Albert Einstein bol nielen génius, ktorý svojou teóriou relativity zmenil pohľad ľudstva na čas a priestor, ale aj človekom s veľmi osobitými návykmi, a to aj pokiaľ ide o jedlo. Aj úspešní ľudia sú len ľudia, ktorí musia niečo jesť. Stoja za ich úspechom aj trochu zvláštne stravovacie návyky, ktoré rokmi zostávajú rovnaké? Možno je trochu trúfalé tvrdiť, že akýkoľvek stravovací návyk nám môže dopomôcť k úspechu. Ľudia, ktorí za sebou majú úspešnú vedeckú alebo hollywoodsku kariéru, však majú svoje tajomstvá, vďaka ktorým sa vyšplhali nahor. Podľa slov viacerých z nich im práve pravidelnosť v stravovaní pomáha v sebadisciplíne. Tento článok sa zameriava na stravovacie návyky Alberta Einsteina a ďalších známych osobností, pričom sa pokúsi odhaliť, či existuje nejaká súvislosť medzi ich diétou a úspechom.
Einstein bol vo svojej podstate dosť výstredný človek. Jednou z jeho najväčších výstredností bolo stravovanie. Prechádzal periodickými obdobiami, v ktorých jedol stále dokola len jedno a to isté jedlo. Týždne vydržal len na mrkve, potom zase na jablkách. Einstein nebol gurmán, dával prednosť prostým domácim jedlám. V dopise priateľovi, lekárovi Gustavu Buckymu, kedysi napísal: „Patrím k tým ľuďom, ktorí si radšej dobre pospia, než dobre najedia.“ Jeho vkus, pokiaľ ide o jedlo, sa s vekom menil. V dobe, keď intenzívne pracoval na svojej teórii relativity, moc neriešil, či je zdravo, alebo nie. V roku 1913 napísal Einstein svojej sesternici Else, ktorá sa neskôr stala jeho druhou manželkou: „Pevne som sa rozhodol odísť z tohto sveta s čo najmenšou lekárskou pomocou, až príde môj čas. Ale do tej doby budem hrešiť, ako mi hovorí moja skazená duša. Moja diéta: Fajčenie ako komín, práca ako kôň, jedlo bez rozmýšľania a výberu, chôdza len v skutočne príjemnej spoločnosti, takže bohužiaľ zriedka, nepravidelný spánok atď.“
Čo jedol jeden z najgeniálnejších vedcov minulého storočia? Jestli si myslíte, že podporoval mozog nejakými zvláštnymi pokrmami, tak ste vedľa! Základom stravy muža považovaného za jedného z najmúdrejších na planéte boli smažené vajíčka a huby. Na tomto jedle si najradšej pochutnával ráno. Začiatok dňa Einstein nepodceňoval a dôkladne sa nasnídal. Základom bola vajcia. Hospodyně mu pripravovala dve až tri smažená. K nim si dával toast s medom a med konzumoval v takom množstve, že ho personál kupoval v kbelíku. Profesor mal najradšej volské oká. A k nim štedrú dávku medu. Kombinácia masla a medu na vajíčkach znie možno nezvykle, ale Einsteinovi chutila a bol presvedčený, že práve táto zmes podporuje činnosť mozgu a pamäť.
Ďalším Einsteinovým obľúbeným jedlom boli žampióny. Autor Einsteinovej biografie Walter Isaacson spomína na inverse.com na jednu z návštev u slávneho vedca, kde v jeho pracovni boli aj ďalší hostia. „Einstein im ponúkol obed a oni prijali. Z ovocia mal Einstein najradšej jahody a z dezertov pomarančový dort. Albert Einstein často vôbec nevnímal, čo je. A tak diskutoval a bral si sústo za sústom svojho kaviáru, bez toho, aby si všimol, čo vlastne je. Habicht a Solovine si len vymieňali významné pohľady. „Uvedomuješ si, čo si jedol?“ spýtal sa nakoniec Solovine. „Preboha,“ zvolal Einstein. Podľa Herty Schiefelbein, Einsteinovej hospodyně, si geniálny vedec doprial huby aj trikrát denne.
