Žiarlivosť je prirodzená emócia, ktorá sa u detí môže objaviť v rôznych situáciách, najmä keď sa musia vzdať svojich výsad v prospech inej osoby, či už súrodenca alebo dospelého. Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby.
Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov. Jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje. Príchod súrodenca je pre staršie dieťa obrovská zmena. To, čo bolo „len jeho“, sa zrazu delí. Pre dieťa to môže znamenať neistotu, strach, že ho majú menej radi, alebo zúfalstvo, ktoré sa prejaví ako vzdor, žiarlivosť či regres (napríklad opätovné používanie cumlíka). To všetko je normálne.
Prejavy detskej žiarlivosti
Už od 10 - 12 mesiaca sa prejavujú prvé príznaky žiarlivosti, ktoré dieťa prejavuje typickými zvukmi, ktoré vydáva. Na začiatku druhého roku sa u dieťaťa začnú viditeľne prejavovať zložitejšie pocity a jedným z najdominantnejších je práve žiarlivosť. V predchádzajúcom období života sa dieťa veľmi nezaujímalo o vzťahy s ľuďmi vo svojom okolí, zaujímali ho iba vlastné vzťahy k ostatným ľuďom. No neskôr dieťaťu viditeľne vadí, keď jeho mamička prežíva intenzívne vzťahy aj s inou osobou. Keď sa napríklad rodičia objímajú, dieťa spozornie a snaží sa upútať pozornosť a tiež vyžaduje, aby ho rodičia vzali do náručia. Keď dieťa vidí, ako mamička kŕmi súrodenca, pokúša sa nejakým spôsobom dostať medzi nich. Niekedy to pripomína akoby nejaký boj.
Žiarlivosť sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi:
- Regresívne správanie: Dieťa sa vracia k správaniu z predošlého vývinového štádia. Napríklad môže začať šušlať, vyslovovať L namiesto R, vydávať zvuky ako bábätko, používať skomolené slová. Môže sa tiež začať opätovne pocikávať, aj keď už ovláda svoj močový mechúr.
- Odmietanie spolupráce: Dieťa odmieta spolupracovať s rodičmi alebo vyjednáva ich požiadavky.
- Zmena správania: Dieťa môže prejavovať agresívne správanie, silný vzdor, nervozitu, nepokoj, odmietanie jedla či spánku. Časté sú aj záchvaty hnevu.
- Ignorovanie súrodenca: Dieťa sa správa, akoby súrodenec neexistoval.
Príčiny žiarlivosti
Pocit žiarlivosti vzniká u dieťaťa najčastejšie vtedy, keď sa musí vzdať určitých výsad v prospech iného dieťaťa, svojho súrodenca alebo v prospech dospelej osoby. Prvorodené dieťa začne žiarliť, keď sa mu narodí súrodenec, ktorý strhne na seba všetku pozornosť a starostlivosť rodičov. Jedináčik zasa vtedy, keď si jeho dovtedy osamelý rodič, najmä matka, nájde blízku dospelú osobu, ktorej sa, zdanlivo na jeho úkor, venuje.
Aj malé dieťa vie dobre vytušiť vzťahy medzi matkou a inou osobou a dokáže trpieť kvôli tomu, že nie je jediným objektom jej lásky a túžby. Chce mať matku len pre seba. Táto situácia vzťahového trojuholníka je modelovou situáciou oidipovského vzťahu, ktorý sa napĺňa a rozvíja ešte v ďalších rokoch. Psychoanalytici to považujú za prirodzenú súčasť vývoja každého človeka. Toto uvedomovanie predstavuje pre dieťa pokrok, pretože sa začína viac orientovať vo svojom okolí i keď sa to na prvý pohľad javí ako veľmi egocentrické obdobie.
Vekový rozdiel medzi súrodencami a žiarlivosť
Dieťa môže žiarliť nielen na mamu, ale aj na mladších súrodencov. Najčastejšie sa tento druh žiarlivosti vyskytuje u prvorodených detí, ktoré majú okolo 2-3 rokov po narodení ďalšieho súrodenca. Je to pochopiteľné, veď dieťa, ktorému sa dovtedy venovala celá rodina, odrazu sa dostáva akoby na okraj záujmu. Žiarlivosť sa môže prejaviť v úplne otvorenej podobe, ba môže prerásť až do priameho nepriateľstva, so snahou mladšiemu súrodencovi ublížiť.
Odborníci radia vyčkať s ďalším dieťatkom aspoň do času, kým bude mať staršia sestra či braček za sebou obdobie vzdoru. Táto fáza môže lomcovať dietkami v širokom vekovom rozmedzí, asi od dvoch do piatich rokov. Dva a pol roka by podľa psychologičky Mgr. Miriam Pšenákovej malo stačiť na to, aby okrem prirodzenej žiarlivosti zapojilo dieťa už aj zárodky svojich sociálnych zručností ako schopnosť podeliť sa, kontrolovať svoje emócie a prejavy.
