V strednom veku jej vyššia hmotnosť spôsobovala starosti a ona sa s tým odmietla zmieriť. Väčšina ľudí by si v tomto veku povedala, že je to už zbytočné a zmierila sa s daným stavom. Pani Alexandra to však odmietala. V minulosti skúšala viac foriem diét, avšak väčšina z nich skončila jojo efektom. Postupom času sa tak dopracovala k hmotnosti 119 kilogramov. Jej hlavnou motiváciou bola jej spokojnosť a cieľ zmeniť šatník.
Na prvý pohľad by sa snaha pani Alexandry mohla zdať ako zbytočná, avšak ona bola už od začiatku odhodlaná to dokázať. Krok č. Výsledky viscerálnej analýzy vyslali smerom k pani Alexandre vážne varovné signály. Telesný tuk sa pohyboval na hodnote +50 % a BMI index telesnej hmotnosti ukazoval obezitu III. stupňa, inak nazvanú aj morbídnou obezitou. Navyše, obvod pásu i hodnoty vnútorného tuku boli vysoko rizikové. Cieľ, ktorý si pani Alexandra stanovila bol odvážny, ale nie nemožný. Chcela schudnúť 29 kilogramov a dostať sa na cieľovú hmotnosť 90 kg.
Pri analýze jej životného štýlu sme prišli na to, že jej hlavným cieľom nie je iba schudnúť, ale hlavne zmeniť svoje stravovacie návyky. Pani Alexandra chcela znížiť svoju hmotnosť prirodzenou cestou. Postupne. Chcela sa jednoducho naučiť stravovať tak, aby si dokázala svoju hmotnosť udržať aj po dosiahnutí cieľového stavu.
Pani Alexandre sa v minulosti s niektorými metódami schudnúť podarilo. Problém však bol ten, že tieto diéty boli príliš obmedzujúce a časovo náročné. Prvá osobná konzultácia u pani Alexandry ukázala, že sa v jej jedálničku dlhodobo vyskytuje nesprávne rozloženie živín, častý výskyt nezdravých potravín a veľmi nízky pohybový režim. Pozitívne bolo, že pani Alexandra aj napriek obezite netrpela žiadnou z civilizačných ochorení.
V jej jedálničku sa väčšinou vyskytovalo iba pár druhov jedál, ktoré konzumovala opakovane veľmi často. Aby pani Alexandra dokázala dosiahnuť svoj cieľ, potrebovala vo svojom životnom štýle zmeniť dve veci. Prvou bola zmena stravovania v ktorej jej mal pomôcť jedálniček na mieru a druhou zmena pohybového režimu.
S pani Alexandrou sme sa dohodli, že zaradí do jej životného štýlu vyšší počet krokov. Rovnako tak sme však museli počítať s tým, že to bude pre pani Alexandru veľmi náročné, nakoľko nemala okolo seba nikoho blízkeho, kto by ju v jej zmene pozitívne podporil. Preto si pani Alexandra zmenu životného štýlu za účelom dosiahnutia svojho cieľa nechala pre seba. Na začiatku to tak z jej okolia nevedel vôbec nikto.
Každému človeku vyhovuje niečo iné. Podľa môjho názoru pani Alexandre viac sedel „tajný“ prístup, kedy mohla postupnými krokmi pracovať na svojej zmene, bez toho, aby ju niekto od toho odradzoval negatívnym správaním, či komentármi. Jej plán vyzeral jednoducho. Začne pomaličky meniť svoje stravovanie, aplikovať moje odporúčania, čakať na reakciu tela a neskôr aj na reakciu okolia.
Bolo obdobie krátko pred vianočnými sviatkami a pani Alexandra druhýkrát navštívila moju poradňu. Bol som zvedavý, ako sa vysporiadala so zmenou v stravovaní, v pohybovom režime i s okolím. Už tieto prvé výsledky pani Alexandru veľmi namotivovali a utvrdili v tom, že svoju cestu môže úspešne dotiahnuť až do cieľa.
Počas obdobia našej spolupráce bola pani Alexandra veľmi trpezlivá. Vedela a pozitívne oceňovala fakt, že sa nejedná o žiadnu drastickú diétu plnú obmedzení. Vedela, že je naším spoločným cieľom, aby sa naučila novému spôsobu stravovania, ktorý jej umožní znižovať jej hmotnosť postupne a dlhodobo. Sama mnohokrát zdôrazňovala, že sa nikam neponáhľa. Že jej ide hlavne o to, aby sa naučila správne stravovať.
