Oftalmológia detského veku má svoje špecifiká, dieťa nie je zmenšený dospelý. Diagnózy a problémy v detstve sú diametrálne odlišné od dospelého veku a vyšetrenie dieťaťa si vyžaduje iný prístup.
Zrakové ťažkosti sa nevyhýbajú ani deťom. Okrem najčastejších očných vád, akými sú škúlenie či tupozrakosť, nebývajú ničím ojedinelým ani závažnejšie ochorenia. Dôležité je ich včasné odhalenie a nasadenie vhodnej liečby. Ako zdôrazňuje MUDr. Verata Maková, okuliare nie sú choroba, ale nástroj, vďaka ktorému sa nedokonalý optický systém oka zdokonalí tak, aby sa zrak i všetky zrakové funkcie mohli správne vyvíjať.
V poslednom období nastal aj veľký rozvoj refrakčnej chirurgie. Vo veľmi špecifických prípadoch je možná refrakčná laserová operácia aj u detí, avšak po zvážení prínosu a potenciálneho rizika. Ale to býva naozaj len veľmi ojedinelé riešenie.
Z pohľadu detskej oftalmológie sa teším z veľkého výberu pekných okuliarových rámov, takže už aj v detskom veku nemusí byť nosenie okuliarov hendikep. V minulosti boli na výber 2-3 druhy, väčšinou nie príliš elegantných rámov, a to bol často dôvod odmietania korekcie.
A samozrejme vývoj kontaktných šošoviek sa naozaj výrazne posunul. Dnes môžu nosiť kontaktné šošovky aj ľudia s komplikovanými refrakčnými chybami, povedzme vyšším astigmatizmom. To v minulosti nebolo možné.
Refrakčný stav oka nám je daný genetickou výbavou a postupne sa vyvíja a mení s vekom, takže nemôžeme povedať, že za refrakčné chyby sú zodpovedné len elektronické zariadenia. Ale ich nadmerné používanie môže vyvolať zvýšenú únavu očí, prípadne odhaliť rôzne skryté refrakčné nedokonalosti, ktoré by pri ich nepoužívaní nevyšli do popredia.
Malé deti sa správajú inštinktívne a robia to, čo je im prirodzené. Hrajú sa, behajú, striedajú činnosti a pohľadové vzdialenosti a to je pre oči najlepšie. S nástupom do školy musia oveľa viac používať pohľad do blízka, ale pokiaľ je to vyvážené dostatočným pobytom vonku a opäť pozeraním aj do diaľky, mladé oko to bez problémov zvláda. Hovorím o zdravých očiach bez refrakčnej chyby. Pokiaľ dieťa refrakčnú chybu má, tak platí v podstate to isté, len so správnou korekciou.
To čítanie s baterkou pod paplónom nie je optimálne, minimálne to unavuje oči, ale nemôžeme tvrdiť, že kvôli tomu niekto skončí s -5 dioptriami a pokiaľ by to nerobil, tak by ich nemal. Tých -5 dioptrii je geneticky daných. A mamy to hovoria hlavne preto, lebo v noci sa má spať a nie čítať.
Pri deťoch majú najväčší problém s okuliarmi rodičia. U detí to závisí veľmi od veku a samozrejme aj typu chyby, ktorú okuliarmi riešime. Ale deti v predškolskom veku sa správajú inštinktívne, a keď si všimnú, že s okuliarmi vidia lepšie ako bez nich, už ich dajú dole len keď idú spať a rodičia sú milo prekvapení, ako dobre si zvykli. U detí v školskom veku je to veľmi individuálne. Niektoré sa na okuliare až tešia, iné sa obávajú, čo povie kolektív.
Prevencia je základ, nielen v oftalmológii. Vtedy sa podchytia problémy, ktoré nemusia byť zjavné, ale ich zanedbanie môže spôsobiť trvalé poškodenie. No pokiaľ dieťa alebo dospelý horšie vidí, alebo zjavne škúli, to väčšinou rodičia riešia hneď, pretože im to priamo ovplyvňuje kvalitu života. U detí si treba uvedomiť, že škúlenie je choroba, ktorú treba liečiť, nie iba kozmetická záležitosť.
V detskom veku je základná prevencia a starostlivosť o zrak v rukách pediatra, deje sa to v rámci preventívnych prehliadok. Pokiaľ je nutná špecializovaná pedooftalmologická starostlivosť kvôli strabizmu a refrakčným chybám, všetko závisí od hodnoty korekcie, ktorá je nutná, a tiež od frekvencie zmien okuliarov. Štandardne poisťovne prispievajú na sklá a rám 1x ročne, ale pokiaľ je nutná zmena dioptrie skôr, tak aj pri zmene. Výška príspevku sa líši od poisťovne.
Ako vo všetkom, cena rámov a skiel je záležitosťou trhu. Ale je fakt, že komplikované a vyššie dioptrie, náročnejšie na technológiu výroby, aj viac stoja. Pre rodinu s troma deťmi s vyšším astigmatizmom to už môže byť skutočne záťaž na rodinný rozpočet. Pre správny vývoj zraku je to však nevyhnutné a nie je to vec, v ktorej sa dajú robiť kompromisy.
