Poznáte to? V ruke bábika a v tvári drzý pohľad. Keď puberta príde priskoro, zaskočí neraz viac rodičov ako deti. „Ponáhľam sa letným podvečerným mestom. Vonku sa stmieva. S každým ubúdajúcim slnečným lúčom sa plnia lavičky na námestí. Ležérne, no zároveň pútavo sa v skupinkách bavia mladí. Vidím lenivé, arogantné, egocentrické, nezodpovedné decká bez rešpektu?“
O predčasnom dospievaní sa hovorí najmä u dievčat. Začiatok dospievania bežne vnímame cez prvú skúsenosť s menštruáciou či začiatok rastu prsníkov pod vplyvom vysokej hladiny hormónu estrogén. Táto skúsenosť sa z roka na rok znižuje o asi 5 mesiacov. Dospievanie nie je len o telesných zmenách. Omnoho skôr sa dospievanie začína v hlave. Predčasné dospievanie sa týka rovnako chlapcov ako dievčat. Obe pohlavia sa stávajú mužnejší, či ženskejšie skôr ako ich rovesníci. Začínajú sa meniť, hoci ich kamaráti ostávajú stále vo svojom detskom svete.
Hoci sú tieto zmeny podobné, reakcia dievčat a chlapcov je rozdielna. Dospievanie prichádza ruka v ruke so zmenou hormónov. Estrogén, hormón, ktorý zabezpečuje dospievanie, ovplyvňuje neurotransmiter serotonín, ktorý kontroluje napríklad náladu či spánok. Dievčatá sú navyše pod obrovským tlakom rôznych situácií, kvôli ktorým sú v strese. Zmenu svojho tela si veľmi všímajú, a hoci by sa mohli tešiť, že už budú „veľké“, pochybujú o tom, či sú pekné. V porovnaní so svojimi spolužiakmi sú často tak rozdielne, až prežívajú pocit hanby a nespokojnosti. Napriek tomu, že sú dievčatá so sebou nespokojné, svojím fyzickým vzhľadom pútajú pozornosť najmä starších kamarátov a spolužiakov z vyšších ročníkov.
Práve nespokojnosť, smútok, či pocity menejcennosti a nedostatok sebavedomia vnímame aj pri rozhovoroch s dievčatami na internetovej poradni IPčko.sk, kde majú možnosť rozprávať sa s mladými poradcami. Hovoria o tom, ako k svojim spolužiačkam nepatria, aké sú iné. Neraz hľadajú možnosti, ako schudnúť alebo byť opäť chudé, ako sú ich spolužiačky. Podľa spomínaných autorov stojí za skorou pubertou viacero príčin. Na jednej strane predpokladajú, že predčasné dospievanie súvisí s množstvom telesného tuku, či vystavenie sa chemikáliám, ktoré narúšajú telesné zdravie a hormonálny systém. Na druhej strane svoju pozornosť venujú najmä sociálno-psychologickým faktorom. Stres, opakované nepredvídateľné situácie, či nefunkčné rodinné prostredie sú časté u detí, ktoré začali dospievať predčasne.
Podľa evolučnej teórie Belského je hlavným cieľom „prírody“, aby sme sa reprodukovali. Neprajné podmienky však predpovedajú, že život mladého človeka môže skončiť relatívne skoro. Príroda sa preto snaží čo najskôr vytvoriť príležitosť na počatie dieťaťa - predčasným dospievaním. Bruce Ellis porovnával dospievanie dievčat v rôznych rodinách. Ellis spolu so svojou kolegyňou Jacqueline Tither porovnávali tiež 160 súrodencov. Zaujímali sa o to, či súrodenci začali dospievať v rovnakom veku alebo nie. Zistili, že deti, ktoré boli ešte pred pubertou vystavené rozvodu rodičov alebo iným negatívnym okolnostiam v rodine, začali dospievať skôr. Zdá sa, že pozitívne a kvalitné vzťahy medzi deťmi a rodičmi, ich vzájomná komunikácia, vrúcnosť a láska môžu pomôcť deťom prežiť dlhé a šťastné detstvo.
Rodičia by mali byť akýmisi nárazníkmi. Mali by ich chrániť pred všetkým negatívnym, čo sa deje. V našich poradenských rozhovoroch sa neraz objavujú práve vzťahy s rodičmi. Častokrát počúvame o túžbe detí zaujať ich pozornosť. Chcú byť vypočuté, ochránené. Napriek osamostatňovaniu sa chcú občas vrátiť do bezpečia. Doma však na nich nemajú čas. Majú prácu, povinnosti. Ich ťažkosti a problémy rodičia bagatelizujú. Nerozumejú im. Pod vplyvom množstva zmien, neistoty, emócií, ktorým sú ponechané bez podpory najbližších, môže predčasné dospievanie priniesť úzkosť, či depresie. Neustála kritickosť proti sebe a svojmu telu, snaha o dokonalosť môže navyše nejedno mladé dievča priviesť k anorexii, či bulímii. Celý kolotoč náročného dospievania môže prispieť k závislostiam, či rizikovému správaniu. Predčasne vyvinuté dievčatá sa tešia záujmu starších chlapcov. Navyše, od svojich rovesníkov sa líšia, a tak si kamošov hľadajú skôr medzi staršími.
