Niektorí tínedžeri nedodržujú čas, dokedy môžu byť večer vonku. Iní svojich rodičov klamú a robia veci za ich chrbtom, napríklad sa potajomky vykradnú z domu, aby mohli byť s priateľmi. Nemusí to tak byť. V Biblii sa píše: „V srdci dieťaťa je zakorenená pochabosť.“ (Príslovia 22:15) Správanie tínedžerov často dokazuje pravdivosť týchto slov.
Psychológ Laurence Steinberg napísal: „Dospievajúci niekedy robia rozhodnutia, ktoré sú unáhlené a nerozumné... Neurobte hneď záver, že vás vaše dieťa neposlúchlo zámerne. Výskumy ukazujú, že tínedžerom veľmi záleží na tom, čo si o nich myslia ich rodičia, aj keď to tak zrejme nevyzerá. Zlomená kosť, ktorá sa zrastie, môže byť opäť silná. Môže za to vplyv prostredia? V Biblii sa píše: „Zlá spoločnosť kazí dobré zvyky.“ (1. Korinťanom 15:33) Priatelia môžu mať na vaše dieťa veľký vplyv. No ovplyvniť ho môžu aj sociálne siete a reklama. A keďže tínedžeri ešte nemajú dosť životných skúseností, dá sa pochopiť, prečo občas urobia nejaké nesprávne rozhodnutie.
Samozrejme, za svoje rozhodnutia sa musia naučiť niesť zodpovednosť. Je to moja chyba? Možno premýšľate, či ste na svoje dieťa neboli príliš prísni, a preto vás neposlúchlo. Alebo či ste neboli príliš zhovievaví a nedali ste mu veľa slobody. Ovládnite sa. Váš dospievajúci syn alebo dcéra zrejme čaká, že sa budete hnevať. No prečo to neskúsiť inak? Skúste sa pokojne porozprávať o tom, prečo vznikol tento problém. Bola za tým zvedavosť? Nuda? Osamelosť? Snažil sa zapáčiť kamarátom? Pomôžte mu zamyslieť sa nad tým.
Spýtajte sa ho: Čo si sa z toho naučil? Čo by si nabudúce urobil inak? Pomôžte mu pochopiť, že každé konanie má svoje následky. To môžete urobiť tak, že mu dáte trest, ktorý priamo súvisí s tým, čo urobil. Dajte mu najavo, že opäť môže získať vašu dôveru. Je pravda, že to nebude zo dňa na deň. No mal by vedieť, že nie je všetko stratené a časom môže opäť získať vašu dôveru.
Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove detí ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Jeho nadanie, talent, schopnosti a pozitívne vlastnosti podporovať a zdravo vyzdvihovať, negatívne vlastnosti citlivo a mierne tlmiť. Skĺbiť všetky výchovné postupy sa niekedy pre rodičov stávajú veľkým umením. Na to, aby svoje poslanie zvládli čo najlepšie, majú vždy pri sebe rady skúsených odborníkov, ktorí sa problematike výchovy venujú denne už dlhé roky.
Osm myšlienok ako viesť dieťa k zodpovednosti
- Vyčítanie zlého správania: Možno často vyčítate svojmu dieťaťu zlé správanie. Zažili ste však niekedy, aby vaše dieťa po podobných výčitkách náhle zmenilo svoje správanie? Pri tejto reakcii hovoríte svojmu dieťaťu len to, čo práve robí. A to ono väčšinou veľmi dobre vie, čo robí a vie aj to, že je to nesprávne. Zistenie, že jeho správanie je nevhodné, je neúčinné. Ak dieťaťu chcete niečo vyčítať, tak mu vyčítajte len správanie, ktoré sa vám nepáčilo. Nikdy však neponižujte osobnosť dieťaťa.
- Otázky: „Prečo?“ Keď používate túto výchovnú metódu, pýtate sa svojho dieťaťa na dôvody jeho nevhodného správania. Pri týchto vetách si dieťa myslí: „ Nič pre ňu neznamenám. Idem jej na nervy.“ Na tieto otázky dieťa nedáva konkrétnu odpoveď. PREČO sú pre zlepšenie správania nevhodné.
- Prosenie a prosíkanie: Svoje dieťa prosíte, aby zmenilo svoje správanie. Prosba môže viesť k dohode, ale len ak dieťa berie vaše slová vážne. Vznikol konflikt? Je dôležité, aby vás dieťa bralo vážne a cítilo, že to naozaj myslíte vážne. Pokiaľ svoju bezmocnosť a smútok otvorene ukážu raz, môže to na ich správanie pôsobiť, no používajte to veľmi striedmo.
- Napomenutie a opakovanie: Svoje dieťa vyzvete raz alebo niekoľkokrát, aby niečo urobilo alebo prestalo. Ak dieťa nereaguje, často nastáva bezvýslednosť. Výzvy s jasným sľubom následkov by mali mať reálny účinok a mali by sa aj uskutočniť. Inak dieťa pochopí, že vyzývanie bez následkov nie je dôležité.