Kontaktné šošovky u malých detí sa využívajú v prípade veľkého rozdielu v dioptriách medzi očami alebo po operácii vrodeného šedého zákalu do doby, kým sa môžu implantovať umelé vnútroočné šošovky. S týmito prípadmi majú viac skúseností kolegovia na Detskej očnej klinike v NÚDCH v Bratislave. Malé deti si kontaktné šošovky nedávajú samé, ale vkladajú aj vyberajú ich rodičia. My sa stretávame s požiadavkou na kontaktné šošovky skôr u športujúcich detí, a aj to až približne s nástupom na strednú školu. A tam by to už nemal byť problém.
V detskej ambulancii sa takéto "zázraky" dejú vlastne každý deň. Správne zvolenou korekciou, spojenou napríklad s prelepovaním a cvičeniami, dosiahneme výborný zrak a správne funkcie u dieťaťa, ktoré by bez správne zvolenej liečby ostalo na jedno oko ťažko slabozraké, bez priestorového videnia a ešte by aj škúlilo. To sa mi na detskej oftalmológii nesmierne páči.
Samozrejme, chyby sa dejú všade, oftalmológia nie je výnimkou. Niekedy je to o nedostatku skúseností. Ale na druhej strane, najmä pri deťoch je to aj o dôslednosti a spolupráci rodičov. Rodič tvorí s lekárom tím, kde spolu chcú pomôcť dieťaťu. Pokiaľ rodič nedôveruje lekárovi, alebo nie je dostatočne dôsledný v doporučených postupoch, dobrý výsledok sa nedostaví. Stáva sa, že v rodine môže byť pre jedného z partnerov alebo starých rodičov nosenie okuliarov považované za hendikep, a preto ich odmietajú, dieťa podporujú v nenosení.
A pokiaľ je problém len s jedným okom, takže dieťa môže vďaka druhému "vidieť", dochádza k potlačeniu vnemov z horšieho oka, ktoré je od určitého veku už "neopraviteľné". Často sa stáva, že príde dospelý človek s amblyopiou (tupozrakosťou) na jedno oko a povie, že rodičia boli málo prísni, ale že by to chcel teraz opraviť. Ale to sa už nedá. Vývoj zrakovej dráhy sa ukončuje okolo ôsmeho roku života a v dospelosti sa lenivé oko nedá plnohodnotne "prebudiť".
Pri prvom vyšetrení dieťaťa sa vždy pýtame aj na tzv. rodinnú anamnézu, to znamená, či boli rodičia alebo súrodenci dieťaťa sledovaní kvôli nejakej očnej chybe . Nemyslím tým okuliare na čítanie po 40-tke, ale okuliare, škúlenie či operácie očí v detskom veku. To však neznamená, že dvaja krátkozrakí rodičia musia mať aj krátkozraké potomstvo, hoci pravdepodobnosť je vyššia. Na druhej strane to, že nikto v rodine nenosí okuliare neznamená, že dieťa nemôže mať napríklad refrakčnú chybu. A potom existujú rôzne, geneticky podmienené ochorenia, ktoré sa v rodine dedia, ako napríklad rôzne druhy retinopatií.
Podľa niektorých výskumov sa zvyšuje percento krátkozrakých ľudí v spoločnosti a dáva sa to do súvisu s tým, že dnešný človek sa oveľa menej pohybuje vonku, čas trávi v uzavretých priestoroch, kde aj slabá krátkozrakosť postačuje, a dokonca môže byť aj výhodná, pretože krátkozraký človek vidí dobre do blízka. V minulosti musel spozorovať nebezpečenstvo prv, než ono zbadá jeho, pričom čítanie a písanie nebolo ešte pred pár desaťročiami bežnou záležitosťou.
Naproti tomu dnes už aj deti trávia veľmi málo času vonku, nehovoriac o pandemickej dobe. Pokiaľ nedochádza k prirodzenému preostrovaniu na rôzne vzdialenosti, ale väčšinu času sa zrak využíva na prácu na blízko, môže sa to prejaviť zvýšenou únavou očí. Tá sa vie prejaviť bolesťami hlavy, očí alebo aj slzením a pálením očí. Optimálne je dlhšiu prácu na blízko vykompenzovať pobytom v prírode.
U bábätiek je to nezáujem o zrakové podnety, o hračky. Do pol roka je bežné ešte zaškúlenie jedného alebo oboch očí, ale pokiaľ pretrváva aj neskôr, určite treba vyhľadať odborníka. U trošku väčších detí môže byť signálom nejakej refrakčnej chyby napríklad to, že dieťa vôbec nejaví záujem o televízor, najmä keď ho posadia do bežnej vzdialenosti. Vtedy odchádza, keďže nevidí.
Niekedy si všimne, že pokiaľ je bližšie k TV, vidí lepšie, a preto pozerá rozprávku postojačky pred televízorom. Niekedy sa vo veku 3-4 rokov môže prejaviť škúlenie, čo treba rovnako riešiť a nečakať, že z toho " vyrastie". Škúlenie nie je kozmetický problém. V prvom rade je to ťažká porucha spolupráce očí s mozgom, ktorú ale správnymi postupmi dokážeme ovplyvniť. A u školopovinných detí treba riešiť situáciu, ak nevidia povedzme text na tabuli.
