Aj keď pandémia COVID-19 ustúpila, výrazné oslabenie zdravotných systémov prinieslo nové vlny epidémií, ktoré vážne postihujú deti po celom svete. Klesajúca miera očkovania detí pritom vedie k nárastu výskytu detských chorôb a zvyšovaniu počtu úmrtí. Jedným z alarmujúcich príkladov je nárast prípadov osýpok, ktorý priamo súvisí s nižšou zaočkovanosťou. Už v polovici roku 2023 až 47 krajín hlásilo výskyt osýpok. To je o 31 viac ako v júni 2020.
«Nedostatočná obnova vakcinácie proti osýpkam v krajinách s nízkymi príjmami po pandémii je alarmujúcim signálom, že treba konať. Osýpky sa z dobrého dôvodu volajú vírusom nerovnosti.»
V dôsledku pandémie je až 85 miliónov detí nedostatočne imunizovaných, čo znamená, že im bola poskytnutá iba čiastočná dávka vakcín potrebných na úplnú ochranu pred konkrétnou chorobou.
Zdravotné systémy v niektorých štátoch, ako sú Brazília, Mexiko či Indonézia, sa úspešne zotavili z vážnych dopadov pandémie COVID-19 a opätovne dosiahli alebo dokonca prekonali úrovne očkovania, ktoré mali pred vypuknutím pandémie. Problémy s nedostatočnou zaočkovanosťou sa prejavujú najmä v rozvojových krajinách. Skúsenosti z očkovania v Ghane ilustrujú výzvy, ktorým čelia mnohé krajiny s nízkymi príjmami.
Rôznorodé pohľady a dezinformácie o očkovaní
Ako ukazujú skúsenosti zo západných aj rozvojových krajín, aj v rozvinutých štátoch sú deti nedostatočne zaočkované. Aj keď boli obmedzenia zrušené, mnohí rodičia zostali opatrní a stále sa vyhýbali očkovacím centrám zo strachu pred infekciou. Medzi najznámejšie a nespočetne veľakrát vyvrátené tvrdenia patrí napríklad, že vakcináciou doktori do tela implantujú mikročipy alebo že vakcína upraví ľudské DNA. Veľkú nedôveru u ľudí v očkovanie vyvolávajú aj tvrdenia, že po očkovaní masívne zomierajú ľudia. To sa nikdy nepotvrdilo, teória sa však opakuje pravidelne.
Rastúci odpor voči očkovaniu je príčinou viacerých vznikajúcich epidémií infekčných chorôb ako chrípka, osýpky, mumps alebo ružienka. Názory rodičov na povinné očkovanie ich detí sa pritom líšia v závislosti od politického presvedčenia. „Považujem to za náročný argument, keď vláda hovorí, že je za individuálnu slobodu pokiaľ ide o právo na potrat a všetky tieto ďalšie veci, ale keď ide o očkovanie, neexistuje nič také ako moje telo, moja voľba,“ povedal Adam Moore, 43-ročný manažér marketingovej firmy a otec troch detí. Dodal, že keby išlo o smrteľný vírus, ako napríklad Ebola, svoje deti by zaočkovať dal.
Choroby ako osýpky či detská obrna však nepovažuje za hrozbu. Očkovanie navyše nie je len otázkou individuálnej slobody, ale aj zodpovednosťou voči celej spoločnosti. Kolektívna imunita, ktorú podporuje, chráni nielen očkované osoby, ale aj tých, ktorí z dôvodu zdravotných obmedzení očkovaní byť nemôžu. Rodičia často vyhľadávajú odpovede na otázku, či očkovať svoje deti, na sociálnych sieťach. V online diskusiách je pritom možné pozorovať antivakcinačné články a dezinformácie, ktoré dosahujú žiadaný efekt.
Očkovanie na Slovensku: čo hovoria dáta
Na Slovensku sa deti povinne očkujú proti viacerým chorobám. Na vytvorenie kolektívnej imunity je potrebná zaočkovanosť nad 95 %. Niektoré okresy však túto hranicu nedosahujú. Hlavným dôvodom klesajúcej kolektívnej imunity je práve odmietanie povinného očkovania rodičmi. Odborníci upozorňujú na vážne dôsledky pre verejné zdravie, ak sa trend neskoršieho očkovania a odmietania povinných vakcín nezvráti. Pomôcť by mohlo napríklad vyžadovanie preukazu o zaočkovaní pred nástupom do škôlok alebo škôl. Popieranie vedeckých faktov a odmietanie vakcinácie, ktoré zachránili milióny ľudí, môže mať vážne dôsledky pre jednotlivcov aj spoločnosť.
Na Slovensku existuje národný imunizačný program, ktorý určuje povinné a odporúčané očkovania. Očkovanie je na Slovensku povinné od roku 1951 (tuberkulóza), a cez ďalšie roky sa zavádzali ďalšie vakcíny. V súčasnosti sa deti povinne očkujú proti 10 závažným infekčným ochoreniam. Očkovanie je plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Tvorba ochranných protilátok závisí od imunity očkovanej osoby; čím viac osôb je zaočkovaných, tým viac klesá riziko vzniku a šírenia ochorení. Očkovanie chráni celú spoločnosť, vrátane tých, ktorí nemôžu byť očkovaní zo zdravotných dôvodov.
