Legislatívna úprava i súdna prax tak na národnej ako i európskej úrovni zabezpečujú štandardy pre ochranu spotrebiteľa pred konaním, ktoré ich môže rôznym spôsobom poškodzovať. Poskytovatelia tovarov a služieb využívali - využívajú - slabšie postavenie spotrebiteľov, čomu sa súčasná legislatíva snaží aktívne a spravodlivo zabrániť. Do pozornosti sa dostáva i postavenie spotrebiteľov v rámci nekalej súťaže a možnosti ochrany či satisfakcie, ktoré im z nej prináležia.
Právne pilieri ochrany spotrebiteľa na Slovensku
Ochranu spotrebiteľa zabezpečuje v našej právnej úprave predovšetkým zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa má spotrebiteľ právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
Občiansky zákonník zakazuje neprijateľné podmienky, tj. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách. Demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok upravuje ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Medzi ne patrí napríklad ustanovenie vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, či ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu a pod.
Zakázané sú tiež nekalé obchodné praktiky. Za nekalú sa považuje taká praktika, ktorá (1) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, a ktorá (2) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania a agresívna obchodná praktika. Zoznam nekalých praktík upravuje príloha č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje, alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby, prípadne o nákupných podmienkach. Za klamanie spotrebiteľa sa považuje aj ponuka alebo predaj výrobkov alebo poskytovanie služieb porušujúcich práva duševného vlastníctva, ako aj skladovanie takých výrobkov s cieľom ponuky alebo predaja.
V nadväznosti na uvedené je potrebné si uvedomiť, že môžu nastať situácie, v ktorých konanie naplní znaky nie len ochrany spotrebiteľa, ale súčasne aj nekalej súťaže. Právna úprava nekalosúťažného konania je upravená v Obchodnom zákonníku. Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Príkladom nekalosúťažného konania, ktoré môže privodiť spotrebiteľovi ujmu, je napr. klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovarov, či vyvolanie nebezpečenstva zámeny.
Ako skonštatovala aj súdna prax, pre posudzovanie spôsobilosti vyvolať nebezpečenstvo zámeny je potrebné brať do úvahy priemerného spotrebiteľa s prihliadnutím na všetky okolnosti, ktoré ovplyvňujú jeho rozhodovanie v súvislosti s predmetným tovarom, službou, alebo podnikateľom samotným. Pri klamlivom označovaní tovarov sa napr. Najvyšší súd SR zaoberal prípadom, v ktorom sa žalobca domáhal, aby bola žalovanému povinnosť zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v klamlivom označovaní tovaru cenovkami s nižšími cenami, než bola cena skutočne účtovaná pri pokladni. Najvyšší súd SR tu skonštatoval, že sa prieči dobrým mravom v súťaži, ak obchodník deklaruje zákazníkom v regáloch cenu výrobku, ktorá je nižšia a tento výrobok sa potom v skutočnosti predáva za cenu vyššiu. Uvedené konanie označil za nekalosúťažné.
Právo na ochranu a spôsoby nápravy
Zákon o ochrane spotrebiteľa upravuje tiež právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom uvedených združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži v prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne ísť touto cestou ochrany svojich práv, sú upravené v ust. § 53 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Spotrebiteľ je každý z nás v momente, keď nakupujeme pre vlastnú potrebu - či už ide o potraviny v obchode, objednávku z e-shopu alebo služby. Mnohí si však neuvedomujú, že ako spotrebitelia majú množstvo práv, ktoré ich chránia pred neférovými praktikami predajcov. Spotrebiteľom je každá fyzická osoba, ktorá uzatvára spotrebiteľskú zmluvu s predávajúcim na osobné účely, t. j. nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zjednodušene povedané, ak napríklad kupujete tovar v obchode či objednávate cez e-shop a Váš nákup slúži na Vašu osobnú spotrebu, stávate sa spotrebiteľom.
Predávajúci je povinný:
- predávať výrobky v bežnej kvalite; ak kvalita nie je predpísaná, môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely;
- predávať výrobky a poskytovať služby za dohodnuté ceny, správne účtovať ceny;
- zabezpečovať hygienické podmienky pri predaji a poskytovaní služieb;
- dodržiavať podmienky skladovania a možnosť riadneho použitia výrobkov a služieb;
- uviesť v obchodnej komunikácii všetky potrebné informácie o cenách, vlastnostiach a rizikách spojených s tovarom či službou;
- poskytnúť potrebnú súčinnosť Európskemu spotrebiteľskému centru pri riešení sporu medzi spotrebiteľom a predávajúcim.
Spotrebiteľ má právo na informácie a na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia. Ak spotrebiteľ uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadaním do rozhodnutia, môže robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy; skutočné náklady s vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
Alternatívne riešenie sporov a prístup k súdom
Každý spotrebiteľ má právo obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov. Počas alternatívneho riešenia spotrebiteľ spolupracuje so subjektom ADR v záujme rýchleho vyriešenia sporu. ESC (European Small Claims) je dostupný pre problémy s obchodníkmi zo zahraničia z EÚ, Nórska, Islandu alebo Veľkej Británie. Mediácia je mimosúdna činnosť, keď strany sporu súhlasia s pomocou mediátora na dosiahnutie dohody. Zoznam rozhodcovských súdov nájdete na stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
V prípade sporov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy sa spotrebiteľ považuje za slabšiu stranu v konaní. Spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov a ten, kto úspešne uplatní porušenie práva, má nárok na primerané finančné zadosťučinenie od porušiteľa.
Pri konkrétnych prípadoch uvedených v texte si uvedomujeme, že vzťahy medzi spotrebiteľom a podnikateľom môžu mať rôzne podoby. Pani Iveta je advokátka, ktorá vlastní advokátsku kanceláriu; papier od kancelárie kupuje na podnikateľské účely, ale po práci si kúpi aj súkromný kabát - čo môže znamenať spotrebiteľský vs. podnikateľský režim. Príkladom je aj situácia s rodinnou dovolenkou, kde zmluva o obstaraní zájazdu môže mať špecifické uplatnenie práv spotrebiteľa.»
Zhrnutie praktických práv a povinností
Právo spotrebiteľa zahŕňa:
- právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
- právo na reklamáciu a náhradu škody,
- právo na informácie o vlastnostiach a cenách,
- právo na ochranu zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov,
- právo na združovanie v spotrebiteľských združeniach a na získanie primeraného zadosťučinenia pri porušení práv,
- právo využiť alternatívne riešenie sporov alebo súdne konanie s oslobodením od súdnych poplatkov v určitých prípadoch.
Rovnako ako spotrebiteľ, aj predávajúci má povinnosť poskytovať jasné a úplné informácie, uvádzať ceny a zaistiť primerané používanie predávaných výrobkov. V prípade sporov existujú viaceré cesty riešenia - mimosúdne aj súdne, vrátane mediácie a ADR služieb.
Právo na informácie sa zabezpečuje povinnosťou orgánu verejnej moci zverejniť právoplatné rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa ustanovení zákona a ďalších predpisov. Ak spotrebiteľ uplatní svoje práva, môže získať aj kópie rozhodnutí a výpisy s ohľadom na náklady.
tags: #dieta #ako #spotrebitel