V našej ambulancii sa vyšetrenie začína určením tzv. naturálnej zrakovej ostrosti, to znamená, koľko riadkov dieťa číta bez korekcie, potom sa špeciálnym prístrojom zisťuje prítomnosť a stupeň škúlenia, ďalej zmeriame dioptrie pred rozkvapkaním a následne podáme kvapky na rozšírenie zreničiek a vyblokovanie akomodácie. Približne po pol hodine meriame opäť hodnotu tzv. objektívnej refrakcie. A samozrejme vyšetrujeme predný segment a očné pozadie. Od rodičov zisťujeme ich očnú anamnézu, ďalej okolnosti tehotenstva, pôrodu a samozrejme sa pýtame na ťažkosti, kvôli ktorým nás vyhľadali.
Ako som už spomínala vyššie, všetko závisí od veku dieťaťa. Inak to berú malé deti, ktoré zistia, že zrazu vďaka okuliarom "vidia", a inak pubertiak, ktorý má pocit, že okuliare sú otrasné. Ale nie raz sme mali aj skúsenosť, že dieťa tvrdilo, že nič nevidí a nakoniec po dôkladnom vyšetrení sme zistili, že vidí výborne, ale spolužiačky povedali, že vyzerá v okuliaroch super....
Potreba korekcie sa s vekom mení. Ako oko rastie, menia sa aj dioptrie. Veľmi všeobecne môžeme povedať, že z plusových dioptrií v detstve dieťa môže vyrásť, ale mínusové sa lepšiť nebudú, skôr ešte narastú. Ale to je naozaj len veľmi laicky povedané. Okuliare nie sú choroba ale nástroj, vďaka ktorému sa nedokonalý optický systém oka zdokonalí tak, aby sa správne mohol vyvíjať zrak a všetky zrakové funkcie. Hlavne netreba riešiť " čísla"... Pokiaľ dieťa potrebuje +6 dioptrií, má ich nosiť a nie +2 dioptrie, pretože to 6 znie "hrozne". Keď to bude situácia vyžadovať, tak sa znížia. Dôležitý je výsledok.
Tiky a časté žmurkanie môže byť u detí spojené so slabým zápalom, najčastejšie na podklade alergie alebo refrakčnou chybou. A niekedy je to len hra dieťaťa, ktoré si všimne, že je to niečo zaujímavé, na čo rodič reaguje. Takže, keď sa vylúči iná príčina, niekedy pomôže tomu nevenovať pozornosť a dieťa na to zabudne tiež.
Ako vo všetkom, zdravý životný štýl nie je na škodu. U detí, ale aj u dospelých, treba dbať na dôsledné vykompenzovanie času stráveného prácou na blízko pohľadom do diaľky, optimálne pobytom vonku. Oči slúžia na pozeranie, takže nejaké " šetrenie očí" nepozeraním ich neochráni, ale 10 hodinová práca na počítači im dá zabrať. S prácou pri počítači je dnes spojený pocit suchých očí, pretože je dokázané, že pri sústredení človek žmurká 4x menej než pri inej bežnej činnosti. Nedochádza k obnove slzného filmu a prejavuje sa to rezaním, pálením či pocitom piesku v očiach. Ak je aj nevyhnutné do počítača veľa pozerať, treba si robiť prestávky, požmurkať, pogúľať očami a samozrejme dodržiavať pitný režim.
Na Slovensku je sledovanie zraku dieťaťa zabezpečené koncepciou pediatrickej starostlivosti. Už v pôrodnici prebieha skreeningové vyšetrenie na vylúčenie vrodenej katarakty (sivý zákal) a všetky predčasne narodené deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou absolvujú špecializované očné vyšetrenie aj s vyšetrením očného pozadia na zachytenie ROP (retinopatia prematúrnych detí).
Následne sú deti s podozrením na vrodené vady odosielané špecialistovi a ďalej sledované v odbornej očnej ambulancii. Zdravé deti bývajú sledované obvodným pediatrom, keď sa detský lekár v rámci preventívnej prehliadky zameriava na zrakovú ostrosť, pohyblivosť očí a rodinnú anamnézu dieťaťa. To znamená, že zisťuje závažné očné chyby a škúlenie u rodičov a súrodencov. Preventívne prehliadky u pediatra prebiehajú v pravidelných intervaloch vo veku 1 rok, 3 roky a 5 rokov.
Školský rok sa už začal a možno aj na vás čakalo nemilé prekvapenie - zistili ste, že vaše dieťa nedovidí na tabuľu. Podľa štatistík potrebuje okuliare približne jedno z piatich detí. Ako rodič zistí, že má jeho dieťa problém s očami a potrebuje okuliare? Môže zrak zhoršiť časté sledovanie televízie či používanie tabletu?
Rodičov tiež prirodzene zaujíma aj následná liečba zraku ich detí, a najmä to, či sa poruchy očí časom počas detstva dokážu prirodzene upraviť. U starších detí je pomerne jednoduché zistiť, že niečo nie je v poriadku. Dieťa buď vie pomenovať, že zle vidí, alebo si všimneme príznaky ako problémy pri písaní a čítaní, časté bolesti hlavy, mrkanie.
