má 4 roky. Všimla som si už aj doma, že nemá problém strcit deti, alebo aj nás rodičov dokonca babku.
Abstract: The problem of child and youth abuse is rightfully in the centre of attention and is becoming a problem of the whole society. The wave of violence keeps rising more and more among young people and the age limit of these people keeps getting lower. Upbringing of a child in a family environment, later school environment, and the influence of broader social environment play a very important role in this problem. In our opinion, young people could recognize and choose the way to learn how to behave towards others with love, to treat them as equal, and to be strong in admitting their weaknesses. „Nie všetko, čo človek dokáže, človek môže.“ T. „Agresivita, podobne ako oheň, je dobrý sluha, ale zlý pán. Každý z nás ju má vo svojej základnej osobnostnej výbave. Môže nám pomôcť, ale aj komplikovať život. Nakopená negatívna energia, stres, neúspechy, frustrácia, vnútorná nespokojnosť a nevyrovnanosť, to všetko sa stalo súčasťou dnešného života. Následkom môže byť správanie, ktoré sa nielenže nepáči nášmu okoliu, ale môže mu ubližovať - agresivita.
Pasivní agrese VS asertivita - (Názorná ukázka pro žáky psychologie)
Vybíjanie si zlosti na niekom inom, veľmi často práve na tom najbližšom. Slovo agresia pochádza z latinského aggressio čo znamená výpad alebo útok. Agresia je konanie, ktorým sa prejavuje násilie voči niektorému objektu, alebo nepriateľstvo a útočnosť s výrazným zámerom ublížiť. Agresivita patrí medzi druhy extrémneho správania a v psychológii sa definuje ako osobnostná črta.
Slovo šikanovanie je definované a popísané z rôznych pohľadov: ide o opakované posmešky, násilie, nutenie k určitým akciám a iné formy ubližovania. Obeť môže byť ktokoľvek, pričom agresor si zvyčajne plní mocenský a sociálny cieľ. V predškolskom veku hrá dôležitú rolu výchova a prostredie, ktoré môžu pomôcť alebo naopak zhoršiť problémové správanie.
V súlade s definíciami a príkladmi je dôležité, aby škola a rodina spolupracovali na implementácii preventívnych a intervenčných stratégií. Projekty prosociálnej výchovy, otvorená komunikácia a jasné pravidlá prispievajú k znižovaniu agresie a šikanovania.