Treba sa rozprávať s mladými o dospievaní a o sexe? Nenájdu si všetko potrebné niekde inde? Počas projektu „Týždeň sexuálneho zdravia“ najviac študentov vyhlásilo, že sa o tom s rodičmi nikdy nerozprávali. Že je to rodinné tabu. Ďalšou najčastejšou odpoveďou bolo, že ak sa aj rozprávali, tak len o rizikách - pohlavných chorobách, nežiadúcom tehotenstve, či emocionálnych problémoch. Stačí však deťom a mladým povedať, čoho sa majú vyvarovať? Mnoho mladých ľudí, tak dievčat ako aj chlapcov, sa na našu poradňu IPčko.sk obracia s neistotou a otázkami o láske, priateľstve, sexe. Niečo počuli od kamarátov, niečo videli v telke, čítali na nete. Niečo iné im hovorí ich vlastné svedomie a majú v tom zmätok. Počas dospievania si vytvárajú svoje názory, hodnoty, presvedčenia. Potrebujú zistiť, čo naozaj chcú. Potrebujú vedieť, čo je správne, no nie príkazmi, zákazmi a strašením. Potrebujú o tom hovoriť. V spomínanom projekte sa deti zverili s tým, odkiaľ čerpajú odpovede na otázky života. Najčastejšie sa obracajú na svojich kamarátov, priateľov, no najviac informácií získavajú práve z médií - televízie, či internetu. V európskom prieskume z roku 2011, ktorého sa zúčastnili dospievajúci od 9 do 16 rokov, zistili, že 23% z nich videlo obrázky alebo videá so sexuálnym obsahom. Čím starší boli, tým bolo týchto obrázkov a videí viac a boli konkrétnejšie. Nie všetky deti hľadali sexuálny obsah cielene a mnohým to ani nebolo príjemné. Sú však aj mladí, ktorí hľadajú práve porno. Mohla by byť jednoduchá odpoveď - kvôli vzrušeniu. Je to však jediný dôvod? V českom výskume Ševčíková a Daneback zistili, že deti od 11 do 17 rokov pozerajú porno, aby sa niečo naučili. Chcú sa dozvedieť viac, no hanbia a boja sa spýtať. Sabina, Wolak a Finkelshorn vnímajú pornografiu tiež ako možný zdroj sexuálnych informácií.
Čo však pre to môžeme urobiť my? Ako im môžeme pomôcť? Mladí ľudia sú často šikovnejší ako my. Rodičovské zámky sa obísť dajú, história sa dá vymazať. Skúsenosť mladého človeka však nie. Dievča či chlapec potrebuje o tom s niekým hovoriť. Za rodičom však neprídu, ak k nemu nemajú vytvorený dôverný vzťah. Ak sa s rodičmi o vážnych veciach nemohli rozprávať s dôverou. Ako to zvládnuť? Nie až keď budú veľkí. Nie až keď začnú dospievať. Nie až keď sa spýtajú. Hneď. Potrebujú a často aj chcú rozprávať o túžbach, snoch, obavám, nejasnostiach. Chcú úprimný záujem o ich hodnoty a názory. O ich svet. Viem. Práce, peniaze, domácnosť. Neustály kolotoč. Mladí ale potrebujú pozornosť. Im nestačí pár minút pri raňajkách. Či pár minút medzi varením a upratovaním. Chcú a potrebuje plnú pozornosť svojich rodičov. Počas dospievania skúšajú. Chcú robiť veci podľa seba, objavovať a skúmať nové veci. Všetko je to ale príliš nové. Hranice pomáhajú pocitu bezpečia. Mladí ich možno porušia, a to neraz. Ak však majú pravidlá, majú niečo, podľa čoho sa vedia správať, na čo sa môžu spoľahnúť.