Pani Alexandru musím pochváliť. Relatívne rýchlo pochopila, ako by jej stravovanie malo vyzerať, keď chce svoju hmotnosť znižovať prirodzene a dlhodobo. Toto pochopenie a snaha priniesli želané výsledky. Ľudia v jej okolí už po pár týždňoch zbadali zmenu. Jej telo sa menilo smerom k jej stanovenému cieľu a ona si tak postupne mohla kupovať nové oblečenie.
Aj u pani Alexandry sa občas vyskytlo zastavenie hmotnosti. Veľmi dobre si vedela svoje stravovanie korigovať tak, aby na jednu stranu jej telo postupne ďalej prirodzene znižovalo svoju hmotnosť a na druhú stranu, aby sa v jej jedálničku občas mohlo vyskytnúť aj niečo sladké.
Trpezlivosť pani Alexandry počas našej spolupráce priniesla krásne výsledky. Z trošku smutnej ženy sa za pár mesiacov stala veselá a inšpiratívna osobnosť. Pani Alexandra schudla vo veku 55 rokov, 16.0 kilogramov a 16 centimetrov z obvodu pásu za obdobie necelých desať mesiacov.
Hovorí, že dnešná doba plná mobilov, tabletov a práce do blízka je pre oči veľmi namáhavá. „Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Mám na mysli vznik krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa,“ vysvetľuje MUDr. Alexandra Chovančáková.
Pracuje na Očnom oddelení Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach viac ako 20 rokov. V Detskej očnej a strabologickej ambulancii vyšetruje zrak detí už 15 rokov. V rozhovore pre Postoj konštatuje, že detských oftalmológov je na Slovensku málo a detí s očnými ťažkosťami pribúda.
Staráme sa o svoje oči dostatočne alebo ich skôr zanedbávame a potom bežíme k očnému? Dnešná doba je pre náš zrak veľmi namáhavá a o svoje oči a oči svojich detí sa veľmi nestaráme. Práca do blízka je nadmerná, zvlášť u detí. Sú v tme, s mobilmi, málo sa pohybujú a trávia málo času na dennom svetle.
Taká je charakteristika tejto doby. Pokiaľ deti netrávia svoje detstvo hlavne na vzduchu a namiesto lietania po dvore sa hrajú na počítačoch a mobiloch, môže to mať vplyv na ich zrak. Mám na mysli vznik krátkozrakosti, ktorej výskyt v Európe stále stúpa.
V dnešnej dobe hovoríme dokonca o „epidémii krátkozrakosti“. Nemusíme však deťom mobil úplne zakázať. Najlepšie je striedať mobily a počítače s dostatočným pobytom vonku. Takisto deti, ktoré čítajú, by mali mať dostatočne osvetlený text, aby bola námaha očí čím menšia.
Zdroj svetla by, samozrejme, nemal svietiť do očí, text by mal byť rovnomerne osvetlený, kniha dostatočne vzdialená od očí. Aj práca za počítačom má svoje pravidlá. Aké?
Známe pravidlo 20-20-20. Každých 20 minút sa na 20 sekúnd pozrieť do vzdialenosti aspoň 20 stôp (6 metrov), aby sa nám oči uvoľnili. Takisto často žmurkať, hovoríme o takzvanej hygiene práce s počítačom. Zdroj svetla nemá svietiť rovno do očí, svetlo v pozadí má byť rozptýlené, obrazovka uložená mierne nižšie.
Problém krátkozrakosti súvisí aj s covidom a tým, že deti sa učili viac online? Nie som si istá, že by to bol problém len pandémie. Je to problém, ktorý existoval už skôr. Deti sa bežne hrávajú s mobilmi, rodičia im zapnú TV, keď si chcú oddýchnuť. Krátkozrakosť u detí stúpa zmenou životného štýlu a to pozorujeme už dávnejšie.
Takisto pozorujeme zmenu progresie krátkozrakosti podľa ročných období, iná je v lete a iná v zime. A deti boli doma hlavne v zimnom období, takže krátkozrakosť určite stúpala výraznejšie, ale asi rovnako ako v predcovidovom období. Môžete vysvetliť, aký vplyv na to majú ročné obdobia?