Deti v predškolskom veku si dávajú predmety bližšie k tvári alebo sedia bližšie pri televízore, zakopávajú alebo škúlia. „U najmenších detí, do troch rokov, môže ísť aj o vrodené chyby, ktoré sa diagnostikujú buď v pôrodnici, alebo v prvých mesiacoch života, keď si rodičia všimnú, že dieťa nereaguje na podnety, nesleduje hračku, reaguje hlavne na hlas alebo dotyk a bojí sa samo v neznámom prostredí,“ vysvetľuje očná lekárka MUDr. Petra Senešiová.
Otázne vtedy je, či máme ísť vtedy priamo k očnému lekárovi, alebo stačí vyhľadať optometristu v optike. „Optometrista môže len mierne upraviť dioptrie u väčších detí, avšak nemôže deťom aplikovať potrebné kvapky, vyšetriť dieťa v cykloplégii alebo vyšetriť očné pozadie. Oči sú oknom do sveta, a preto je dôležité dbať na ich zdravie už od útleho veku. Zrakové problémy u detí môžu mať rôzne príčiny a prejavy, a včasná diagnostika a liečba sú kľúčové pre zabezpečenie optimálneho vývoja zraku. Očná lekárka MUDr. Adriana Smorádková a detská oftalmologička MUDr. Verata Maková sa vo svojej praxi stretávajú s mnohými deťmi s poruchami zraku a zdôrazňujú význam prevencie a pravidelných prehliadok.
Neexistujú presné štatistiky o počte detí s poruchami zraku na Slovensku, ale počty sú porovnateľné s európskou populáciou. Ak majú rodičia dioptrické chyby, mali by si všímať zrak svojich detí už odmalička. Najlepší čas na pozorovanie novorodenca je kŕmenie, kedy sú s drobčekom v najbližšom kontakte.
Známky problémov so zrakom u detí:
- Škúlenie: Ak bábätko škúli aj po 6. mesiaci veku, je vhodné vyhľadať odborníka.
- Zabiehanie oka: Častým prejavom je zabiehanie oka, čo môže signalizovať dioptrickú chybu.
- Sedenie blízko televízora: Dieťa si sadá blízko k televízoru alebo si dáva hračky blízko k očiam.
- Nakláňanie hlavy: Pri pozorovaní dieťa nakláňa hlavu alebo siaha mimo do priestoru pri podávaní predmetov.
Prvá preventívna prehliadka by sa mala uskutočniť pri nástupe do školy, no niekedy si už učiteľky v škôlke všimnú, že dieťa má problém s videním.
Vyšetrenie zraku u malých detí prebieha inak ako u dospelých. Používajú sa skiaskopické lišty so sklíčkami s rôznymi dioptriami. Lekár sleduje lúč lampy a podľa jeho polohy určuje dioptriu. Pred vyšetrením sa deťom rozkvapkávajú oči, aby sa znehybnili zaostrovacie svaly oka.
- Ďalekozrakosť (hypermetropia): Dieťa dobre vidí do diaľky, no zle nablízko. Pri narodení sú prakticky všetky oči ďalekozraké, +2 až +3 dioptrie.
- Krátkozrakosť (myopia): Dieťa vidí dobre do blízka, ale zle do diaľky. Rodič si to všimne najskôr, keď dieťa prižmuruje oči.
- Astigmatizmus: Nesprávne zakrivenie rohovky, ktoré spôsobuje rozmazané videnie.
Ďalekozrakosť (Hypermetropia)
Ďalekozrakosť je porucha zraku, pri ktorej dieťa dobre vidí do diaľky, ale má ťažkosti s videním na blízko. Oko sa vyvinie kratšie, než by malo, a svetelné lúče dopadajú za sietnicu. Pri narodení sú prakticky všetky oči ďalekozraké s hodnotami +2 až +3 dioptrie. Postupne dochádza k nárastu predozadnej dĺžky oka a ďalekozrakosť klesá. Ak dieťa s ďalekozrakosťou nie je vyšetrené, môže mať v druhom-tretom ročníku ťažkosti, sťažovať sa na bolesti hlavy, únavu a problémy so zaostrením pri čítaní.
Krátkozrakosť (Myopia)
Krátkozrakosť je porucha zraku, pri ktorej dieťa vidí dobre na blízko, ale má ťažkosti s videním do diaľky. Dieťa sa narodilo s väčšou predozadnou dĺžkou oka, ktorá sa už nikdy neskráti. Naopak, oko stále rastie a chyba sa zhoršuje. Rodičia si môžu všimnúť, že dieťa prižmuruje oči, keď sa pozerá na televízor alebo do diaľky. Je dôležité vyvrátiť mýtus, že nosenie okuliarov spôsobuje lenivenie oka a zhoršovanie krátkozrakosti. Krátkozrakosť je geneticky daná chyba a ak sa nekoriguje okuliarmi, dieťa je nervózne, podráždené a nedokáže sa sústrediť.
Astigmatizmus
Astigmatizmus je porucha zraku, pri ktorej je rohovka nesprávne zakrivená, čo spôsobuje rozmazané videnie. Dieťa s astigmatizmom môže žmúriť, aby si rohovku stláčalo a videlo ostrejšie. Astigmatizmus sa koriguje cylindrickými sklami, ktoré pomáhajú deťom vidieť rovnako ostro všetky plochy.