Zaujímavosťou je, že Einstein preferoval jednoduché jedlá a často opakoval tie samé pokrmy. Keď ho jedlo nebavilo, dokázal ho úplne ignorovať. Napriek tomu sa nájdu pokrmy, ktoré mal Albert Einstein v obľube. Patrila medzi ne napríklad šošovicová polievka s klobásou. Obzvlášť v mladosti si ju údajne vychutnával veľmi často. Kilo jahôd? Hoci bol Einstein známy skôr striedmosťou, existujú aj výnimky. Raz vraj zvládol zjesť celé kilo jahôd na posedenie. Jahody miloval pre ich sviežu chuť i jednoduchosť podávania.
Zatiaľ čo snídaně bola pre Alberta Einsteina každodenním rituálem, na oběd často zapomínal. V jídle bol veľmi konzervatívny - akonáhle si obľúbil určité pokrmy, jedol ich stále dookola. Niektoré zdroje však tvrdia, že obľuboval špagety, aj keď uhľohydráty nemajú práve najlepšiu povesť. Aj keď mozog tvorí hmotnosťou len 2% tela, spotrebuje až 20% energie. Einsteinov mozog bol dokonca menší, než priemer a vážil len 1230 gramov. Ako zvyšok tela, aj mozog preferuje jednoduché cukry. Mozog si energiu nedokáže uskladňovať, ale spotrebúva zásoby z tela. Preto nie sme príliš vo svojej koži, keď vynecháme niektoré z hlavných jedál dňa.
Prapodivné stravovacie návyky geniálnemu vedcovi privodili žalúdočné problémy. Takýto spôsob života samozrejme nemohol zostať bez následkov. Téměř po celý svůj dospělý život měl chronickou gastroenteritidu a žaludeční vředy. Do té doby Einstein maso jedl, ale krvavým biftekem byste se mu nezavděčili. Snažil sa maso ze své stravy vyloučit, ale moc mu to nešlo. V roce 1930 se Einstein rozhodl stát vegetariánem. Jeho přechod ke stravě bez masa nebyl jen zdravotním, ale i morálním rozhodnutím. Jeho vegetariánský jídelníček zahrnoval pokrmy jako houby, chřest, fazole či zeleninové polévky. Masa se ovšem úplně nevzdal ze dne na den - během přechodného období si občas dopřával ryby, později také je však zcela vyloučil ze svého talíře. V roce 1954, rok před smrtí, podle omnanorama.com řekl: „V mém životě už není žádný tuk, maso, ani ryby. Je to vlastně skvělý pocit.“
Bezzbytková diéta a jej aplikácia
Bezzvyšková diéta, resp. diéta s obmedzením zvyškov, je diéta, ktorá sa používa pri ochoreniach, pri ktorých treba šetriť tráviacu sústavu, či už po stránke mechanickej, alebo chemickej. Jej špecifikom je minimalizovať množstvo nerozpustnej vlákniny. Medzi najčastejšie indikácie tejto diéty patria akútne aj chronické hnačkové ochorenia pri zhoršení stavu v rámci nešpecifických črevných zápalov (ulcerózna kolitída, Crohnova choroba). Ďalšími indikáciami sú chronická enteritída, črevná dyspepsia alebo syndróm dráždivého čreva.
Charakter bezzvyškovej diéty je šetriaci (tak po stránke mechanickej, ako aj chemickej), minimalizuje sa množstvo nerozpustnej vlákniny. Výhodné je zvýšiť podiel bielkovín v jedálničku, pretože diéta je často indikovaná osobám s vyšším rizikom proteínovej malnutrície. Podstata diéty je v šetriacich technologických úpravách a v obmedzení sortimentu potravín.
Bezzvyšková diéta je šetriaca po stránke mechanickej a chemickej. Výber potravín je obmedzený, vylučujú sa nafukovacie, ťažko stráviteľné a pikantné pokrmy, potraviny a pochutiny. V rámci bezzvyškovej diéty sa nepoužíva cesnak, cibuľa (len ako vývar či v celku na vydusenie či vyvarenie a potom ich z pokrmu vyberieme), pór. Zo zeleniny sa v podstate používa len mrkva, zeler, petržlen, špenátový a paradajkový pretlak. Z ovocia sa pri bezzvyškovej diéte nepodávajú hrušky (nafukujú) a všetky druhy so zrniečkami.
