Každé dieťa sa ocitne v situácii, keď sa hnevá, niečo sa mu nepáči, s niečím nie je spokojné. Je to bežná emócia, s ktorou sa stretávame všetci, deti, ale aj my, dospelí. Je súčasťou bežného života a každý má na hnev právo. Otázkou je, ako dokáže dieťa túto emóciu spracovať, ako dokáže v takejto situácii reagovať. S touto schopnosťou sa dieťa nerodí, túto schopnosť sa musí naučiť. „Emočný koučing“ je proces, pri ktorom sa dieťa učí, ako vlastným pocitom porozumieť a ako ich spracovať.
Mnohí rodičia deťom ukazujú, že hnev je niečo, čo sa nepatrí, čo je hodné trestu. Dieťa tak učíme hnev potláčať alebo sa zaň hanbiť. V prvom rade by som rodičovi odporučila zamyslieť sa nad tým, ako on sám reaguje na hnev svojho dieťaťa. Ak rodič udrie svoje dieťa, nerobí to preto, že mu chce skutočne ublížiť. Urobí to preto, že neovládne svoje emócie. Bitka je jeden z príkladov správania, ktoré niektorí rodičia robia a zároveň si želajú, aby to ich deti nerobili. Aby sa súrodenci navzájom nebili, aby dieťa nebolo agresívne voči svojim kamarátom, aby neubližovalo iným deťom.
Prečo dieťa nemôže ublížiť svojmu kamarátovi, ale rodič môže ublížiť svojmu dieťaťu? Že zvládať hnev sa dieťa učí od rodiča. Nie na základe toho, čo mu rodič rozpráva, ale predovšetkým na základe toho, čo vidí, ako sa rodič správa, keď je nahnevaný. Dieťa sa ocitne v situácii, keď mu niečo nedovolíme, keď od neho vyžadujeme niečo, čo sa mu nepáči a začne ho ovládať hnev. Rodič sa snaží túto vlnu negatívnych emócii zastaviť. Buď ustúpi zo svojich požiadaviek a vyhovie dieťaťu, čím mu vlastne ukazuje - hnevaj sa, zlosti a dosiahneš čo chceš. Alebo mu nariadi zákaz plaču alebo akéhokoľvek iného prejavu hnevu. Aké je riešenie? Neustúpiť, ale zároveň empaticky počúvať a prijať pocity dieťaťa. Vety ako „si zlý“ alebo „revesíš ako malé decko“ nie sú najšťastnejšie; miesto toho skôr použite slová ako „chápem, že ťa to nahnevalo“, „viem, že si z toho smutný“, „vidím, že sa ti to nepáči“. Dieťa tak vidí, že chápete jeho hnev a zvýšite tak pravdepodobnosť, že bude s vami spolupracovať. Vnímate jeho pocity, jeho hnev, nesúhlas, čo ale neznamená, že mu ustupujete.
2./ Nie je dobré, riešiť konflikt s dieťaťom v návale hnevu. Dajte mu priestor, nech sa ukľudní. Odíďte z miestnosti a skúste ho nechať chvíľu samé, prípadne ho niekde postavte alebo posaďte. (nie dieťa, ktoré je mladšie ako 2 roky). Zároveň získate čas, aby ste sa aj vy ukľudnili a premysleli si, ako budete ďalej riešiť konflikt s dieťaťom.
3./ Keď sa dieťa aspoň čiastočne ukľudní, objímte ho, sadnite si k nemu a skúste sa vrátiť k tomu, čo ho nahnevalo. Jednajte s ním pokojne, bez kriku a ponižovania, môžete ho nechať, nech vám samo vysvetlí, čo ho nahnevalo, ako by ono chcelo situáciu vyriešiť.
4./ Vy určujete hranice a dôsledne, s láskou, trvajte na ich dodržiavaní. - môžeš si pozrieť TV, keď budeš mať upratanú izbu. Deti tak učíme niesť zodpovednosť za svoje správanie - ono sa rozhoduje a nesie dôsledky - pozitívne alebo negatívne. Sú deti, ktoré nemajú radi náhle zmeny, rozhodnutia a príkazy, s ktorými sa v danom momente ťažko vyrovnávajú. Celý život sa vaše dieťa bude stretávať s tým, že niečo nie je tak, ako by si predstavovalo. Je úlohou rodiča pripraviť ho na to, aby dokázalo svoje negatívne emócie ovládať.
MUDr. Agresia u detí vo veku 2 až 3 roky je často pre rodičov stresujúca. Môžete nám veriť, že i pre nás pedagógov. No je dôležité si uvedomiť, že v tomto období je agresívne správanie prirodzenou súčasťou detského vývinu. Deti sa nachádzajú vo fáze, kde objavujú svoje emócie a skúšajú možnosti ich vyjadrovania. Prirodzene sa agresia a jej prejavy objavujú u detí vo veku 2 až 2 a pol roka a prirodzene odoznievajú do veku 5 rokov. Vtedy sa deti učia sebaregulovať svoje emócie a impulzy. V škôlke toto budujeme v rámci programu rozvoja sociálnych zručností. Súvisí to aj so zatiaľ nedostatočne vyvinutou schopnosťou verbálne komunikovať.