- Následky: Oznámite dieťaťu, aké následky bude mať jeho neposlušnosť: „Ak si okamžite neupraceš izbu, nebudeš večer pozerať televízor!“ Problém je, že často sa nič nestane. Prinášanie AK-TAK by malo mať reálny dopad. Ak nesplníte to čo ste sľúbili, deti vás prestanú počúvať úplne.
- Ignorovanie: Ignorovanie nevhodného správania môže dočasne pôsobiť, ale často vedie k strate dôvery a k eskalácii. Ignorovať celé osobnosť dieťaťa je nebezpečné; extrémne správanie si vyžaduje iný postup a aktívnu reakciu.
- Nepriateľské reakcie: Môžu obsahovať jasnú správu dieťaťu: „ Nemám ťa rád!“ Väčšinou nie sú úmyselné, no zvyčajne ničia vzťah a zvyšujú napätie. Rodičia dieťaťa by sa mali snažiť zachovať teplo a kontrolu bez zbytočného zranenia.
- Výčitky a nadávky: Výčitky zamerané na zlé vlastnosti dieťaťa nevedú k zmene správania. Vzbudzujú pocit viny a často zhoršujú vzťah. Krike a výčitky môžu viesť k oslabenému sebavedomiu dieťaťa a k zhoršeniu motivácie zmeniť správanie.
- Tresty a hrozby: Ak si dieťa neuprace izbu a vyhlásite domáce väzenie alebo iné tresty bez skutočného následku, môže to viesť k odcudzeniu a k strachu. Pri prísnych trestoch hrozí dva scenáre: dieťa sa zľutuje zo strachu alebo zistí, že rodičia sú bezmocní a zmení správanie len dočasne.
- Bitka: Fyzické tresty vedú k strachu, utiahnutiu alebo pomste. U dieťaťa sa môžu objaviť traumatické reakcie a dlhodobé následky pre vzťah a dôveru. Najlepšie je po bitke požiadať o odpustenie a dať dieťaťu priestor spracovať pocity.
Všetky nepriateľské reakcie - vyhrážky, nadávky, prísne tresty a bitka - sú prejavom rodičovskej bezmocnosti. Rodičovstvo je chaotické, krásne aj náročné. Deti plačú, potrebujú neustálu starostlivosť a neskôr nás nepotrebujú vôbec. Detstvo je krátke a plné zázrakov aj výziev. Deti sú ako zrkadlo; potrebujú slobodu a čas na hru, a zároveň potrebujú milujúcich rodičov, ktorí ich rozosmejú a podporia vo všetkom, do čoho sa pustia.
Pripísané múdrosti a citáty, ktoré môžu inšpirovať rodičov
Deti potrebujú motiváciu a podporu milujúcich rodičov. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálnu pozornosť. Rodičovstvo je dlhá cesta plná výziev a radostí. Deti sú náš najväčší dar a zároveň skúška našej trpezlivosti a láskavosti. Rodina nie je len biologická väzba, ale súhra vzájomnej úcty a podpory, ktorá učí deti, čo znamená byť súčasťou niečoho väčšieho.
Najlepšie prístupy k výchove sú založené na porozumení jednotlivým črtám dieťaťa a na otvorenej, pokojnej komunikácii. Podpora a pochopenie vedú k tomu, že dieťa učí zodpovednosť a uvedomuje si dôsledky svojich činov. Viaceré štúdie ukazujú, že tínedžeri si všímajú názor rodičov a hľadajú v nich oporu aj keď sa to tak na prvý pohľad nemusí zdať.
Stanovenie hraníc verzus boj o moc – Ako si stanoviť hranice vo výchove detí alebo vo vzťahoch
Deti potrebujú vzory a pocity bezpečia. Keď rodičia reagujú s empatiou, jasnými hranicami a spravodlivým trestom, dieťa lepšie chápe následky a vie, že má domov, kde je prijaté, aj keď robí chyby. Deti sú nepotrebujú dokonalý domov, potrebujú milujúci domov.
Tabuľka: Porovnajme prístupy k výchove
| Prístup | Popis | Možný dopad |
|---|---|---|
| Vyčítať správanie | Vyčítať len správanie, nie osobnosť | Zlepšenie správania bez poškodenia sebavedomia |
| Otázky „Prečo?“ | Vysvetlenie dôvodov za správaním | Nedostatočná komunikácia, ignorácia |
| Prosba a prosíkanie | Prosba ako posledná možnosť | Podmieňovanie a strata vážnosti |
| Následky | Jasné a realizovateľné | Motivácia k zodpovednosti |
| Ignorovanie | Ignorovať extrémne správanie nie je riešenie | Strata rešpektu a eskalácia |
Výchova dieťaťa je neustály proces, ktorý si vyžaduje trpezlivosť, uvedomelosť a ochotu učiť sa z vlastných chýb. Ako prirodzene uvádza literatúra a citácie, láska a pochopenie sú základom, ktorý pomáha deťom vyrásť do zodpovedných a šťastných ľudí.