V súčasnosti na Slovensku prebiehajú diskusie o zrušení sankcií za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu a o legislatívnych zmenách pri vstupe do predškolských zariadení. Podľa niektorých názorov by sa malo z hľadiska prevencie a ochrany detí zaviesť, že do predškolských zariadení budú prijívané len zaočkované deti. Zároveň sa diskutuje o prehodnotení sankcií, ktorých uloženie predstavuje 331 eur a ktoré by sa podľa navrhu mali zrušiť po 12 rokoch od zavedenia. Rovnako sa kladie dôraz na kolektívnu imunitu ako základnú ochranu pred infekčnými chorobami v kolektívnych zariadeniach.
Podstatné ochorenia a ich prevencia očkovaním
Medzi najdôležitejšie ochorenia, proti ktorým ide očkovanie na Slovensku, patria osýpky, detská obrna, tetanus, čierny kašeľ, ružienka, mumps, hepatitída B a pneumokokové invazívne ochorenia. Osýpky sú vysoko nákazlivé a môžu viesť k vysokým horúčkam, zápalu pľúc a zápalu mozgu. Detská obrna môže spôsobiť paralýzu. Tetanus spôsobuje kŕče a stuhnutie svalov, zatiaľ čo čierny kašeľ vedie k vážnym záchvatom kašľa a dýchacím problémom. Hepatitída B a hepatitída A sú vírusové ochorenia pečene, ktoré môžu mať akútny či chronický priebeh. Chrípka môže viesť k hospitalizácii či úmrtiu. Zoznam dopĺňajú aj diftéria, mumps a rubella, pričom rubella môže mať závažné komplikácie pri infekcii tehotnej ženy a ohroziť plod.
Očkovanie je jedným z najúspešnejších výdobytkov medicíny, ktoré výrazne znižuje chorobnosť a úmrtnosť detí. V súčasnosti je kapacitne možné podávať viacero vakcín naraz a schema očkovania sa pravidelne upravuje očkovacím kalendárom. Dlhodobú ochranu býva potrebné udržať viacerými dávkami vakcíny. Očkovanie nie je stopercentne bezpečné, ale pozitívne dopady prevyšujú riziká. Vo svete i na Slovensku sa preto pričleníme k priorite: vysoká zaočkovanosť je kľúčom k ochrane celej populácie a k zabráneniu vzniku epidémií.
Príklady a prípadové obsahy zo sveta
- V krajinách so slabým zaočkovaním došlo k nárastu epidémií osýpok, rubely či detskej obrny, čo potvrdzuje význam kolektívnej imunity.
- V minulosti vysoká zaočkovanosť na Slovensku pomohla eliminovať niektoré ochorenia a dokonca vyhubiť detskú obrnu a znížiť výskyt záškrtu či tetanu.
- Legislatívne zmeny v predškolskom prostredí majú cieľ posilniť kolektívnu ochranu, no vyvolávajú aj vzrušené debaty medzi rodičmi a odborníkmi.
Tablea a špeciálne dáta
| Ochorenie | Riziko bez očkovania | Očkované riziko/účinok |
|---|---|---|
| Osýpky | Vysoko nákazlivé, môže viesť k závažným komplikáciám | Vysoká účinnosť vakcín, kolektívna imunita |
| Detská obrna | Paralýza, trvalé poškodenie | Eliminácia/eradikačný pokrok |
| Tetanus | Ťažké kŕče, smrteľné komplikácie | Vysoká ochranná účinnosť vakcín |
| Hepatitída B | Krátkodobé aj dlhodobé hepatálne komplikácie | Prevencia chronických ochorení |
Vo svetle dostupných dôkazov je očkovanie nielen individuálna voľba, ale aj spoločenská povinnosť a základ verejného zdravia. Očkovanie zabezpečuje ochranu nielen očkovaným, ale aj tým, ktorí z rôznych zdravotných dôvodov očkovaní byť nemôžu. Preto je nezmyselné očakávať, že neočkované dieťa bude plne chránené, ak ostatní očkovaní majú kolektívnu ochranu.
V súlade s Chartou práv dieťaťa má každé dieťa právo byť chránené pred infekčnými chorobami. Problematika očkovania je v rukách odborníkov; rodič dieťaťa by preto nemal rozhodovať o tom, či očkovanie má alebo nemá byť povinné. Neočkované dieťa, pokiaľ ochorie, môže byť prameňom nákazy pre ďalšie deti a zároveň má obmedzené možnosti v dlhodobých pobytoch v kolektívnych zariadeniach.
Odborníci zdôrazňujú, že ak sa zaočkovanosť zníži pod 95 %, môže dôjsť k návratu epidémií. Preto je potrebné zachovať vysokú úroveň zaočkovanosti a kolektívnej imunity, aj v prostredí s migračnými tokmi a medzikultúrnymi kontaktmi. Legislatívne návrhy zamerané na prijímanie detí do predškolských zariadení podľa očkovacieho statusu a zrušenie pokút za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu sú súčasťou širšieho platného diskurzného rámca, ktorý má chrániť najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva.