Najčarovnejšie obdobie roka sa už blíži. V čase adventu vám na Spiši ukážu ako najkrajšie sviatky trávili páni aj tí, ktorým vládli. Kým na jednom z najkrajších slovenských hradov zažijete atmosféru šľachtickej štedrej večere, v skanzene pod ním vás čakajú tradičné ľudové Vianoce. Štedrú večeru na dedine doplní symbolika jedál, zvyky a tradície aj pečenie oblátok. Správca skanzenu ich vie piecť skutočne fantastické. Aj vás naučí. Kedy a kde? Na začiatku decembra iba v skanzene pod hradom Ľubovňa.
Vianočne vyzdobenými priestormi hradu sa budú niesť vône slávnostných jedál. Vďaka ochutnávke spoznáte chody šľachtickej štedrej večere. V skanzene budete môcť zažiť Vianoce bežných ľudí. Okrem zvykov vám tu predstavia aj vinše či techniku pečenia oblátok tradičnými kliešťami. Príďte sa naladiť na čarovnú zimnú atmosféru Vianoc na i pod hrad Ľubovňa.
Predvianočné obdobie, spojené s očakávaním narodenia Ježiša Krista, v minulosti na severe Spiša a v Pieninách sprevádzali mnohé zvyky a tradície. Po ukončení prác na poliach sa ľudia sústredili na práce v domácnosti a na svojich príbytkoch. Ženy sa stretávali v kúdeľných izbách, v ktorých priadli, tkali a vyšívali. Dlhé zimné večery si krátili rozprávaním príbehov a spevom. Tiež praktizovali zvyky na Ondreja, Katarínu, Barboru a Luciu. Zabezpečiť im mali vydaj v novom roku i bohatú úrodu na poliach a zdravie dobytka. Medzi magické praktiky patrilo napríklad liatie roztaveného olova cez oko starého kľúča, varenie pirohov alebo čakanie na rozkvitnutie halúzky z čerešne.
V regióne Spiša, ktorý sa vyznačuje nielen nádhernou prírodou či bohatstvom minerálnych prameňov, ale aj vrúcnym vzťahom k tradíciám, si môžete aj tento rok pripomenúť zvyky po predkoch. Aj napriek uponáhľanej dobe ich v tomto kúte Slovenska uchovávajú aj na hrade Ľubovňa a v skanzene pod ním. Spoznáte tu slávnostné šľachtické stolovanie, aj ľudové zvyky s ukážkami tradičných jedál. Od utorka 4. do nedele 9. decembra v Starej Ľubovni zažijete jedinečnú atmosféru predvianočného obdobia v autentickom prostredí hradu a skanzenu. Štedrovečerný stôl hradných pánov plný vtedajších luxusných lahôdok doplnia vianočné ozdoby 20. storočia. Dozviete sa, aké boli Vianoce na dedine a zoznámite sa so zvykmi, ktoré pomáhali našim predkom krátiť si dlhé zimné večery.
Príďte si užiť šľachtické Vianoce aj ľudové vianočné stolovanie. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrús na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
- Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Pri tanieroch ešte zostaneme. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
- Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších. Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
- Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dym zo sviece dvíha rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
- Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
- Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
A ako je to s vianočnými zvykmi a tradíciami vo svete? Mnoho tradícií sa od tých slovenských líši. Len málo kto vie, že obyvatelia našej obľúbenej dovolenkovej destinácie majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale tiež ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Gréci majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misu s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny 1x denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31.12. Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24.12. u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
Keďže v skanzen pod Ľubovnianskym hradom chceme ukázať autentické aspekty, pozrite si aj ukážky vývoja vianočného stromčeka a jeho významu od stredoveku až po moderné LED osvetlenie, ktoré sú NOVINKOU posledných rokov. Vianočné osvetlenie je zabudované priamo v konároch stromčeka vďaka čomu už nikdy nebudete mať starosť s vešaním svetielok na stromček. Každý stromček je vybavený SMART adaptérom a tak môžete svoje osvetlenie na stromčeku ovládať jednoducho pomocou aplikácie, ktorú si stiahnete do mobilu.
Okrem Slovenska môžeme spomenúť aj ďalšie tradičné vianočné príbehy. Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6.1. Tradičným vianočným symbolom na Ukrajine je tzv. Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista. V Holandsku je zvykom, že v polovičke novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8.11. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos. Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova. V Kolumbii sa Vianoce nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia. Tradičným zvykom v Peru je “Chocolatadas” - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom. V Indii žije iba 2,3% kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov. Na Filipínach žije až 90% kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24.12. sa konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečí nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera. Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu. Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v sms potešia azda každého. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a znásobí krásnu, vianočnú atmosféru.