Ľudské oko - Šou Dr. Binocs | Najlepšie vzdelávacie videá pre deti | Peekaboo Kidz
Je dôležité motivovať dieťa k noseniu okuliarov. Dnes sú na výber krásne rámy a ohybné materiály, takže aj najzarytejší odporcovia okuliarov ich nakoniec radi nosia. Pri športe sa odporúčajú kontaktné šošovky.
Škúlenie (Strabizmus) a Tupozrakosť (Amblyopia)
Škúlenie má viacero príčin, jednou z nich je dioptrická chyba. Ak je jedno oko slabšie, mozog ho prestane používať a dieťa sa díva zdravým okom. Slabšie oko sa začne vychyľovať a stráca zrakovú ostrosť - vzniká tupozrakosť. Tupozrakosť postihuje 3-4 percentá detskej populácie a treba ju riešiť ihneď. Zdravé oko sa prelepí a slabšie oko sa koriguje dioptriou. Ak sa samo nevráti do správnej polohy, treba ho operovať.
Keratokonus: Porucha Zraku, Ktorá sa Môže Vyskytnúť v Puberte
Keratokonus je obojstranné degeneratívne ochorenie rohovky, ktoré sa vyvíja až neskôr, napríklad v puberte. Dieťa vidí dobre až do 12-13 rokov, potom sa začne sťažovať, že vidí rozmazane. Okuliare nepomáhajú, dioptrie sa prudko menia. Dôležitá je skorá diagnostika. Dnes je možná operačná liečba keratokonu vo včasných štádiách. Jedna z metód je spevnenie rohovky metódou Corneal Cross Linking (CXL) a druhou implantácia špeciálnych rohovkových plastových prstencov.
Laserové Zákroky u Detí
Laserové zákroky sa u detí s ďalekozrakosťou či krátkozrakosťou neodporúčajú, čaká sa na dosiahnutie 18 rokov. Aj vtedy sa sleduje vývoj chyby. Ďalekozrakosť sa laserovým zákrokom odstrániť nedá.
Ako Vidí Dieťa v Rôznom Veku?
Novorodenec: Rozoznáva svetlo a tmu, vníma obrysy predmetov do vzdialenosti približne 10 až 20 cm.
6-týždňové dieťa: Zaostruje zrak na vzdialenosť 20-30 cm. Spoznáva tváre ľudí.
2- až 3-mesačné dieťa: Pomerne dobre zaostruje zrak aj na vzdialenejšie predmety.
3- až 4-mesačné dieťa: Dokáže ostro sledovať pohybujúcu sa hračku do vzdialenosti 50 cm.
4- až 6-mesačné dieťa: Vie zaostriť na akúkoľvek vzdialenosť a pozrieť sa všetkými smermi.
Od 6 mesiacov: Zrak sa výrazne zlepšuje. Dieťa vidí veci trojrozmerne a je schopné vnímať ich v reálnej vzdialenosti.
Od 8 mesiacov: Zrak je čoraz ostrejší. Dieťatko tiež lepšie vníma priestor a vzdialenosť.
Od 12 mesiacov: Má dobre vyvinuté trojrozmerné videnie. Vie rozoznať na niekoľko metrov známych ľudí.
Až okolo 7. roku: Má malý školák zrak vyvinutý natoľko, že ho môžeme porovnávať so zrakom dospelého človeka.
Dnes je viac detí krátkozrakých, príčinou je nedostatok denného svetla a dlhodobé pozeranie do blízka. Deje sa to práve pri dlhom a častom používaní elektronických zariadení. Vzniká takzvaný syndróm počítačového videnia, dieťa má problém s preostrením do diaľky. Oči sú často preťažené, lebo dieťa zaostruje zrak stále na ten istý bod.
Je zrejmé, že oftalmológia za ostatných rokov neskutočne napreduje. Najväčší posun sme zaznamenali pri operácii sivého zákalu - katarakty. Tá prešla úžasným pokrokom. Z pohľadu detskej oftalmológie sa tešíme z veľkého výberu pekných okuliarových rámov, takže už aj v detskom veku nemusí byť nosenie okuliarov hendikep. Samozrejme, vývoj kontaktných šošoviek sa naozaj výrazne posunul. Dnes môžu nosiť kontaktné šošovky aj ľudia s komplikovanými refrakčnými chybami, povedzme vyšším astigmatizmom.
Pri deťoch majú najväčší problém s okuliarmi rodičia. U detí to závisí veľmi od veku a samozrejme aj typu chyby, ktorú okuliarmi riešime.
V detskom veku je základná prevencia a starostlivosť o zrak v rukách pediatra, deje sa to v rámci preventívnych prehliadok. Pokiaľ je nutná špecializovaná pedooftalmologická starostlivosť kvôli strabizmu a refrakčným chybám, všetko závisí od hodnoty korekcie, ktorá je nutná, a tiež od frekvencie zmien okuliarov.
Refrakčný stav oka nám je daný genetickou výbavou a postupne sa vyvíja a mení s vekom, takže nemôžeme povedať, že za refrakčné chyby sú zodpovedné len elektronické zariadenia. Ale ich nadmerné používanie môže vyvolať zvýšenú únavu očí, prípadne odhaliť rôzne skryté refrakčné nedokonalosti, ktoré by pri ich nepoužívaní nevyšli do popredia.