„Deti s veľmi malým vekovým rozdielom, rok až dva, ešte nevedia ovládať svoje pocity. Aktuálne prežívajú fázu separácie a individualizácie od matky a nový súrodenec ich môže zneistiť,“ hovorí odborníčka. „Detská žiarlivosť sa prejavuje najmä od troch do piatich rokov,“ myslí si psychológ PhDr. Ľudovít Repáň. Kým niektoré deti žiarlivosť prejavujú nepriateľstvom voči mladšiemu „prišelcovi“, iné sa všemožne snažia na seba upútať pozornosť rodičov akýmsi návratom do „bábätkovských“ čias - žiadajú fľašku s cumlíkom, nevedia sa zrazu samy obliecť, cmúľajú si palec, dokonca môže nastúpiť aj nočné pocikávanie, rečové poruchy či poruchy spánku, nechutenstvo, agresivita.
Dieťa staršie ako päť rokov už často má svoj okruh kamarátov, záujmov, je oveľa sebestačnejšie, a tak podľa psychologičky PhDr. Kornélie Dibarborovej u neho spravidla žiarlivosť na bábätko klesá. No úplne ľahostajný k novonarodenému súrodencovi nebude ani ono, hoci si vašu výhradnú „jedináčikovskú“ starostlivosť stihlo vychutnať dosť. „U detí starších než 9 až 10 rokov je žiarlivosť skrytá. Už si uvedomujú, že keby ju prejavili, bralo by sa to skôr negatívne, a preto si vonkajšie prejavy nechajú pre seba a trápia sa vnútri,“ myslí si Mgr. Pšenáková. Samozrejme to tak byť nemusí, najmä ak tento ich schovaný smútok odhalíte a prejavíte im dostatok pozornosti a lásky.
Ako predchádzať a zvládať žiarlivosť
Najrozumnejšie je tomuto výchovnému problému predchádzať. Dieťa treba na príchod súrodenca systematicky pripravovať pred jeho narodením. Ešte počas tehotenstva je nevyhnutné informovať ho o tom, že sa mu narodí súrodenec. Malo by sa priebežne dozvedať o tom, ako bábätko v brušku rastie. Je dobré vziať ho na ultrazvuk, dovoliť mu, aby si bábätko cez mamičkino bruško pohladkalo. Dieťaťu by ste mali rozprávať aj o tom, ako to vyzeralo, keď ono bolo samotné v brušku, malo by vidieť aj svoju fotku a ultrazvuk.
Hneď ako sa dieťatko narodí, mala by sa staršiemu súrodencovi zveriť nejaká dôležitá funkcia. Malo by sa mu dovoliť, aby dieťatko opatrovalo, aby ho chvíľu postrážilo, dalo mu cumlík a podobne. Znovu nadobudne dojem, že je pre rodičov dôležité. Za pomoc pri starostlivosti o bábätko má vždy počuť poďakovanie a pochvalu.
Každý deň si nájdite chvíľku, ktorú budete venovať len jemu, napríklad keď bábätko zaspí. Ak ste mali nejaké spoločné rituály, napríklad večerné čítanie, rozhodne ich aj naďalej udržiavajte. Dovoľte mu vymyslieť nejakú spoločnú aktivitu pre vás všetkých - napríklad, nech rozhodne, kam pôjdete na prechádzku, akú hračku dáte bábätku do kočíka a podobne. Opakujte mu, že ho ľúbite, tak často, ako sa dá, pretože práve túto istotu teraz veľmi potrebuje.
Komunikácia a pochopenie
Predovšetkým si treba uvedomiť, že je dieťa na matke veľmi citovo závislé. Najrozumnejšie zo všetkého je uistiť ho, že ho máte radi a že máte obrovský záujem o jeho svet. Je dôležité dať deťom priestor na vyjadrenie pocitov, aj tých negatívnych. Stratégie ako ignorovanie, snaha o potlačenie emócie či presunutie pozornosti sú nesmierne deštruktívne. Deti sa prostredníctvom nich (okrem iného) naučia: ignorovať svoje pocity, utlmovať bolesti (napr. pomocou alkoholu či iných znecitlivujúcich a omamných látok) alebo sa nenaučia rozoznávať jednotlivé emócie a budú neskôr stratené vo vlastnom vnútornom chaose. V krehkom svete detskej duše môžu byť takéto stratégie pretlmočené ako: „Nemajú ma radi. Ľúbia ma, iba keď sa usmievam. Som zlý.“ a pod.
