V článku sa podrobne venujeme tomu, ako sa rieši stravovanie zamestnancov pri zmene zamestnávateľa, pri vyslaní na pracovnú cestu aj v prípade iných foriem zamestnania na Slovensku, pričom vychádzame z textu čerpajúceho zo zákonov a súvisiacich predpisov. Rozoberáme tri hlavné spôsoby zabezpečenia stravovania a ich dopady na zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj praktické odporúčania pre uplatnenie nárokov a postupy pri prípadných porušeniach.
Právny rámec nároku na stravovanie
Podľa ust. § 152 Zákonníka práce má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny.
Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zároveň zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.
Spôsoby zabezpečenia stravovania
- zabezpečenie stravovania vo vlastnom stravovacom zariadení;
- zabezpečenie stravovania prostredníctvom iného stravovacieho zariadenia (napr. zmluvná jedáleň, reštaurácia, donášková služba);
- poskytnutie finančného príspevku na stravovanie.
Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, môže zabezpečiť stravovanie aj formou donášky teplého jedla. Zákon nevyžaduje, aby sa jedlo konzumovalo v jedálni; stačí vhodné miesto na konzumáciu (napr. kuchynka). Ak zamestnávateľ zabezpečí donášku a zamestnanec ju má možnosť objednať, splnil svoju zákonnú povinnosť. Finančný príspevok je alternatíva len vtedy, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie inak.
V prípade, že zamestnávateľ donášku zabezpečuje a zamestnanec ju odmietne, nemá nárok na finančný príspevok. Riziká pre zamestnávateľa vzniknú iba vtedy, ak by nebola zabezpečená reálna možnosť výberu teplého jedla (napr. donáška nebola dostupná pre všetkých alebo nevyhovovala zdravotným či náboženským potrebám). V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný inšpektorát práce.
Nárok na stravovanie pri 12-hodinovej zmene
Pri 12-hodinovej zmene má zamestnanec základný nárok na stravný lístok alebo finančný príspevok. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť aj ďalšie teplé hlavné jedlo a v niektorých kolektívnych zmluvách môže mať zamestnanec nárok na dva stravné lístky za jednu zmenu. Maximálny príspevok zo stravovania predstavuje 55 % ceny jedla a maximálnu výšku príspevku určuje zákon a súvisiace predpisy.
Nárok na stravovanie a formy podľa typu zamestnania
Ako predošlé ustanovenia ukazujú, zamestnávateľ musí zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov pracujúcich viac ako 4 hodiny denne, bez ohľadu na to, či ide o plný úväzok, dohodu alebo iný typ pracovného vzťahu. Pri vyslaní na pracovnú cestu zamestnávateľ nemusí zabezpečovať stravovanie, okrem prípadu, že na pravidelnom pracovisku zamestnanca odpracoval viac ako 4 hodiny alebo zamestnanec dostáva finančný príspevok na stravovanie.
Ak zamestnávateľ disponuje vlastnou firemnou jedálňou, zabezpečí stravovanie v nej a zamestnanec nemá nárok na stravné lístky. Môže však existovať výnimka, keď zamestnanec z zdravotných dôvodov nemôže využiť stravovanie vo firme a má nárok na príspevok na stravovanie. Dôležité je, že výber formy poskytovania stravovania (gastrokarty vs. finančný príspevok) býva v rukách zamestnávateľa, s výnimkou dohôd a kolektívnych zmlúv.
Elektronizácia stravných lístkov a osobné údaje
Od 1. januára 2023 zamestnávateľ poskytuje stravovacie poukážky už výlučne v elektronickej forme (gastrokarta), ak si zamestnanec nevyberie finančný príspevok. Výnimkou sú prípady, keď zamestnanec objektívne nemôže využiť gastrokartu v okolí pracoviska. Spracúvanie osobných údajov zamestnancov pri poskytovaní stravovania sa riadi GDPR; sprostredkovatelia gastrokaret a dobíjania kreditu spracúvajú údaje v súlade s príslušnými zmluvnými a legislatívnymi požiadavkami.
NAŽIVO Z DOLNÉHO KUBÍNA ✌🏻
Praktické postupy pri nedodržaní povinnosti
Ak zamestnávateľ neposkytuje stravovanie alebo stravné lístky, zamestnanec môže podať podnet na príslušný inšpektorát práce, čo môže viesť k prešetreniu postupu zamestnávateľa. Spätné vyplatenie nárokov je možné aj súdnou cestou, v maximálnej dobe troch rokov. Nie je povinnosťou zamestnanca písomne žiadať o príspevok; zamestnávateľ má túto povinnosť vyplývajúcu z zákona.
Pri presune nárokov na stravovanie je užitočné vyhotoviť výzvu doporučenej zásielky zamestnávateľovi s lehottou na vysporiadanie a v prípade nevyhovenia zvážiť súdne kroky, prípadne podanie na IP. V praxi je tiež bežné, že zamestnávatelia poskytujú viac ako jednu formu, napr. gastrokartu a zároveň finančný príspevok, keď to kolektívna zmluva alebo vnútorný predpis povoľuje.
tags: #bonus #na #dieta #prechod #zamestnania