Stará Ľubovňa - hrad & skanzen
Blíži sa čas Vianoc a vy neviete ako zabaviť svoje ratolesti? Čo pod stromček? Aj vám už došli nápady na vianočné darčeky pod stromček? Neustále premýšľate, čím obdarovať svoju rodinu a blízkych? Wikipédia uvádza, že Advent je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána. Vianoce pod Hradom Stará Ľubovňa majú svoje neopakovateľné a magické čaro. Vzácny čas nabáda na pohľad do minulosti, keď mnohé zvyky vznikali a ich odkaz pretrváva doposiaľ. Vedeli ste napríklad, že v minulosti boli vianočné jedlá pripravované z viacerých druhov mäsa - z volov, jahniat, hydiny, rýb, divej zveri či vtákov? Aby sa im nepokazilo mäso, skladovali ho v tzv. ľadovni. Keď bola tuhá zima, posádka z hradu išla na rieku Poprad a pílami narezali veľké kvádre ľadu. Na saniach s konským záprahom vyvážali do studených pivníc, kde ich ukladali do slamy. Tieto bloky chladili veľkú pivnicu aj počas celého leta. Tam skladovali potraviny. Mäso bolo uložené priamo do ľadu. Pivnica, kde bola ľadovňa, je pod hradom ešte aj dnes. No a v pivnici pod kaštieľom sa skladovalo dobré vínko a alkohol. V roku 1647, keď hrad vlastnili Lubomirski, typickým vianočným dezertom bol melchmus (Hradný vianočný puding), ktorý varil hlavný kuchár Stanislaw Czerniecky. Zamoyski oslavovali na hrade v španielskom duchu, typickým vianočným jedlom bolo cocido. Toto jedlo je pripravené z rôznych druhov mäsa (bravčové, hovädzie, kuracie, jahňacie), klobás a zeleniny typu kapusta, repa, petržlen, zemiaky, mrkva a cícer. Ďalšie jedlá, ako napr. Ten sa začal „objavovať“ v dnešnom Nemecku. Koluje o tom viacero legiend. Podľa jednej vznikol v 7. storočí, kedy chcel učiteľ potešiť svojich žiakov na Vianoce. Druhá sa spája s vianočnými hrami, kedysi ľudia prinášali strom do svojich príbytkov a mal symbolizovať rajský strom. Podľa tretej protestantský kňaz Martin Luther priniesol domov strom, pretože ho po jeho cestách nadchol pohľad na svetlo žiariace pomedzi ihličnaté stromy. Hlboko zakorenenou tradíciou sa vianočný stromček stal v 18. a 19. storočí a rozšíril sa do celej Európy práve z Nemecka. Tento najvýraznejší symbol Vianoc začali presadzovať panovnícke rodiny. Keďže šľachta veľmi rada napodobňovala štýl vládnucich rodín, tak vianočné stromčeky prevzala do svojich domácností. Chudobní ľudia sa s nimi zoznámili práve v šľachtickom prostredí, keďže stromčeky boli súčasťou výzdoby šľachtických sídiel. Videli ich buď v rámci práce alebo počas vianočných sviatkov, keď im šľachtická rodina pod stromčekom rozdávala vianočné nádielky. Poznatky z archeologických výskumov dokladujú, že prvé detské hračky sa vyrábali v mladšej dobe kamennej. Na ich zhotovenie využívali predovšetkým hlinu. Pre dievčatá to boli rôzne miniatúrne nádoby, pre chlapcov zas kamenné sekery, kliny a rôzne figúrky žien - venuše alebo zvieratká. Neskôr to boli hlinené hrkálky, ktoré sa našli aj na území severného Slovenska. Slúžili nielen na odháňanie zlých duchov, ale aj ako hračky, a hrali sa s nimi deti po stáročia až do súčasnosti. Okrem hliny na zhotovovanie hračiek začali neskôr používať drevo, textil a kožu. Z obdobia stredoveku sa zachovali nielen hračky z pálenej hliny - figúrky koníkov a jazdcov, zvierat, miniatúrne nádoby, ale aj pokladničky na kovové mince. Najobľúbenejšou hračkou stredoveku bol turnajový koník. Najväčší rozvoj výroby hračiek v období stredoveku bol v 16. storočí. V tomto období bol obľúbený najmä hojdací koník, kuchynka pre bábiku a bábkové divadlo. V 19. storočí zaznamenala slovenská ľudová hračka pozoruhodný vývoj, vyrábaná z dreva a hliny. Medzi ozdobami na vianočných stromčekoch boli okrem sviečok sklenené gule, papierové ozdoby, reťaze z farebného papiera, a tradičné potraviny ako jablká, orechy a sušené ovocie.
Podľa tradície siaha história až do roku 1223, keď svätý František z Assisi v Grecciu vytvoril prvý živý Betlehem. Sv. František inšpirovaný návštevou Zeme a snahou zamerať sa na uctievanie Krista, rozšíril Betlehem do všetkých kresťanských krajín a neskôr ho nahradili neživé figúrky. Najstarší Betlehem bol vyrobený z mramoru, medzi rokmi 1284 - 1289 sochárom Arnolfom di Cambiom. Jasličky s Betlehemom sú pre veriacich symbolom Vianoc a pripomínajú nám skutočný význam týchto sviatkov, čo si počas víkendu budú môcť pripomenúť aj návštevníci skanzenu pod Ľubovnianskym hradom v Starej Ľubovni.
„Ľubovnianske múzeum pripravilo vianočné tvorivé dielne a prezentáciu predvianočných a vianočných zvykov a tradícií s možnosťou ochutnávky čerstvo upečených vianočných oblátok a výzdoby tradičného vianočného polazníka.“ Podujatie sa uskutoční v dňoch 10. a 11. decembra. Príchod zimy tradične prinášal do života roľníckej rodiny výraznú zmenu. Opravovali sa náradie a stavby, gazdiné sa starali o dôkladnú očistu domu a výzdobu. V zime sa tiež stretávali susedia, rodina a priatelia a ženy sa zúčastňali na priadkach a bľačkach, kde vyrozprávali rozprávky a povesti.
Ľubovniansky skanzen je národopisná expozícia v prírode a patrí medzi najmladšie na Slovensku. Verejnosti bol sprístupnený v roku 1985 a dnes tvorí viac ako dvadsať objektov. Nachádzajú sa tu zrubové obytné domy z Veľkého Lipníka, Litmanovej, Veľkej Belej, Údola, Jakubian, Kremnej, Kamienky i Jarabiny a okrem tradičných hospodárskych objektov sa tu nachádzajú aj sezónne poľné obydlia charakteristické pre región Spiša.