Každý pár túžiaci po dieťatku prežíva osobnú drámu. Neschopnosť počať dieťa prirodzeným spôsobom sprevádza vnútorná bolesť, pocit osobného zlyhania i pocit viny. Za neplodný považuje medicína pár, ktorý nie je schopný počať dieťa po roku nechráneného pohlavného styku. V súčasnosti neplodnosť nepredstavuje iba okrajový problém, ale jej výskyt v populácii sa v rozvinutých krajinách pohybuje okolo 3,5 - 16,7 %, v tých menej rozvinutých krajinách v intervale 6,9 - 9,3 %. Nevhodná strava, extrémne diéty, alkohol, fajčenie, prekonané ochorenia, vplyvy vonkajšieho prostredia, stres a mnohé ďalšie faktory môžu spôsobiť a spolu sa podieľať na vzniku neplodnosti. V minulosti to bola skôr žena, ktorej sa prisudzoval hlavný podiel viny na vzniku bezdetného manželstva, a v prípade problémov s otehotnením vyhľadávala lekársku pomoc ako prvá. Anovulácia, cervikálna neplodnosť, nepriechodnosť vajíčkovodov, maternicové zrasty či vrodené anomálie pohlavných orgánov sú najčastejšou príčinou neplodnosti u ženy.
Súčasná medicína ponúka v riešení problému neplodnosti dve cesty: jednu predstavuje taký prístup, ktorý hľadá skutočné príčiny neplodnosti, usiluje sa o ich odstránenie a snaží sa ich ovplyvniť, tzv. reštauračná medicína. Často sa neplodnému páru ponúka práve druhá cesta ako rýchle a jediné možné riešenie ich problémov. Názvom asistovaná reprodukcia (angl. assisted reproduction, ďalej AR) sa označuje medicínsky zásah ovplyvňujúci ľudskú reprodukciu, pri ktorom dochádza k manipulácii s ľudskými pohlavnými bunkami (spermiami a vajíčkom) a ľudským zárodkom (embryom).
Metódy AR sa vyvinuli na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov 20. storočia. Zahŕňajú také farmakologické postupy, chirurgické techniky a intervencie, ktoré uľahčujú priebeh fyziologických generatívnych procesov, alebo ich dokonca celkom nahrádzajú. Najpoužívanejšou technikou AR je tzv. metóda IVF-ET (angl. in vitro fertilization and embryo transfer), ktorú v jednotlivých krokoch reprezentuje sled viacerých úkonov. Patrí k nim hormonálna stimulácia vaječníkov, odber vajíčok, odber spermií, vykonanie vlastného mimotelového oplodnenia v laboratóriu, preskúmanie zdravotného stavu embrya, či nevykazuje znaky niektorého zo sledovaných ochorení, t. j. vykonanie tzv. predimplantačnej genetickej diagnostiky. Ďalšie kroky spočívajú vo výbere „najlepších“ embryí (selekcia), ich prenos (transfer) do maternice a sledovanie (monitoring) očakávaného tehotenstva. Nadbytočné embryá sa zmrazia a uchovávajú na ďalšie použitie pri predchádzajúcom neúspechu, alebo sa - v prípade vykazovania nevyhovujúcej kvality - likvidujú.
Etické a morálne dilemy asistovanej reprodukcie z pohľadu kresťanstva
Túžba rodičov po dieťati je často taká silná, že nevenujú dostatočnú pozornosť celému kontextu procesu umelého oplodnenia. Nevedia, neinformujú sa, alebo nevnímajú problematickosť jeho jednotlivých krokov. Etické problémy v asistovanej reprodukcii sú z verejného priestoru vytesňované a ostávajú nepovšimnuté. Ide napríklad o nadpočetné embryá, zmrazovanie a rozmrazovanie embryí, elimináciu embryí z dôvodu nevyhovujúcej kvality, likvidáciu embryí pri vyprázdňovaní depozitárov, ich používanie na výskumné účely, otázka „redukcie“ tehotenstva, predimplantačná genetická diagnostika, ďalej využívanie oocytov, spermií a embryí od darcov.