Čo teda robiť, keď príde žiarlivosť? Pomenujte ju. Pochopte ju. Vžite sa do dieťaťa. A ak si potrebuje vybiť hnev, vymedzte jasné hranice (napr.: biť a kričať nie, ale môžeš udierať do pohovky alebo môžeš počarbať veľký papier červenou voskovkou). Nebojte sa, hnev a aj každá iná detská emócia, ktorá má voľný priechod, prejde rýchlo. A po nej ho okúpte vo svojej láske a prijatí. Je v poriadku presne také, aké je.
Zameranie na potreby dieťaťa
Rodičia sa snažia dávať svojim deťom rovnako, a predsa počúvajú vety ako: „On má viac! Jeho máš radšej!“ V skutočnosti však nejde o to, že ste Janíkovi naozaj dali o niečo viac. O čo tu ide naozaj? Zahrajte sa na detektíva. Ktoré potreby má teraz toto dieťa nenaplnené? Čo potrebuje? Sústreďujte pozornosť naspäť k dieťaťu, ktoré prejavuje nespokojnosť, a zamerajte sa na jeho potreby. Namiesto obhajoby: „Veď som vám dala rovnako,“ sa môžete spýtať: „Čo ti chýba? Si ešte hladný? Rád by si si pridal?“ Učíte ho tak uvedomovať si a napĺňať vlastné potreby, namiesto ukazovania prstom na druhých.
Kedy zbystriť pozornosť
Pozor dávajte, ak staršie dieťa začne reagovať negativisticky, častejšie odmieta splniť, čo od neho požadujete, hnevá sa, plače, rozbíja hračky, či dokonca prejavy agresivity presúva na súrodenca. Všímajte si, ako hovorí prvorodený o ďalšom bračekovi či sestričke. Pokiaľ je to stále v negatívnom svetle, tak to jednoducho v ňom kumuluje a môžete očakávať skorý výlev emócií. Taktiež môže byť veľmi šťastné v momentoch, keď sa aspoň na chvíľku menšieho dieťatka zbaví. Teší sa, keď je na prechádzke s niekym iným a ono má vašu pozornosť. Alebo ak ste sami doma a vy venujete čas konečne len jemu.
Ako pomôcť dieťaťu prekonať žiarlivosť
Praktické tipy pre rodičov
Príchod nového člena rodiny je krásny, ale aj veľký zásah do života nielen rodičov, ale najmä starších súrodencov. Obdobie po narodení ďalšieho dieťatka býva niekedy pre starších súrodencov ťažkou skúškou. Obávajú sa totiž toho, že zrazu stratia priazeň svojich rodičov a budú odstavené na druhú koľaj. Preto dochádza k žiarlivostným scénam, ktoré sú pre unavené mamy obrovskou skúškou nervov.
- Nechajte staršie dieťa „byť pri tom“: Spoločné vyberanie vecičiek pre bábätko, ukážte mu, na čo slúži cumlík či hračky.
- Používajte príbehy a rozprávky: Nájdite detské knihy o súrodencoch, kde sa hlavný hrdina učí prijať bábätko.
- Gestá lásky: Objatie, pohladenie, bozk, pochvala - urobia viac než dlhý výklad.
- Denný alebo týždenný rituál: Aj 10-15 minút denne, ktoré venujete len staršiemu dieťaťu, alebo špeciálny "exkluzívny čas" raz do týždňa (napr. návšteva cukrárne, kúpanie vo vani len s veľkým súrodencom).
- Darček pri príchode z pôrodnice: Staršiemu súrodencovi odovzdajte malý balíček „od bábätka“.
- Buďte oporou aj v náročných emóciách: Ak dieťa prejaví smútok, žiarli, hnevá sa či plače, neunáhlite sa s kritikou.
- Podpora samostatnosti: Povýšte aj bežné činnosti na „zodpovedné úlohy“.
- Odpútajte pozornosť: Ponúknite dieťaťu novú hračku alebo mu vymyslite program.
- Zachovávajte určitú rutinu: Drobci potrebujú určitý stereotyp, ktorý im pomôže priniesť do života nejaké istoty.
- Buďte s ním niekedy samy: Aj starší súrodenec potrebuje vedieť, že máte na neho čas a v plnej miere sa mu venujete.
- Ukážte mu, že je špeciálne: Mladší súrodenec potrebuje od toho staršieho ochranu a taktiež by mal byť pre neho mentorom.
- Umožnite im vyjadriť svoje pocity: Je prirodzené, že súrodenec pociťuje aj negatívne emócie. Keď ich potrebujú dostať zo seba, tak ich nebrzdite.
- Neporovnávajte: Ak to aj urobíte v duchu, nikdy to nevyslovte nahlas, aby sa necítilo odstrčené.
Príprava staršieho dieťaťa na príchod súrodenca je proces, ktorý sa nedá zlomiť z večera na ráno. Každá rodina je iná, no spoločným menovateľom je trpezlivosť, úprimnosť a veľa lásky.
tags: #babatko #ziarli #na #bozky #rodicov