Mäso sa do jedálnička zaraďuje, ale len chudé, bez viditeľného tuku, šliach, vždy domäkka upravené, v prírodnej úprave, nie upravené na tuku. Prípadne je možné následne ho ešte mechanicky upraviť. Nepodávajú sa mäsá údené, naložené, vnútornosti. Zaraďuje sa hydina (mäso kuracie, morčacie), králik, chudé hovädzie, teľacie, chudé bravčové, menej tučné ryby, prípadne, na spestrenie jedálnička, srnčie stehno.
Mlieko sa zaraďuje podľa individuálnej znášanlivosti, a pokiaľ sa do stravy zaradí, tak nízkotučné alebo polotučné. Mliečne výrobky sa vyberajú nepikantné, menej tučné, smotana len do 12 % tuku, jogurty do max. okolo 2 % tuku, syry do 30 - 45 % tuku v sušine. Pri bezzvyškovej diéte je výhodné zaraďovať kyslé mliečne výrobky, prednostne opäť menej tučné a neochutené.
Z tukov sa používajú len rastlinné oleje (napríklad repkový, olivový), čerstvé maslo, roztierateľné rastlinné tuky. K technologickej úprave sa s výhodou používa konvektomat, teplovzdušná trúba, teflónové riady, fólie k príprave bez tuku, alobal, papiloty. Medzi vhodné technologické úpravy patrí varenie (v tekutine, v pare, vo vodnom kúpeli), naparovanie, dusenie, pečenie (bez tvorby kôrky, môže sa piecť priklopené). Nepoužívajú sa úpravy, pri ktorých dochádza k prepaľovaniu tuku, teda najmä vyprážanie, ale tiež akékoľvek opekanie na tuku, grilovanie. Opekanie je povolené len nasucho (mäso), nie na tuku.
Pokrmy zahusťujeme rozmixovanou zeleninou (povolenými druhmi), nastrúhaným zemiakom, nasucho opraženou múkou, strúhaným bielym pečivom, Solamylom. K dochuteniu pokrmov sa používa menšie množstvo soli, mletá červená paprika, vývar z cibule, bobkového listu, rasce alebo nového korenia, je možné použiť aj vývar z húb (nie huby), citrónovú šťavu. S výhodou sa používajú najmä bylinky a zelená vňať, ako napr. petržlenová a zelerová vňať, kôpor, majoránka, bazalka. Ako prílohy je možné použiť varené zemiaky, zemiakovú kašu (s menej tučným mliekom), ryžu, cestoviny, zemiakovú knedľu, viedenskú knedľu, žemľovú knedľu (kyprenú žemľou, bielkami alebo kypriacim práškom), biele pečivo.
Z múčnikov a sladkých jedál sa vyberajú tie menej tučné a menej sladké, vyrobené napríklad z piškótového, bielkového či odpaľovaného cesta (pozornosť treba venovať nielen cestu, ale aj náplniam, a to podľa vyššie uvedených zásad). Podávajú sa ovocné rôsoly, pudingy, pyré, kaše. K pitnému režimu sa hodia čaje, pitná či minerálna voda, biela káva s menej tučným mliekom (a nie z celozrnných obilnín), prípadne pre podporu chuti k jedlu nealkoholické pivo. Nápoje by mali byť nesýtené. Mlieko ako nápoj sa podáva podľa individuálnej znášanlivosti.
Šampiňóny hoďte do vrecka s múkou, budete spokojní! Jednoduchý, chutný recept! Slavic cooking recipe
Ako už bolo uvedené, Einstein miloval šampiňóny na všetky spôsoby. Grilované sú rýchlo hotové a chutia fantasticky! A ako na to? Očistite šampiňóny a napichajte na špízové ihly striedavo so silnejšími kolieskami cibule a kúskami slaniny. Cesnak prelisujte a premiešajte s olejom, soľou, korením a šťavou z citróna a dôkladne premiešajte. Zmesou potrite špízy, vložte na gril a opekajte, kým huby nezmäknú (minimálne 20 minút). Počas grilovania potierajte zvyšnou olejovou zmesou.
Aj keď Einstein zvyčajne nebol gurmán a uprednostňoval jednoduché jedlá, jeho stravovacie návyky boli niekedy prekvapivé a ovplyvnené aj jeho zdravotným stavom a neskôr aj etickými postojmi. Jeho prístup k jedlu bol predovšetkým praktický, no občas aj morálne motivovaný.
tags: #dieta #ako #albert #einstein