U bábätiek je to nezáujem o zrakové podnety, o hračky. Do pol roka je bežné ešte zaškúlenie jedného alebo oboch očí, ale pokiaľ pretrváva aj neskôr, určite treba vyhľadať odborníka. U trošku väčších detí môže byť signálom nejakej refrakčnej chyby napríklad to, že dieťa vôbec nejaví záujem o televízor, najmä keď ho posadia do bežnej vzdialenosti.
V ambulancii sa vyšetrenie začína určením tzv. naturálnej zrakovej ostrosti, to znamená, koľko riadkov dieťa číta bez korekcie, potom sa špeciálnym prístrojom zisťuje prítomnosť a stupeň škúlenia, ďalej zmeriame dioptrie pred rozkvapkaním a následne podáme kvapky na rozšírenie zreničiek a vyblokovanie akomodácie.
Krátkozrakosť (myopia), teda vada, ktorá znemožňuje ostré videnie do diaľky sa dá ovplyvniť. Určité návyky a metódy korekcie prispievajú k rapídnemu zhoršovaniu zraku a naopak niektorými typmi dokážete zhoršovanie spomaliť.
Ak je dieťa v interiéru, či už v školskej triede, alebo doma, všetko navôkol je relatívne blízko. Naopak, každý okamih, ktorý strávi dieťa vonku, je pre normálny vývoj očí nesmierne dôležitý. Ideálna denná dávka pobytu vonku je aspoň 2 hodiny, t.j. 14 hodin týždenne.
Pokiaľ máte doma krátkozrakého potomka, potom môžeme doporučiť následujúce:
- Nosiť vždy správne okuliare.
- Nechať u dieťaťa skontrolovať binokulárne videnie.
- Informovať sa na možnosť korekcie kontaktnými šošovkami.
- Režimové a diétne opatrenia.
Ďalekozrakosť, odborne nazývaná hypermetropia, je vrodená refrakčná vada, kedy je ľudské oko kratšie, svetlo sa láme za sietnicou a to spôsobuje paletu ťažkostí, ktorá závisí od veku pacienta.
Príčiny Ďalekozrakosti:
- Genetika - hypermetropia býva dedičná.
- Anatomická stavba oka - osová vada, kedy je kratšia očná guľa alebo nedostatočne zakrivená rohovka, tieto nerovnosti spôsobujú nesprávne lámanie svetla.
- Vek - so starnutím sa znižuje pružnosť očnej šošovky, čo vedie k tzv. presbyopii (stareckej ďalekozrakosti).
- Ochorenia oka - niektoré očné ochorenia, ako napríklad diabetická retinopatia, úrazy oka, zápaly, môžu ovplyvniť refrakčné vlastnosti oka.
Liečba Ďalekozrakosti:
- Okuliare - najjednoduchšia a najčastejšia forma korekcie s kladnými (+) dioptriami.
- Chirurgický zákrok - existujú možnosti chirurgického zákroku na odstránenie ďalekozrakosti.
Dnešná doba plná mobilov, tabletov a práce do blízka je pre oči veľmi namáhavá. Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Hovoríme o takzvanej hygiene práce s počítačom.
Najčastejšou diagnózou je strabizmus (škúlenie) a s ním spojené chyby oka ako ďalekozrakosť, spomínaná krátkozrakosť, takzvané lenivé - tupozraké oko. Ako liečbu v prvom rade ordinujeme správne okuliare. Detí s okuliarmi pribúda. Možno si poviete, že za to môžu telefóny a iné chytré veci. V skutočnosti ale rodičia viac než kedykoľvek predtým myslia na prevenciu a lekári majú dokonalejšie prístroje, a tak problémy odhaľujú včas. Rodičia a dospelí, ktorí sa o deti starajú, by mali priebežne zisťovať, či dieťa správne vidí. Včasné podchytenie zrakových problémov je totiž veľmi dôležité. Zrak je náš najdôležitejší zmysel, a práve v detstve môže dôjsť k problémom, ktoré jedinca budú sprevádzať po celý život. Našťastie je dnes medicína veľmi ďaleko a moderní oftalmológovia si s deťmi vedia poradiť. Zatiaľ čo novorodenci a kojenci trpia na problémy s priechodnosťou slzných ciest, u starších prevládajú väčšinou dioptrické vady. Čo to je tupozrakosť? Hovorí sa jej tiež amblyopia a ide o vadu zraku, pri ktorej je oko síce anatomicky v poriadku, ale nefunguje správne. Vyskytuje sa predovšetkým u detí, ktoré majú veľký dioptrický rozdiel. Mozog si podvedome vyberá to oko, na ktoré vidí lepšie, zatiaľ čo druhé vôbec nepoužíva a tak sa z neho stáva oko tupozraké. Dieťa si myslí, že vidí v poriadku, ale stráca priestorové videnie, môže zle odhadovať vzdialenosti a mať horšiu orientáciu. Okrem tupozrakosti alebo škúlenia hrozí školákom tiež krátkozrakosť, kedy potrebujú okuliare do diaľky. Čím ďalej, tým častejšie sa tak hovorí o tzv. epidémii krátkozrakosti. Napríklad v Ázii táto očná vada postihuje dokonca 95% školákov. Určite sa zverte do rúk špecializovaných optík, u ktorých si môžete byť istí, že šošovky do