Predkladaný príspevok popisuje vývin detskej kresby v komparácii rôznych štádiálnych pohľadov a prístupov. Konkrétne sa venuje špecifikám výtvarného prejavu detí s vývinovými poruchami učenia a správania. Zmieňuje možnosti diagnostiky týchto porúch mimo iné aj prostredníctvom detských artefaktov a projektívnych grafických testov.
Článok si kladie za cieľ objasniť význam a zmysel arteterapeutickej práce s deťmi s vývinovými poruchami učenia a správania. Pre efektívne nastavenie terapeutického procesu je potrebné dokonale poznať detskú výtvarnú ontogenézu a špecifiká výtvarného prejavu danej skupiny detí. Kreslenie je celostná činnosť, ktorá si od aktéra vyžaduje koordináciu rôznych systémov.
Vztah kognitívneho vývinu a kresby
Rovnako ako sa v priebehu dozrievania mení a vyvíja kognitívna, emočná, morálna či psychická stránka dieťaťa, rozvíja sa aj jeho kresba a výtvarný prejav. Existuje mnoho koncepcií vývinu detskej kresby. Väčšina ich autorov sa zhoduje na tom, že u zdravých detí môžeme sledovať isté zákonitosti objavujúce sa v určitom poradí. Tieto prejavy sú zároveň odrazom detského myslenia. Vo výtvarnom prejave sa však odzrkadľuje aj úroveň motoriky, sluchovej a zrakovej percepcie, orientácie na ploche, v priestore, schopnosť plánovať a organizovať svoju prácu, manipulovať s výtvarnými materiálmi a podobne.
Vo vzťahu k vývinu detskej kresby sa často spomínajú modely C. Burneta, G. H. Luqueta, V. Löwenfelda a ďalších. Luquetove štádiá (In: Piaget, 2010) predstavujú kognitívny vývin, ktorý úzko súvisí s výtvarnou ontogenézou. Vo svojich pozorovaniach Luquet zistil, že detská kresba je do ôsmich rokov v podstate realistická, čo znamená, že dieťa kreslí to, čo o predmete vie, a až neskôr to, čo naozaj vidí. Čmáranice označil ako obdobie náhodného realizmu, potom nasledoval intelektuálny realizmus a neskôr vizuálny realizmus.
Štádiá výtvarnej ontogenézy podľa dôležitých autorov
- G. H. Luquet - štádiá náhodného realizmu, nepochopeného realizmu, intelektuálneho realizmu, zrakového realizmu; kúzielnosť výtvarnej ontogenézy končí vizuálnym realizmom a neskôr prechádza do reflexívneho štádia u niektorých autorov.
- C. Burt - obdobie výtvarnej krízy a fázou potlačovania; puberta a štádium umeleckého oživovania.
- M. Kyzour - egocentrická, objektívna a reflexívna fáza, s dôrazom na priestorové vnímanie a stratený priestor ako metaforu sociálnych interakcií.
- V. Löwenfeld - rozdelenie výtvarnej ontogenézy do šiestich období: čmáranice (2-4 roky), preschool obdobie (4-6 rokov), schématické (6-8), kresby moderného realizmu (8-12), pseudo-naturalistické (12-15) a obdobie rozhodovania (15-18).
- J. Piaget - senzomotorické štádium (do 3 rokov), predoperačné myslenie (do približne 6 rokov), obdobie konkrétnych operácií (do 12-c14 rokov) a formálne operácie (do dospelosti).
- F. Davido (2008) - špecifické štádium kresby pri každom veku podľa hlbinnej psychológie, od štádia škvŕn až po vizuálny realizmus a špecifické postavy.
Významne sa do histórie zapisali aj českí autori M. Kyzour a M. Vágnerová, ktorí skúmajú vývin detskej kresby z hľadiska kognitívneho vývinu a zobrazovania priestoru a tela. Viaceré štúdie ukazujú, že výtvarný prejav detí s vývinovými poruchami učenia a správania býva špecifický a odráža motorické, senzorické a exekučné funkcie dieťaťa.
Pojetie kresby a diagnostika
Pri posudzovaní kresby je potrebné kombinovať formálnu analýzu kresby (spôsob vykonania, tlač, tlak na ceruzku, množstvo detailov) s obsahovou analýzou zobrazeného, aby sa identifikovali významy celku a detailov. V rámci diagnostiky detí s poruchami učenia a správania býva kresba plne interpretovaná až po doplnení verbálnych poznámok a rozhovore s dieťaťom. Rôzne štúdie ukazujú, že kresba môže odrážať emocionálny stav autora, no zároveň je potrebné rozlišovať vývojové od emočných znakov.
Deti môžu svoju postavu kresliť rôzne a asymetrie párových častí tela, vynechávanie detailov či ich nestandardné zobrazenie môžu signalizovať odlišnosti alebo pocit neistoty. Oči, paže, nohy a ďalšie prvky majú svoje špecifické významy: oči ako kontakt so svetom, paže ako zásah do niečoho, nohy ako zakotvenie a stabilita. Dôsledné skúmanie týchto prvkov môže napomôcť pri identifikácii emočnej lability alebo úzkosti.