Katolícka cirkev uznáva oprávnenosť nenaplnenej túžby manželov po dieťati a má pre nich porozumenie. Upozorňuje však, že z morálneho hľadiska nikoho neoprávňuje akceptovať a využívať mravne neprijateľné prostriedky na jej naplnenie. V liečbe neplodnosti dovoľuje akceptovať iba také zásahy, ktoré sú zamerané na odstránenie prekážok a ktorých cieľom je navodiť stav, ktorý povedie k prirodzenej plodnosti. Najnovšie zverejnila v novembri 2014 Subkomisia pre bioetiku stanovisko k niektorým etickým aspektom tzv. darcovstva ľudských gamét.
Keď Cirkev posudzuje etickú hodnotu medicínskeho bádania, nezasahuje do oblasti, ktorá patrí lekárskej vede. Upozorňuje však všetkých zainteresovaných na etickú a morálnu zodpovednosť ich konania. Pripomína, že „etická hodnota biomedicínskych vied sa meria tak vzhľadom na bezpodmienečný rešpekt každej ľudskej bytosti, ako aj vzhľadom na špecifickosť úkonu, ktorým sa ľudský život odovzdáva. Na dieťa nie je možné si uplatňovať nárok.
Alternatívne prístupy k liečbe neplodnosti
Predstavuje komplexné riešenie problému, vylučujúc manipuláciu s ľudskými pohlavnými bunkami a embryami, a bez umelého oplodnenia. Základ metódy spočíva v porozumení prirodzenej plodnosti páru pomocou symptotermálnej metódy (ďalej STM) a v rešpektovaní poznatkov, predovšetkým v poznaní reálneho priebehu ovulácie. Vyšetrenia sú exaktne datované, viazané na príslušné dni cyklu a uskutočňujú sa v súlade s informáciami získanými pomocou STM. Hormonálna liečba sa nasadí zásadne v súlade so skutočne prebiehajúcou ovuláciou, a nie paušálne. Ich cieľom je pomocou správne načasovaných diagnostických testov odhaliť podstatu a príčinu zdravotných problémov a následne liečiť tak, aby mohlo dôjsť k prirodzenému počatiu. Využíva prácu celého tímu medicínskych odborníkov. Čo sa týka finančnej stránky, okrem osobných konzultácií s lekárom náklady plne hradí zdravotná poisťovňa poistenca. Metódy NAPROHELP i NaProTechnology nesľubujú „zázraky na počkanie a nemožné do troch dní“. Naopak, vyžadujú trpezlivosť a spoluprácu. Ich ekonomická náročnosť je však podstatne nižšia (pri výsledkoch porovnateľných s IVF), čo je fakt, ktorý mal už dávno vzbudiť pozornosť na príslušných kompetentných miestach.
Kresťanské páry a asistovaná reprodukcia: Odporúčania a pohľad Cirkvi
V liečbe neplodnosti dovoľuje akceptovať iba také zásahy, ktoré sú zamerané na odstránenie prekážok a ktorých cieľom je navodiť stav, ktorý povedie k prirodzenej plodnosti. Cirkev považuje za eticky neprijateľné oddeľovanie prokreácie od integrálneho osobného kontextu manželského úkonu. Heterológne procedúry umelého oplodnenia (čiže tie, kde sa používajú darované gaméty) však: a) nahradzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov (dieťa má, aspoň čiastočne, biologický pôvod mimo manželského páru); b) zatemňujú osobný komponent plodenia (ak sú darcovia gamét neznámi); c) spôsobujú narušenie rodinných vzťahov, oddeľujúc v nich fyzické, psychické a morálne prvky, ktoré ich konštituujú.
AKÉ SÚ ODPORÚČANIA pre kresťanské páry?
- Nakontaktovať sa na manželov, ktorí svoju neplodnosť prijali a vyriešili ju napr. adopciou. Skúsenosť takýchto manželov im môže pomôcť prijať ich situáciu.
- Skúsiť hovoriť o adopcii - niekedy práve adopcia pomôže prekonať prekážky psychologického charakteru u páru, ktorý je ináč plodný, len neúspešný pri počatí.
- Kontaktovať sa na tých, ktorí môžu sprostredkovať vyšetrenia u veriacich lekárov: manželia Laukovci (www.billings.sk), Liga pár páru (www.lpp.sk); Centrum pre bioetiku v Banskej Bystrici. Toto centrum má adresár veriacich gynekológov a lekárov rešpektujúcich učenie Cirkvi.