okuliarov správne zabrúsia a vycentrujú. A ako je to so sklami do detských okuliarov? Dioptrické šošovky (teda sklá okuliarov) sa dajú doplniť špeciálnym povrchom, či už napríklad proti poškriabaniu alebo antireflexnou úpravou (zvyšuje priepustnosť šošovky a zmierňuje únavu očí). Plastové šošovky mávajú navyše aj UV filter, ktorý oči chráni pred škodlivým UV žiarením. Keď má dieťa vyššie dioptrie, je lepšie zvoliť tenčené sklá, ktoré sú nielen krajšie, ale tiež ľahšie a praktickejšie. Pozor! Z okuliarov môže dieťa pomerne rýchlo vyrásť. S rastom hlavy totiž rastie aj vzdialenosť medzi obomi očami (hovorí sa tomu pupilárna vzdialenosť). Ponuka detských rámov je v optikách dnes naozaj široká. Okuliare sa tak stávajú módnym doplnkom a nie vecou, za ktorú sa deti hanbia. Pokiaľ sa dieťaťu okuliare nebudú páčiť, pravdepodobne ich potom nebude chcieť nosiť. A keď ich nebude nosiť, jeho vada sa bude ďalej zhoršovať. V našej sieti optík FOKUS nájdete okrem klasických predajní tiež 5 špecializovaných pracovísk (tu vypísať mestá a prekliky na predajne), kde vám odborníci poradia a pomôžu vybrať správne rámy a okuliarové šošovky pre tých najmenších. Vedeli ste, že zrenička detí je o 50% väčšia ako u dospelých? Dávajte si teda pozor! UV žiarenie sa v našich očiach chová kumulatívne, čo znamená, že záleží na dĺžke jeho pôsobenia. „Hromadenie“ v očiach ale neprebieha stále rovnako. Svetová zdravotnícka organizácia zistila, že až 60% UV žiarenia v očiach máme už vo veku 20 rokov. Najviac je teda nutné dbať na ochranu detí a mladistvých. Prečo to tak je? Ich optický aparát je omnoho priezračnejší. Väčšinou totiž nemajú žiadne očné zákaly alebo deformácie, takže sa UV dostane do oka priamejšou cestou. Chráňte teda zrak svojich detí už odmalička kvalitnými slnečnými okuliarmi s ochranou proti UV žiareniu.
Ahojte, som nahnevana a velmi.Pred rokom sme boli s vtedy 3 rocnym synom u ocnej lekarky. Poslala nas kozna, kedze ma 1 mastocytom na kozi. Odporucila aj jednu, veeelmi dobru ocnu lekarku, teda podla nej. Nevahala som, zavolala, dostala termin a isli sme esge ten tyzden. Chceli sme kompletne vysetrenie, teda cital z monitoru, kvapkala, pozrela sa na zadnu cast oka, ci tam nema loziska mastocytomu. Vsetko dokonale. Zaplatili sme a isli domov.Ja spokojna a kludna, ze je vsetko ok.Minuly mesiac v skolke merali detom plusoptix pristrojom oci. Synovi vysli dioptrie, tak sme hned aj isli k ocnej lekarke. Nie k tej, kde sme boli, ale k inej. Ta, kde sme boli, neodpisala.Isli sme teda zas na komplet vysetrenie, a bum. +8 a +6,5 + tupozrakosf na jedno oko, kedze nenosil pri takychto dioptriach okuliare.Kebyze aspon pred rokom mu odmeria aj dioptrie, gak teraz neriesime tupozfakost, nelepim oko na 6 hodin, atd atd.Som strasne nasrata a sklamana. Viem, ano, aj ja som mohla vtedy sa opytat, ci nema dioptrie, lebo ja som bola v tom, ze merala, kedze kvapkala do oci. :(A nasrata som este viac, kedze sa to teraz zistilo nahodne. :( Stale mi beha hlavou, co ak???? Co ak sa to nezisti teraz? Je slepy na 1 oko v dosplosti.Ako prosim, prijat tuto situaciu? A byt v klude? Obrovske stastie mame, ano, sa to zistilo este vcas.
Dobrý deň,chcela by som Vás poprosiť o radu.Ako postupovať v prípade rapídneho zhoršenia zraku u nášho 8-ročného syna?Na preventívnej prehliadke u pediatričky mal syn problém s prečítaním toho najväčšieho čísla na tabuľke s použitím pravého oka. Pani doktorka nám odporučila urgentné vyšetrenie u očného lekára. To sme aj absolvovali. Vyšla mu dioptria na pravom oku 3,5. Predtým vždy dobre videl, nikdy nemal s očami problém, aj preventívne prehliadky nikdy nenaznačili očný problém. Pediatrička po zhliadnutí výsledku z očného odporučila ďalšie vyšetrenie u očného lekára, vraj kvôli porovnaniu výsledkov. No nikto nepátra po podstate problému.Ako rodič mám strach, aby sme niečo nezanedbali.Po akých vyšetreniach sa mám dopytovať?Nebolo by dobré podstúpiť CT mozgu alebo magnetickú rezonanciu?Sama detská doktorka nás po prvom vyšetrení vystrašila takými rečami, že ako nám môže syn oslepnúť, že môže mať niečo na mozgu. Keď som ju prosila o výmenný lístok na ďalšie vyšetrenia, tak trvala iba na tom ďalšom u očného špecialistu.