Dospievanie nie je len o sexuálnej zrelosti. Dospievanie je o celom spektre zmien. Nenechávajme ich v tom samých. ZDROJ: www.ipcko.sk
Bolo-nebolo jedno bezstarostné dievčatko, ktoré vám (a svojmu medvedíkovi) vravelo všetko. Teraz, keď prechádza pubertou, si u nej môžete všimnúť nejaké zmeny. Preto sme vytvorili zoznam tipov, ktorý vám a vašej dcére pomôže sa v nich vyznať. Puberta je búrlivé obdobie - a to nielen pre vašu dcéru, ale aj pre vás. Stačí len málinko a jej nálada sa dramaticky zmení: raz bude chcieť, aby ste s ňou zaobchádzali ako s dospelou, a druhýkrát bude zase túžiť po nevinnosti detstva. Jej meniace sa nálady ju prekvapujú rovnako ako vás. Podľa klinickej psychologičky a autorky kníh o vnímaní tela, doktorky Joany de Vilhena Novaesovej, sa toto všetko dá očakávať. „Puberta je skutočne nepokojné obdobie, v ktorom nepredvídateľné fyzické zmeny sprevádzajú emocionálny zmätok a otázky týkajúce sa identity, ktoré prichádzajú s tým, ako sa človek stáva mladým dospelým,“ hovorí. „Dievča chce zvládať viac povinností - čo sa od nej aj očakáva - a napriek tomu máva často pocit, že je stále ešte malé dievčatko. Je možné, že si začnete všímať, že vaša dcéra začne strácať záujem o činnosti, ktoré mala predtým veľmi rada, a miesto nich chce robiť niečo iné.“
Podľa doktorky Novaesovej je to úplne normálne. „V tej psychologickej búrke dospievania sa potom prevzatie kontroly nad činnosťami (alebo snaha o to), o ktorých dovtedy rozhodoval za vás niekto iný, môže javiť tak, že ste sa stali dospelým a došlo k zosilneniu vašej identity. Výkyvy nálad u vášho sladkého milujúceho dievčatka tak pre vás môžu byť obrovským prekvapením. Poskytnite jej v tomto období zmeny oporu: buďte pripravení, zostávajte pokojní a registrujte, čo od vás potrebuje, aby sa s každou náladou dokázala vyrovnať.
GALÉRIA: Pri výchove detí v puberte prichádzajú úplne iné situácie a výzvy, ktoré ako rodičia musíme riešiť a zvládať. Zdroj: istock
Hovorí sa, že malé deti znamenajú malé starosti a veľké deti zasa veľké starosti. Mnohí rodičia, ktorí už majú deti vo veku tínedžerov by tomuto tvrdeniu iste dali za pravdu. Pri výchove detí v puberte prichádzajú úplne iné situácie a výzvy, ktoré ako rodičia musíme riešiť a zvládať. A je prirodzené, že často robíme aj chyby. Aké sú tie najčastejšie chyby pri výchove tínedžerov?
- Rozprávame sa s nimi ako s malými deťmi
- Tlačíme ich do niečoho, čo nechcú
- Viac rozprávame a málo počúvame
- Prehnané tresty
- Myslíme si, že nás už nepotrebujú
- Zľahčujeme ich problémy
1) Rozprávame sa s nimi ako s malými deťmi. Treba ich brať viac ako dospelých než deti. Skutočne ich počúvajte a zaujímajte sa o ich uhol pohľadu, aj pokiaľ s ním nesúhlasíte. 2) Tlačíme ich do vecí, ktoré sami ani nechcú. Dovoľme im rozhodovať a prevziať za svoje rozhodnutia zodpovednosť. 3) Viac rozprávame a málo počúvame. Lepšie výsledky dosiahneme, ak budeme viac počúvať a menej poúčať. 4) Prehnané tresty. Radšej vysvetľujte a hľadajte spoločnú dohodu než dlhé tresty, ktoré bývajú kontraproduktívne. 5) Myslíme si, že nás už nepotrebujú. Naše deti nás potrebujú a stále. 6) Zľahčujeme ich problémy. Rozpoznajte ich pocity a uznajte ich náročnosť.
Okrem toho je dôležité neustále pracovať na vzťahu: spoločné chvíle, otvorené konverzácie, vzájomný rešpekt a hranice. Dôležité sú pravidlá bezpečnosti, jasné očakávania a dôvera. Výchova dospievajúcich detí je náročná, no zároveň príležitosťou na rast celej rodiny. Vytváranie pevného puta a vzájomného porozumenia pomáha puberte zvládnuť hladko a s menším stresom.
Body Care Basics: Puberty
Hovorte s dieťaťom o puberte a o menštruácii či polúcii otvorene a bez ostychu. Ako povedal jeden respondent: „Hovorte s dieťaťom otvorene.“ Puberta nie je len telesné zmeny; je to aj rozvíjanie schopností premýšľať a nachádzať vlastnú identitu. Zdravé hranice, láskavá autorita a ochota počúvať sú základom pre to, aby tínedžeri mohli rásť vo vlastnom tempe a cítiť sa bezpečne vo svojom prostredí.