- Aj na Slovensku je už školiteľka Creightonského modelu (CrMS), metódy PPR a hlavného diagnostického prostriedku tzv. NaProTechnology.
Pri dodržiavaní určitých podmienok Cirkev nenamieta voči niektorým technikám - ide o techniky GIFT a AIH - IUI, pokiaľ im predchádza riadny manželský pohlavný akt, z ktorého sú odobraté a upravené spermie. V centrách asistovanej reprodukcie na Slovensku prichádza do úvahy akurát AIH (IUI). Treba však počítať s tým, že v spomenutých centrách im ponúknu aj (a možno iba) IVF a ICSI. Ich úspešnosť je totiž vyššia (okolo 25 %) než IUI (15 %). Navyše poisťovňa neprepláca IUI.
Ak je pár veriaci, a ide mu o súlad s učením Cirkvou, pri využití služieb týchto centier si dá ako podmienku pri IUI možnosť riadneho manželského aktu, nie masturbáciu. Budú sa na takýchto manželov pozerať čudne, ale keďže im ide aj o biznis, vyhovejú im. Netreba zabúdať ani na taký rozmer týchto „techník“ ako je dopad na psychicko-sexuálnu rovnováhu manželov. Je to priam vpád do výsostne intímnej sféry manželov, cítia sa pod dozorom, pohlavný styk (pri inseminácii) je načasovaný na deň a hodinu, manželské lôžko sa mení na biologické laboratórium, boj proti neplodnosti sa stáva skutočným pokusom o „donucovanie tiel“ atď. Výsledný efekt môže byť ešte horší než pred pokusom. Tiež treba hovoriť aj o zdravotných rizikách pre ženu, ak sa stimulujú vaječníky. IUI je totiž úspešnejšia, ak je spojená so stimuláciou vaječníkov. U určitého percenta žien však môže dôjsť až k hyperstimulácii. Je tu tiež zvýšené riziko narodenia postihnutého dieťaťa.
Právna a spoločenská rovina asistovanej reprodukcie na Slovensku
Na Slovensku máme v oblasti asistovanej reprodukcie jednu z najvoľnejších legislatív. Právna regulácia reprodukčnej medicíny ostáva u nás od osemdesiatych rokov 20. storočia bez akýchkoľvek zmien. Jediným normatívnym právnym aktom, ktorý sa špeciálne zaoberá výkonom umelého oplodnenia, je dodnes len vykonávací predpis k zákonu č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu v z. n. p., a to záväzné opatrenie Ministerstva zdravotníctva SSR z 10. októbra 1983 č. Z-8600/1983-D/2 o podmienkach na umelé oplodnenie. Ide o najstarší a doteraz platný právny predpis, ktorý už zďaleka nezodpovedá súčasnému vývoju v reprodukčnej medicíne, napriek tomu sa na Slovensku doteraz neinovoval. Vznikol ešte v časoch, keď asistovaná reprodukcia neexistovala. Toto opatrenie za umelé oplodnenie považuje len insemináciu, navyše sa mohla vykonať len v prípade manželov. S niečím takým, ako je oplodnenie mimo tela matky, prenos embrya, zmrazenie embryí a podobne, vôbec nepočíta. V tom čase sa tieto praktiky ešte nerobili. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa na Slovensku narodilo v roku 1991.
Čiastkové zmienky o asistovanej reprodukcii sa postupne začali objavovať až v ďalších neskorších právnych predpisoch, a to aj vďaka preberaniu legislatívy EÚ. Napríklad transplantačný zákon (zákon č. 317/2016 Z. z.) rieši problematiku darcovstva buniek, tkanív a orgánov, pričom sleduje najmä kvalitu a bezpečnosť darovaných buniek, aby sa minimalizovalo riziko infekcie pri transplantácii. Tak sa postupne do našej legislatívy dostali niektoré úpravy, ktoré poznáme v súčasnosti, napríklad že za partnerské darcovstvo sa považuje darcovstvo reprodukčných ľudských buniek medzi mužom a ženou, ktorí vyhlásia, že majú intímny fyzický vzťah. Alebo že v prípade nepoužitých reprodukčných buniek ich možno využiť na vedeckovýskumné účely alebo na ich likvidáciu.
