Každé dieťa má okrem svojich individuálnych vrodených vlastností, teda genetickej výbavy, možnosť využiť potenciál raného vývinového obdobia. Ovplyvňuje pohybové zručnosti, rozumové spôsobilosti, ako sú učenie, sústredenie a pamäť, reč, písanie, čítanie a porozumenie textu. Dieťa je spočiatku plne závislé od našej starostlivosti, teda aj od našich podnetov. Charakter, množstvo aj kvalita našich podnetov musia byť vždy v súlade s možnosťami a vývinovým štádiom dieťatka.
Pri vývine nejde iba o to, či dieťa pretáča, plazí, lozí alebo sedí. Dôležité je hodnotenie kvality dosahovaných vzorov a nielen ich prítomnosti. Pozorujeme, ako sa dieťa pohybuje, či sú jeho pohyb a telo súmerné, ako používa končatiny, aké pohybové vzory používa, ako využíva svoje senzorické možnosti a aká je jeho senzitivita na podnety. Dieťa prechádza postupným vývinom - od vzpriamovania hlavičky smerom k ovládaniu trupu a končatín, až po pridávanie rotácií trupu a pohybov cez os tela, čo umožňuje pretáčanie a zložitejšie diferencované pohyby.
Bohatosť pohybu ovplyvňuje neuronovú sieť, ktorá v tomto období prechádza obrovským procesom tvorby a redukcie synapsií. Ako uvádza R. Procházka, počiatočná stimulácia by mala byť u detí bohatá a široká, aby došlo k utvoreniu bohato rozvetvenej neurónovej siete. Pri následnej korekcii a redukcii synapsií je možné zvoliť optimálnu cestu. Rovnaký proces platí aj pre zmyslové podnety: najskôr sa rozvíja rovnovážny systém, potom sluchový a hmatový; najdlhšie sa rozvíja zrak, ktorý významne dopĺňa využívanie rovnováhy a pohybu vo výslednom vzťahu propriocepcie. Propriocepcia určuje naše vnímanie tela a polohy tela voči priestoru.
Hmatové podnety sú kľúčové: pokožka dieťaťa je veľký a významný orgán, ktorý umožňuje vnímať prostredie a prežívať kontakt s rodičom. Dotykmi, hladením, túlením, nosením, kontaktom koža na kožu či dojčením významne stimulujeme utváranie neurónovej siete a pomáhame nervovej sústave zrieť. Zrelá nervová sústava umožňuje dieťaťu vnímať vlastné telo a používať ho v súlade so zmyslovými podnetmi, čo vedie k pohybu, reči, mysleniu a rozvoju pozitívnej a spokojnej osobnosti. Pevný trup umožňuje dieťaťu aj správne držanie tela a dlhšie vydržať vzpriamene sedieť v škole; pohybový rozsah a zapojenie svalstva ramenných kĺbov sú dôležité pre písanie a kreslenie. Uchopenie ceruzky je podstatné nielen pre prsty, ale aj pre ovládanie ruky od ramenného kĺbu. Prítomnosť primitívnych reflexov, ako Moorov reflex, môže viesť k únave a vyústiť do potreby ich kompenzácie.
Lozenie a prepojenie hemisfér spôsobuje krížové pohyby, ktoré umožňujú prepojenie ľavej a pravej hemisféry a tým lepšie zvládanie činností, ako sú počítanie, čítanie, myslenie či obliekanie. Napríklad znalosť súvislosti medzi dvomi a štyrmi a prechod mozgu medzi hemisférami môže ovplyvniť rýchlosť odpovede. V ranom detstve treba vyvažovať pohybové aktivity a hry zamerané na jemnú motoriku a sústredenie, pretože preferovanie jedného typu aktivít môže viesť k oslabenému rozvoju iných oblastí.
Predškolský vek (3-6 rokov) predstavuje obdobie rozširovania a posilňovania pohybových, poznávacích, motivačných a sociálnych schopností. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a zapája sa do hier s vrstovníkmi. Morálny vývin zahŕňa uvedomenie si určitých noriem a pravidiel. Telesný a pohybový vývin zahŕňa priberanie na hmotnosti 3-5 kg ročne a rast výšky 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kĺbov, čo umožňuje jemnú motoriku prstov a následne písanie a grafomotoriku. Rozvíja sa koordinácia rúk a dominancia jednej ruky. Dieťa sa zdokonaľuje v kreslení a vie nakresliť kríž, kruh, štvorec, obdĺžnik a trojuholník. Hrubá motorika sa vyvíja od chôdze po štyroch až po stredoškolské vzory pohybov, pričom vývin chôdze sa zakončuje okolo 6. roku života.
Poznávacie procesy a jazykový vývin
Poznávacie procesy v predškolskom veku sú viazané na prostredie dieťaťa. Vnímanie sa postupne prehlbuje; hmatom dieťa výborne rozlišuje tvary a doplnkové farby, sluch zlepšuje identifikáciu zdrojov zvuku, a chuť a čuch umožňujú diferenciáciu predmetov. Synkretizmus a globálnosť vnímania sú charakteristické, pričom deti často nepovažujú detaily, na ktoré by sa inak sústredili. Pozornosť je nestála a rozvíja sa postupne: v 3-4 rokoch je pozornosť neúmyselná, neriadená vôľou, v 5. roku sa zlepšuje, a v 6 hrá významnú úlohu úmyselná pozornosť pre vstup do školy. Pamäť sa zlepšuje v rozsahu i presnosti; však pamäť býva mechanická a často doplnená fantastickými predstavami. Fantázia je bohatá a často ovplyvnená rozprávkami, televíziou a skúsenosťami. Konkrétna pamäť zahrnuje dozrievanie predstavivosti i schopnosti uchovávať realistické obrazy skutočnosti.
