V nejakej forme sa museli prepravovať deti už odjakživa. V staroveku, najmä nomádi a kočovníci ich ťahali na drevených konštrukciách za koňmi. Samozrejme, vozítka pre deti začali vymýšľať ľudia na dvoroch rôznych dôležitých šľachticov, vojvodov a podobne. Zopár dochovaných exponátov máme z 18. storočia a boli to v podstate malé koče, veľmi luxusné a pripomínajúce ozajstné kočiare. No ozajstným storočím, keď vznikli kočíky vo forme ako ich poznáme dnes - je devätnáste. Stalo sa to vo Viktoriánskom Anglicku, impériu, ktoré sa rozprestieralo nad celou planétou a nároky na prepravu boli zrazu veľmi vysoké. No i tak, keď sa pozriete do nejakého múzea kočíkov (aj na Slovensku bývajú výstavy), tak ešte nad 60 ročnými kočíkmi sa pousmejete - aké rôzne veselé tvary mali.
V angličtine je pre nich pomerne veľa názvov, my ich voláme kočíky - malé kočiary - a po pár mesiacoch bábätká presadajú do športových kočíkov, kde už môžu sedieť. Prvý kočík skonštruoval Willian Kent v Anglicku v roku 1773 a slúžil malému vojvodovi z Devonshiru. Ten sa v ňom vozil pre zábavu a kočík ťahala koza. Celkovo slúžili prvé kočíky skôr na zábavu malých šľachticov a šľachtičných a ťahali ich menšie domáce zvieratá ako už spomínaná koza, pes alebo poník.
Prvý patent na detský kočík bol vydaný až v roku 1853. Prvé modely sa začali vyrábať v Nemecku a s dnešnými kočíkmi mali len málo spoločné. Pôvodne boli kočíky vyrábané v cyklistickej dielni a neboli tlačené, ale ťahané. Kočík pozostával z podvozku a dreveného alebo prúteného koša, v ktorom mohlo dieťa len vzpriamene sedieť. Asi o 20 rokov neskôr sa ťahané kočíky zmenili na tlačené, čo malo hlavne praktický význam.
Rodičia mohli na svoje dieťa za jazdy vidieť, alebo mohli o tlačenie kočíka požiadať sluhu, či pestúnku. Rýchlo sa tak vyvinulo samostatné priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberalo výrobou kočíkov. Kočíky sa stávali stále pohodlnejšími rovnako pre deti, ako aj pre rodičov. Technické parametre sa zlepšovali ruka v ruke s tými dizajnovými.
Kočík bol zo začiatku luxusom pre bohaté rodiny, po skončení prvej svetovej vojny si však postupne našiel svoje miesto vo všetkých spoločenských vrstvách. Rozširovala sa ponuka, pridávali sa funkcie a úložné priestory. Dnes sme dospeli do štádia, kedy maminka pri jednom dieťati vystrieda aj niekoľko kočíkov.
Existuje verzia s vajíčkom, s hlbokou vaničkou, "šporťák". Dieťa môže vidieť na mamu, alebo sa môže pozerať v smere jazdy. Pri používaní kočíkov by sme mali brať do úvahy, za akým účelom a pre akú vekovú skupinu detí boli kočíky vynájdené. Hlavne by sme však mali brať ohľad na evolučne dané potreby detí. Pretože potreby ako fyzický a očný kontakt s matkou, ľudské teplo, známy rytmus chôdze matky sprostredkovaný nosením, či vzájomnú interakciu nezabezpečí ani ten najdrahší a najznačkovejší kočík.
Prínosy a potreby rodičov pri výbere kočíka
Pri výbere je dôležité zvážiť:
- či kúpime úplne nový, alebo zánovný z druhej ruky.
- váha kočíka ako dôležitý faktor pre matku, ktorá okrem dieťaťa nesie aj batožinu.
- nastaviteľnosť rúčky, hĺbky kočíka alebo celkovo skladateľnosť.
- aké kolieska? štvor alebo trojkolesové, poprípade s rôznymi kolieskami, fixné aj otáčavé. Nafukovateľné kolesá sú výborné kvôli odpruženiu, ale treba ich dofúkať - a možno dostanete defekt.
- dizajn a úložný priestor.
Detské kočíky zvyčajne sprevádzali rodiny v modernom živote; dnes je bežné, že maminky používajú viacero kočíkov podľa potreby dieťaťa a возрастu.
Historické súvislosti a múzeá
Prvý kočík našiel cestu do histórie ako zábavný predmet pre mladého vojvodu; prvé exponáty z obdobia 18. storočia sedia vo hviezdnej rade kočíkov, ktoré pripomínajú ozajstné kočiare. Výstavy kočíkov a zbierky starých vozíkov sú súčasťou múzeí a zberateľských iniciatív.
Výstava zbierky retro kočíkov Jany Václavíkovej Golianovej s názvom "Návraty do detstva" predstavuje kočíky zo začiatku 60. rokov až po obdobie po roku 1990, a dopĺňa ju staršia zbierka z prvej polovice 20. storočia. Medzi exponátmi sú aj zaujímavé kúsky značky Liberta, ktorá vznikla v roku 1923 a pretavila sa do významného hráča na trhu s kočíkmi i bicyklami po druhej svetovej vojne.
Liberta sa po roku 1992 znovu obnovila a dnes sú retro kočíky tejto značky vyhľadávané medzi zberateľmi. Značka Jané, založená v roku 1932, predstavuje svetovú elitu v kočíkoch a autosedačkách a dodnes pôsobí v Barcelone s distribúciou po celom svete.
Historické názvy a časti detských kočíkov
Detský kočiar v klasickom poňatí vynašiel záhradný architekt William Kent pre mladého vojvodu z Devonshire v roku 1733. Kočíky pre bábiky sú neoddeliteľnou skupinou v rade dievčenských hračiek ako „povinné príslušenstvo k bábikám˝. Kočík sa vyvíjal z templu na ťahanie ťahané zvieratami na drevenom podvozku, neskôr sa pretransformoval do tlačených kočíkov a postupne sa stal neoddeliteľnou súčasťou rodín po celom svete.
Vizualizácie a doplňujúce prvky výstavu
Výstava prezentuje zbierkový fond múzea a dopĺňa ju kolekcia hračkárskeho priemyslu z obdobia socializmu v bývalej ČSSR. Zastúpené sú staré kočíky zo Žiliny a ďalšie z období medzivojnového obdobia i socializmu. Významnou súčasťou sú aj kreslené a textové popisy, ktoré približujú historické obdobia a rôzne dizajny kočíkov.
Medzi dôležité mená v histórii patria Liberta, Jané, a československé výroby spojené s libertas a TDV Mělník. História Liberta a jej kolekcie je výrazným príkladom prepojenia dizajnu, kvality a technologického pokroku v kočíkoch a detských výrobkoch.
Tabuľka: vybrané významné značky a ich míľniky
| Značka | Rok založenia | Významný míľnik |
|---|---|---|
| 1923 | Výroba kočíkov a neskôr bicyklov; znárodnenie 1948; reštart 1992 | |
| 1932 | Globálny hráč, inovatívne kočíky a autosedačky; sídlo v Barcelone | |
| 1948 | Znázorňoval vývoj československého priemyslu detských vozidiel |
Historická cesta kočíkov je spojená s potrebami rodín a technologickými inováciami. Vývoj siaha od tých prvotných ťahaných vozíkov až po moderné, bezpečné a komfortné modely, ktoré dnes sprevádzajú deti po celý ich vekový vývoj od novorodencov až po šporťáky.
tags: #detsky #kociar #z #roku #1952