Kliniky asistovanej reprodukcie na Slovensku túto nedostatočnú legislatívu využívajú a ponúkajú služby, ktoré sú vo viacerých západných krajinách nedostupné, napríklad už spomínané darcovstvo embryí alebo IVF z darovaných vajíčok. Tieto techniky sú zakázané vo viacerých európskych krajinách, napríklad v Nemecku alebo Taliansku. Ilustračné foto: ShutterstockCentrá vo svojich cenníkoch ponúkajú tiež možnosť priplatiť si za PGD, teda preimplantačnú genetickú diagnostiku, čo je metóda, ktorá umožňuje diagnostikovať vývojovú chybu alebo dedičnú chorobu ešte pred embryotransferom. „Je to metóda preventívna, vďaka ktorej je možné vybrať k transferu také embryo, u ktorého bola vylúčená vyšetrovaná vada alebo ochorenie,“ vysvetľujú na svojich webových stránkach. Inými slovami: selekcia zdravých embryí a následné zničenie nevyhovujúcich.
Ženy, s ktorými sme hovorili a ktoré si IVF prešli, nám potvrdili, že istý druh selekcie vykonávajú v centrách aj bez tejto metódy. Podľa ich tvrdení centrá svoje klientky na tretí deň po oplodnení vajíčok informujú, ako sa vyvíjajú. Tie, ktoré sa podľa odborníkov nevyvíjajú dostatočne „pekne“ a vo svojom vývoji meškajú za tými kvalitnejšími, ani nemrazia. Časť vznikajúcich embryí sa tak likviduje ešte na samom začiatku celého procesu umelého oplodnenia. Najmä pre náš darcovský program bez väčších obmedzení centrá na Slovensku vyhľadávajú aj zahraniční klienti prichádzajúci z krajín, ktorých legislatíva túto možnosť nepovoľuje. Turistika za umelým oplodnením Pre zahraničnú klientelu sme atraktívni nielen vďaka už spomínanej možnosti vykonať IVF s darovanými embryami, ale aj preto, že sme v porovnaní so západnými krajinami cenovo dostupnejší.
Etika reprodukčných technológií
Nemáme totiž zákonom limitovaný vek, dokedy môže žena podstúpiť umelé oplodnenie, vekový limit je len pri uhrádzaní úkonov zdravotnými poisťovňami. Podmienkou nie je ani to, že pár musí byť zosobášený. V prípade nezosobášených párov klienti potvrdzujú svoje spolužitie len čestným vyhlásením, že žijú v spoločnej domácnosti. Vďaka tomu sa cez darcovský program môžu dostať k dieťaťu aj slobodné ženy alebo slobodní muži aj u nás, aj keď to nie je zákonom explicitne povolené. V prípade darovania spermií nemáme vôbec určené, koľkokrát môže byť jeden muž darcom. Samotné centrá si určujú, koľkokrát využijú toho istého darcu. Keď si jedno centrum povie, že už stačilo, ten sa môže presunúť do druhého. Podľa zistení portálu Startitup situáciu využívajú najmä vysokoškolskí študenti, ktorí v tom vidia ľahký zárobok.
Navyše na Slovensku nemáme verejne dostupné dáta o činnosti a výsledkoch centier asistovanej reprodukcie, nevieme, koľko žien ročne ich vyhľadá, koľko detí sa vďaka ich technikám narodilo či koľko žien využilo darcovský program. Na sledovanie priebehu a výsledkov IVF cyklov v centrách mal od mája 2015 slúžiť Národný register asistovanej reprodukcie. Jeho realizáciu malo zabezpečiť Národné centrum zdravotníckych informácií, napriek tomu dlhé roky po svojom legislatívnom schválení neexistoval. Národný register asistovanej reprodukcie dlhé roky po svojom legislatívnom schválení vôbec neexistoval. Zistili sme, že ho spustili až po siedmich rokoch po tom, čo zákon vstúpil do platnosti, a začal fungovať od 1. júla 2022. Centrá reprodukčnej medicíny majú povinnosť zaslať do NCZI údaje do 90 dní od transferu embrya, respektíve od neúspechu v prípade predčasného ukončenia cyklu.
tags: #asistovana #reprodukcia #krestanstvo