Dobrý deň prajem,žiaľ, poskytli ste málo informácii na to, aby som sa k tomu vedel bližšie vyjadriť. Často pomôže aspoň foto správy.Z údaju "dioptria 3,5" stále neviem, či ide o mínusovú alebo plusovú hodnotu, teda o krátkozrakosť alebo ďalekozrakosť. Taktiež neviem, ako bola hodnota nameraná. Či po rozkvapkaní (v cykloplégii) alebo bez. Ak bez, tak ten údaj je potom nepoužiteľný.Tiež neviem, či s nameranou dioptriou na pravom oku už čítal dobre? Išlo o úplne prvé vyšetrenie očí, alebo už bol vyšetrený aj v mladšom veku? Aká bola zraková ostrosť vtedy?Rodičia si často myslia, že dioptrie a zrak alebo zraková ostrosť je to isté. To je omyl!Hodnota diotprií predstavuje len veľkosť oka a nič iné. Niečo ako napr. veľkosť topánky. Číslo topánky ešte nič nehovorí o tom, ako človek vie chodiť. Aj vozičkár má predsa topánky. U dioptrií je to podobné a ani hodnota dioptrie ešte nič nehovorí o tom, ako resp. koľko s ňou človek vidí. To vyjadruje až hodnota zrakovej ostrosti. Aj s vysokou dioptriou človek môže vidieť 100%, ak ju má napr. v okuliaroch. Sú však pacienti, ktorí nemajú žiadne dioptrie a napriek tomu nič nevidia.Je však pravda, že pri mínusových dioptriách vysoké hodnoty nie sú dobré, pretože to znamená, že oko rastie do dĺžky (naťahuje sa) a to môže spôsobiť ďalšie očné ochorenia. U detí tento nechcený nárast krátkozrakosti (mínusových dioptrií) však už dnes vieme spomaliť.Bez ďalších informácií Vám teda neviem povedať, čo sa u Vášho syna deje a najlepšie by bolo opätovné očné vyšetrenie alebo aspoň správa.Dúfam, že Vám táto odpoveď pomôže.S úctou,Dr. med.
V troch rokoch sa dieťa dostáva na 80 % zrakových funkcií dospelého človeka a v začiatkoch školského veku je vývoj zraku ukončený. K zmenám dochádza iba v dioptrických hodnotách oka, ktoré sa môžu ustáliť niekedy až okolo 30. roku veku. Vieme, že najčastejšími očnými chybami u detí sú krátkozrakosť (myopia), ďalekozrakosť (hypermetropia), škúlenie (strabizmus), tupozrakosť (amblyopia) a astigmatizmus. Ďalekozrakosť je refrakčná vada, ktorá sa prejavuje tým, že vzdialené objekty vidí dieťa bez problémov, problém má so zaostrovaním na bližšie predmety. Lúče svetla dopadajúce na rohovku vytvárajú ohnisko za sietnicou. To, že môže byť dieťa ďalekozraké, spoznáte tak, že môže mať problémy napríklad pri čítaní alebo kreslení, všeobecne teda problémy s jemnou motorikou. Takéto dieťa môže omylom dokonca vzbudzovať dojem oneskoreného vývoja. Nerado kreslí, navlieka korálky, skladá stavebnice a napr. sa aj trochu „hnevá“, nevydrží pri aktivitách vyžadujúcich videnie do blízka. Tiež sa môže, kvôli usilovnej akomodácii, ktorú prekonávajú plusové dioptrie, sťažovať na bolesti hlavy. Aj pri hypermetropii možno povedať, že sa nejedná o ochorenie oka, ale o odchýlku v tvare a veľkosti očnej buľvy. Novorodenci sú ďalekozrakí všetci, ich priemerná dĺžka oka je okolo 18 mm, v troch rokoch je dĺžka už 23 mm. Od troch do štrnástich rokov je rast pomalší asi o 0,1 mm za rok. Dĺžka oka v dospelosti by mala dosahovať približne 24 mm, čo však neplatí pre ďalekozraké oko, ktoré je kratšie. Skrátenie predno-zadnej osi oka málokedy prekračuje 2 mm. Zníženie dĺžky o 1 mm predstavuje zmenu refrakcie asi o +3 dioptrie. Pre korekciu ďalekozrakosti sa používajú konvexné šošovky, tzv. spojovky. Vďaka nim sa svetlo lomí viac a zaostruje sa až na sietnici, teda tam, kde má. Pri vysokej hypermetropii deti po nasadení okuliarov priam rozkvitnú. U nižších vád sa okuliare nasadzujú nie z dôvodov zlepšenia videnia, ale zabránenia rozvoju tupozrakosti alebo škúlenia, preto tieto deti, aspoň zo začiatku, okuliare veľmi neocenia a nebudú ich chcieť nosiť.
tags: #ako #vidi #dieta #s #8 #dioptriou