Keď deti rozvinú svoje verbálne zručnosti, začnú si zároveň budovať väčšiu hĺbku vzťahov a začína im záležať na ich obraze v spoločnosti. Aj vďaka tomu sa prirodzene začínajú fyzické agresívne prejavy redukovať a nahrádzajú ich tie verbálne (tie majú vlastný dôležitý význam napr. Deti v tomto veku začínajú objavovať svoje vlastné hranice a testovať ich v interakcii s ostatnými. Malé deti ešte len začínajú rozumieť a zvládať svoje emócie. Agresia môže byť jedným zo spôsobov, ako vyjadrujú frustráciu alebo nespokojnosť, pretože ešte nemajú dostatočné jazykové schopnosti na vyjadrenie toho, čo cítia. Keď sa deti oťukávajú a niekedy bijú, učia sa, ako sa správať v skupine. Ukážte alternatívy: Pomôžte dieťaťu nájsť iné spôsoby, ako vyjadriť svoje emócie. Pracujte na rozširovaní slovnej zásoby dieťaťa, aby mohlo vyjadriť svoje pocity slovami namiesto fyzickej agresie. Napríklad, môžete povedať: „Vidím, že si teraz nahnevaný.“
Medzi ďalšie kľúčové kroky patrí: Stanovte jasné hranice a pravidlá, buďte konzistentní, práce na sebe ako vzor, vysvetlenie dôsledkov a potreba riešiť konflikty slovami. Montessori prístup kladie dôraz na pochopenie potrieb dieťaťa a vytvorenie prostredia, ktoré podporuje jeho rozvoj. Keď sa dieťa správa agresívne, dôležité je nereagovať hnevom alebo trestami. Namiesto toho sa snažte pochopiť, čo dieťa potrebuje.
Montessori prostredie by malo byť zorganizované tak, aby dieťa malo možnosť samostatne si vybrať aktivity. To znižuje frustráciu a pomáha rozvoju. V prostredí je vhodné nechať len aktivity, ktoré podporujú rozvoj v danom veku. Napríklad: „Vidím, že si nahnevaný, ale kopanie kamarátov je nebezpečné.“ Pred takouto situáciou ako rodič neutekáme, naopak, dieťaťu ukážeme, ako ju môže riešiť v budúcnosti. Situáciu sa pokúsime prerušiť, pokojne a s porozumením dieťa odvedieme trochu ďalej na pokojné miesto, kde mu vysvetlíme, že jeho frustráciu chápeme, no zároveň toto správanie bolo nevhodné. Montessori aktivity, ako je prenášanie vody, práca s hlinou alebo triedenie predmetov, pomáhajú deťom utíšiť sa a získať vnútorný pokoj.
Agresívne správanie u malých detí nie je znakom zlého charakteru, ale prirodzenou súčasťou ich vývinu. Spracované podľa knihy Daviesová, S. (2021). Keď sa učenie spojí so zážitkom. Minulý víkend naše Montessori vzdelávacie centrum doslova praskalo vo švíkoch. Svet v súvislostiach I.
V ďalších celej rade odporúčaní nájdete: stanovenie pravidiel, pozitívnu spätnú väzbu, modelovanie žiadaného správania, aktivity na vyjadrenie emócií slovami, a rozvoj slovnej zásoby. Deti sledujú a učia sa, ako zvládať silné emócie od dôležitých dospelých vo svojom živote. Môžeme im pomôcť naučiť sa zvládať svoje emócie a riešiť problémy pokojne tým, že budeme sami modelovať toto správanie. Napríklad, keď príde domov z náročného dňa, a my reagujeme pokojne a s rešpektom, dieťa získa vzor, ako zvládať hnev bez ubližovania.
V prípade, že agresívne správanie pretrváva alebo vážne narúša rodinu či škôlku, vyhľadajte odborníka. Terapia môže zahŕňať individuálnu psychoterapiu a rodinnú terapiu; v niektorých prípadoch je potrebná aj psychiatrická hospitalizácia alebo farmakoterapia. Dôležité je rozpoznať príčiny agresivity - napríklad frustráciu z porozumenia, jazykové ťažkosti, alebo potrebu vysporiadať sa s náročnými životnými zmenami.
Zvládanie hnevu pre deti!
Pre rodičov a opatrovateľov môže byť užitočné aj prehľadné zhrnutie krokov: zostať pokojný, identifikovať príčiny, vysvetliť dôsledky bez hrozieb, poskytovať alternatívy a podporovať verbálnu komunikáciu. Ako pomôcť dieťaťu uklidniť sa a rozvíjať sociálne zručnosti? Dajte dieťaťu priestor, vyberte pokojné miesto, často používajte opisné slová pre pocity a nerobte z hnevu trest. Zároveň sledujte svoje vlastné reakcie a buďte vzorom pozitívneho zvládania emócií.
Výskumy ukazujú, že výbuchy hnevu typicky dosahujú vrchol vo veku 18 až 24 mesiacov a postupne klesajú do veku 5 rokov, keď sa deti učia sebaregulovať svoje emócie. V ranných rokoch deti často bijú, hryzú, kopú alebo škrabú, keď sa snažia vyjadriť pocity a ešte nemajú slová alebo schopnosti zvládnuť silné emócie pokojne. Ak máte pocit, že vaše dieťa vykazuje príliš časté alebo závažné agresívne správanie, ktoré spôsobuje problémy jemu alebo iným, je rozumné hľadať odbornú pomoc. Triple P program ponúka overené stratégie pre zvládanie bežných výziev. American Academy of Pediatrics a ďalšie odborné zdroje potvrdzujú, že situácie možno riešiť postupne a s podporou.
Deti môžu reagovať agresívne pozorovaním iných. Niekedy môžu mať rodičia názory, ktoré neúmyselne podporujú agresívne správanie, napríklad „Deti potrebujú vypustiť energiu a agresiu.“ Veľký význam má aj to, aby ste sa s dieťaťom rozprávali o pocitoch a uznávali ich. Povedzte napríklad: „Vyzeráš nahnevane.“ a navrhujte spôsoby, ako sa upokojiť a vyriešiť situáciu bez poškodzovania ostatných. Takto dieťa získava návyky pozitívneho riešenia konfliktov a učí sa zodpovednosti za svoje správanie.