Myslenie v predškolskom veku má dve obdobia: obdobie kladenia otázok „Čo je to?“ a obdobie „Prečo? Načo? Ako?“. Predškolská reč postupne prechádza zo jednoslovnej zložky k zložitejším vetám; do 3 rokov môže mať dieťa slovnú zásobu približne 1000 výrazov a viesť jednoduché vety. Reč sa stáva základom myslenia; slová získavajú zovšeobecňujúcu funkciu a slúžia ako pojmy. Deti tiež vykazujú prvé chyby ako prešmykovanie hlások, vynechávanie hlások a iné jazykové zvyklosti.
Citový a sociálny vývin
Citový vývin predstavuje bohatý a intenzívny vývoj. Podnety z prostredia vedú k rozličným citovým reakciám a rozvíjajú sa väzby na blízke osoby, najmä matku a otca. Zrelá citová sústava umožňuje dieťaťu vnímať svoje telo a využiť ho v súlade s podnetmi, čo vedie k pohyblivosti, reči, mysleniu a pozitívnej seba-koncepcii. Sociálny vývin zahŕňa iniciatívu a aktivitu, ktorú podporujú rodičia, súrodenci a učiteľky. Rodina a predškolské zariadenia zohrávajú kľúčovú úlohu v dosiahnutí vyváženého sociálneho rozvoja a príprave dieťaťa na vstup do ZŠ.
Podpora sociálneho a emocionálneho vývinu zahŕňa poskytovanie príležitostí na interakcie s rovesníkmi, učenie sa pravidiel, spoluprácu a empatiu. Rodičia by mali viesť dieťa k otvorenému vyjadrovaniu pocitov a k udržiavaniu dôvery a citovej istoty. Interakcie s rovesníkmi rozvíjajú sebavedomie a komunikačné zručnosti, pričom negatívne skúsenosti môžu spôsobovať ťažkosti so socializáciou. Predškolské zariadenia zaisťujú konzistenciu skúseností a pomáhajú dieťaťu zvyknúť si na kolektívnu dynamiku.
Rada pre rodičov a pedagógov
- Podporujte príležitosti pre sociálne interakcie dieťaťa s rodinou a vrstovníkmi.
- Učte dieťa dobrým mravom, etikete a primeraným zručnostiam pri nových sociálnych situáciách.
- Vytvárajte a predvádzajte sociálne situácie, ktoré chcete rozvíjať, a ukážte model správania pri spolupráci a delení.
- Podporte pohybové aj jemné motorické aktivity, aby sa rozvíjali rovnováha, koordinácia a zručnosti potrebné pre písanie a praktické činnosti.
- Povzbudzujte dieťa k samostatnosti v bežných činnostiach (obliekanie, stolovanie, hygiena) a k absolvovaniu nových úloh v bezpečnom prostredí.
Praktické tipy na skupinové stretnutia a domáce aktivity
Na skupinových stretnutiach vám radi poskytneme techniky a ukážeme, ako realizovať vyvážený psychomotorický vývin vášho drobca. Hravou formou môže dieťa získavať skúsenosti, ktoré mu pomôžu v jeho budúcom živote. NÁŠ TIP: Hľadáte hračky pre 1-ročné dieťa? Zamerajte sa na rozvoj jemnej motoriky a spoluprácu, ktoré sú kľúčové pre ďalšie štádiá vývinu.
Míľniky rastu a vývoja | Fázy vývoja v pediatrickej ošetrovateľskej starostlivosti
Významné poznámky k adaptácii do predškolského zariadenia
Vstupom do predškolského zariadenia dieťa zažíva zásadnú zmenu, ktorá ovplyvňuje jeho psychiku a správanie. Kvalita prostredia, kontinuita podmienok a podpora zo strany personálu určuje rýchlosť a úspešnosť adaptácie. Nadmerná citová závislosť na matke môže adaptáciu spomaliť. Individuálne vlastnosti dieťaťa ako spoločenskosť, prispôsobivosť a citlivosť tiež hrajú dôležitú úlohu. Predškolské zariadenie je spoločenský útvar so zameraním na všestranný rozvoj osobnosti, pričom hlavnou úlohou je umožniť dieťaťu prejsť na školský režim s kontinuitou vývinu a s primeranou podporou.
Shrnutie a súvisiace zdroje
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Každé dieťa sa vyvíja individuálne a v rôznom tempe; dôležité je vnímať pokroky ako súčasť jedinečného procesu a poskytovať láskyplné prostredie, podporu a stimuláciu. Vývinové míľniky v prvom roku a predškolskom období zahŕňajú posilňovanie motoriky, rozvoj zraku a sluchu, zvyšovanie rečovej zásoby, jemnej motoriky a sociálno-emocionálnych zručností. Pre vyššiu informovanosť uvádzame aj spoluprácu s odborníkmi a odporúčané literárne zdroje.