Uctievame ich ako vierozvestov, apoštolov Slovanov. Konštantín a Metod mali 5 súrodencov. Metod bol zrejme najstarší. Narodil sa azda okolo roku 815. Cyril a Metod pochádzajú zo Solúna (Thessaloniké). Konštantín sa narodil asi okolo roku 827 a bol najmladším z detí. Metod sa stal dôležitým civilným úradníkom, no neskôr sa utiahol do kláštora. Konštantín bol učencom a profesorom, známy ako „Filozof“, v Konštantínopole, a neskôr odišiel za Metodom na ten istý kláštor.
Do uší denného sveta prišli Cyrilo-metodské misie na Veľkú Moravu v roku 863. Konštantín a Metod spolu s Klimentom, Sava, Angelárom, Naumom, Vavrincom a ďalšími opustili rodnú krajinu, aby šírili kresťanstvo a kultúru medzi Slovanmi. Správne pochopili, že úspech závisí od prispôsobenia sa jazyku a kultúre miestneho obyvateľstva (inkulturácia). Konštantín zostavil pre Slovanov písmo, ktoré je dnes známe ako hlaholika, predchodkyňa cyriliky. Do staroslovienčiny preložili liturgiu a časť Biblie, čím vznikla veľká revolúcia vo viere a kultúre.
V roku 867 sa vybrali na cestu do Ríma, aby získali povolenie slúžiť latinskú liturgiu v reči ľudu. Pápež Hadrián II. ich roku 868 prijal a vyhovel všetkým požiadavkám, pričom uvedené texty uznal za liturgiu slovanskú. Ostatky sv. Klementa preniesli do Baziliky sv. Klimenta. Konštantín vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril; zomrel 14. februára 869 v Ríme vo veku 42 rokov a bol pochovaný v chráme sv. Klimenta.
Metod sa po návrate stal arcibiskupom Panónie a Veľkej Moravy; po roku 869 bol uväznaný v Švábsku, no po zásahu pápeža Jána VIII. bol prepustený a uvedený do úradu arcibiskupa. Cestou späť na Veľkú Moravu bol v Zadunajsku zajatý bavorskými biskupmi a mučení, no neskôr bol prepustený a znovu uznaný. Metod pokračoval vo svojej učiteľskej a prekladateľskej činnosti a do Veľkej Moravy priniesol aj bozje a texty pre liturgiu a učenie v staroslovienčine.
Metod zosadil Vichinga ako nitrianskeho biskupa a zároveň vybudoval správu cirkvi na Veľkej Morave. Po roku 874 často čelil ohováraniam zo strany latinského kléru, čo viedlo k problémom o liturgii a jazykovej politike. V roku 880 mu Bazileios I. dal svoju podporu a bulu Industriae Tuae, ktorá potvrdila jeho postavenie ako panónskeho a moravského arcibiskupa. Metod sa po návrate zo Západu venoval dokončeniu prekladu Svätého písma do staroslovienčiny a dokončil ho okolo roku 885.
Metod zomrel 6. apríla 885 na Veľkej Morave a na smrteľnej posteli určil Gorazda ako svojho nástupcu. Sviatok Cyrila je 14. februára, sviatok Metoda 6. apríla; spoločná spomienka oboch brátov sa slávi 5. júla. V roku 1980 vyhlásil pápež Ján Pavol II. Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich odkaz je pevnou súčasťou kultúrneho a náboženského zrodu slovenského národa a ich dielo formovalo slabé i významné centrá kresťanstva v Európe.
Zo Solúna vyšli Cyrilo-metodskí misionári na Veľkú Moravu v decembri 863, po čom ich príchod odštartoval proces šírenia slovanskej liturgie. Počas pobytu na Morave založili učilište, ktoré vychovávalo kňazov a štátnych úradníkov; v 9. storočí sa v Nitrianskom kniežatstve objavilo prvé biskupstvo Metoda. Konštantín a Metod vytvorili písmo pre Slovanov, zrodili staroslovienčinu a napísali Proglas - predslov k Svetému Písmu. Keď Metod a jeho učeníci dokončili preklady Biblie a cirkevných textov do staroslovienčiny, vznikla veľká literárna aktivita, ktorá položila základy slovanskej literatúry.
- Dátum narodenia Cyrila: približne 827; Metoda: približne 815.
- Dátum narodenia všetkých primárnych postáv: 860-867 misie; 869 Cyril zomrel v Ríme; 885 Metod zomrel na Veľkej Morave.
- Miesto narodenia: Solún; pôsobisko a misia: Veľká Morava; Rím.
V súčasnosti sa Cyrilo-metodské dedičstvo pripomína ako súčasť kultúrneho a náboženského dedičstva Slovenska a Európy. V niektorých obdobiach dejín sa jeho význam zvýrazňoval a v súčasnosti sa Slováci hlásia k jeho odkazu a zapájajú sa do osláv 5. júla ako pamätného dňa Cyrila a Metoda. Prostredníctvom ich misie sa Slovania učili čítať a písať, získali kultúrnu samostatnosť a rozšírili kresťanstvo medzi svoje komunity.
Historické súvislosti a význam vo Veľkej Morave
Rastislav, panovník Veľkej Moravy, požiadal pápeža Mikuláša I. o učiteľov, ktorí by ovládali slovanský jazyk a vyučovali domácich kňazov. Rastislavov krok bol snahou o nezávislosť od germánskeho vplyvu a o posilnenie kultúrno-religióznej identity krajiny. Konštantín a Metod sa rozhodli založiť písmo a jazyk, ktorý by slúžil pre liturgiu a prepisovanie pohanskej a kresťanskej literatúry do staroslovienčiny. Týmto krokom vznikla hlaholika a staroslovienčina - jazyk liturgie a literatúry na Veľkej Morave.
Vyzdvihnime aj vplyv ich diela na ďalšie oblasti: preklady a texty do staroslovienčiny, ktoré sa stali základom neskoršej slovanskej literatúry; zrodu gramatiky a literárnych tradícií; a vplyvu na jazyk a vzdelanie v strednej Európe. Ich misia nie je len teologickým úspechom, ale aj kultúrno-spoločenským záznamom o tom, ako sa jazyk a kultúra môžu stať mostom medzi národmi a časťami sveta.