Problémy a rozdiely v diagnostike
Nie všetky výviny kresby sa dajú interpretovať v diagnostickom zmysle ako ukazovateľ choroby. Abnormálne znaky môžu slúžiť ako dôkaz určitej poruchy alebo ako súčasť rámovania, ktoré pomáha získať realitu dieťaťa v danom kontexte. Pri posudzovaní emočného ladění je potrebné postupovať opatrne a porovnávať viacero kresieb z rôznych časových období, aby sa predišlo náhodným odchýlkam.
Projektívne techniky a kresba ľudskej postavy či rodiny sa používajú aj v súčasnom psychologickom diagnostickom rámci. Test kresby ľudskej postavy (Goodenough, Harris) a test kresby rodiny či začarovanej rodiny sa používajú na orientačné posúdenie rozumových schopností a emocionálnych vzťahov; interpretáciu je potrebné doplniť otázkami a ďalšími testami.
Arteterapia a jej význam
Arteterapia predstavuje liečbu umením a využíva kresbu, maľbu, modelovanie a ďalšie výtvarné techniky na diagnostiku a terapiu. Jej cieľom je pomôcť tam, kde slová nestačia alebo zlyhávajú, a umožniť sebavyjadrenie cez tvorivý proces. Arteterapia sa môže kombinovať s inými terapiami - autogénny tréning, terapia hrou, psychodráma, hypnóza a podobne - a nachádza uplatnenie v rôznych kontextoch, vrátane neuropsychologických programov alebo školských preventívnych aktivít.
Individuálna aj skupinová arteterapia umožňujú deťom komunikovať cez kresby a obrazy. Pre deti s poruchami správania často býva kľúčovou témou „Moja rodina“, pričom kresba môže zároveň odhaľovať konflikty alebo úzkostné pocity. Arteterapia tak predstavuje cenný prínos v diagnostike a liečbe, doplnený o ďalšie terapeutické prístupy a vplyv na emočnú stabilitu a sebahodnotenie dieťaťa.
Faktory ovplyvňujúce vývoj kresby
- koordinácia motoriky a grafomotoriky
- senzomotorická koordinácia
- exekutívne funkcie (plánovanie, controlling, pamäť, inhibícia)
- vizuálna percepcia a priestorová predstavivosť
- emócie a sociálne prostredie
Deti s vývinovými poruchami učenia a správania často tlačia ceruzku, kreslia veľmi veľké alebo naopak veľmi malé objekty a vykazujú problémy s dlhodobou koncentráciou. Podľa skúseností a štúdií môžu mať ich kresby znaky ako prekrývanie objektov, zjednodúšenie alebo stile, a tiež tendenciu kombinovať rôzne motívy v jeden obraz.
Praktické poznámky pre učiteľov a terapeutov
Pri posudzovaní kresby detí je dôležité postupovať od formálnej analýzy k obsahu a vždy porovnávať viacero kresieb z rôznych časových období, aby sa predišlo náhodným odchýlkam. V otázkach a pohovore s dieťaťom môže pomôcť doplniť vhľad do jeho vnútorného sveta. Projekčné techniky sú cenné, no ich výsledky treba vždy vnímať v kontexte vývinu dieťaťa a jeho individuálnych možností.
V školskom prostredí môže arteterapia slúžiť ako preventívna výchova a spôsob kultivácie emocionálnej a hodnotovej sféry dieťaťa. Kresba ľudskej postavy a rodiny poskytuje informačný materiál o tom, ako dieťa vníma svoje vzťahy a roly v rodine, a môže napomôcť pri riadení konfliktných situácií či zlepšení komunikácie v triede i doma.
Deti s poruchami učenia a správania predstavujú špecifickú skupinu; ich kresby často odrážajú motorické ťažkosti, problémy so sebapoznáním a potrebu vyjadriť emócie, ktoré slovami nie sú ľahko vyjadriteľné. Vzájomné prelínanie kognitívneho a motorického vývoja ovplyvňuje aj estetický a kompozičný potenciál kresby, a teda aj diagnostické interpretácie.
Tabuľka: Porovnanie štádií výtvarnej ontogenézy a ich kognitívneho kontextu
| Štádium | Vek | Charakteristiky kresby | Kognitívne súvislosti |
|---|---|---|---|
| Čmáranice | 2-4 roky | základné čiary, izolované prvky, náhodnosť | motorika, symbolická funkcia |
| Predeschématické | 4-6 rokov | dominantná emotívna zložka, začína symbolizovať | emočná regulácia, symbolické myslenie |
| Schématické | 6-8 rokov | rozvoj výtvarného symbolu, rozlíšenie objektov | reálna predstava priestoru |
| Obdobie kresby realizmu | 8-12 rokov | snaha o prekrývanie objektov, vizuálny realizmus | pozeranie na object v priestore |
| Pseudo-naturalistické | 12-15 rokov | tendencia k typologickému vymedzovaniu sa, môže viesť k útlmu | sebapoznanie, identita |
| Obdobie rozhodovania | 15-18 rokov | tendencie k abstrakcii, štylizácia | formálne operácie, abstraktne myslenie |
Záver bez názvu sekcií
Vývin detskej kresby je úzko previazaný s kognitívnym vývinom, motorickou koordináciou a exekučnými funkciami. Kresba slúži ako celostný obraz vývoja dieťaťa a jej interpretácia vyžaduje opatrnosť a kontextuálne poznanie. V arteterapii predstavuje kresba významný nástroj sebavyjadrenia a diagnostiky, ktorý môže dopomôcť k pochopeniu a liečbe porúch učenia a správania.