V dnešnej dobe už poznáme faktory, ktoré vznik alebo progresiu krátkozrakosti ovplyvňujú, a medzi nimi je jednoznačne denné svetlo. Štúdie ukazujú, že denné svetlo má protektívny účinok na detské oko. Ide o širokospektrálne svetlo, v ktorom sú zastúpené všetky farby. Predstavuje ochranný faktor, ktorý odďaľuje vznik a podľa niektorých štúdií aj progresiu krátkozrakosti detí. Je známe, že čím je dieťa dlhšie na dennom svetle, tým je jeho ochranný účinok vyšší.
Podľa niektorých štúdií by malo dieťa tráviť na dennom svetle viac ako dve hodiny. Strážiť si čas na dennom svetle je čiastočným riešením aj pre tých, ktorí sa mobilov či tabletov nevedia úplne vzdať? Áno, určite. Hlavne predškolský vek detí je z tohto pohľadu veľmi zaujímavý, keď je denné svetlo jediný známy faktor, ktorým môžeme vznik krátkozrakosti oddialiť, zvlášť u detí, ktorých rodičia už okulare nosia a tým majú väčší predpoklad vzniku krátkozrakosti.
Foto: Postoj/Tomáš Puškáš
Očné diagnózy a liečba u detí
Dokáže denné svetlo pomôcť aj vo vyššom veku? Napríklad aj tínedžerom? Určite. Krátkozrakosť sa až do približne 18. roku veku mení, avšak môže aj vo vyššom. Aj pre tínedžerov, a nielen pre krátkozrakých, je pobyt na dennom svetle na mieste. Dlhodobé zaostrovanie podporuje rast oka a tým zvyšuje krátkozrakosť.
Čo ešte okrem denného svetla prospieva očiam? Redukcia práce očí do blízka. Je známe, že ľudia, ktorí veľa čítajú, majú krátkozraké oči. Mobily sú však menšie, písmenká sú menšie, oči sú bližšie k displejom, a tým ešte viac akomodujú. K tomu sa pridáva umelé osvetlenie, napríklad LED žiarovky, ktoré pozostávajú len zo svetla určitých vlnových dĺžok, čo oku neprospieva.
Ďalším ochranným faktorom je ľahký pravidelný šport. Hovoríte, že aj čítanie má vplyv na vznik krátkozrakosti. Pritom deťom sa odporúča, aby veľa čítali.
V roku 1910 sa krátkozrakosť celosvetovo vyskytovala asi v 15 percentách populácie. Do dnešných časov sa počet asi zdvojnásobil. Je zaujímavé, že v jednotlivých krajinách je výskyt rozdielny. V Ázii sa opisuje výskyt medzi cca 80-90 percentami žiakov stredných škôl, v južnej Afrike sú asi 3 percentá žiakov základných škôl krátkozraké.
V Európe bol výskyt krátkozrakosti v roku 2000 asi 22 percent. Dnes je to už skoro 40 percent. Do roku 2050 sa predpokladá, že vyše polovica Európanov bude krátkozraká. Jedným z faktorov je určite aj dĺžka štúdia.
Ľudia so skončeným vysokoškolským štúdiom sú dvakrát častejšie krátkozrakí ako ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. Čiže štúdium, jeden z dôvodov zvýšenej práce očí do blízka, je určite spojené aj s vyšším percentom krátkozrakosti. To však neznamená, že sa deti nemajú učiť.
V ázijských krajinách už niekde pristupujú napríklad aj k redukcii domácich úloh, čo však nie vždy viedlo k zvýšenému pobytu detí vonku. Redukcia domácich úloh kvôli zdraviu očí by u nás asi neprešla. Nie je cesta neštudovať, ale tráviť dostatočné množstvo voľného času na dennom svetle. Pokiaľ deti študujú a potom vybehnú von, to by mohlo stačiť.
Najčastejšie očné diagnózy a liečba
Aké ďalšie diagnózy oka ešte najčastejšie liečite? Naša ambulancia je strabologická ambulancia, takže najčastejšou diagnózou je strabizmus (škúlenie) a s ním spojené chyby oka ako ďalekozrakosť, krátkozrakosť, takzvané lenivé - tupozraké oko. Tupozrakosť je porucha videnia oka, pri ktorej oko ani s tou najlepšou dioptriou, ktorú mu dáme, nevidí ostro. Hľadáme príčinu tupozrakosti, škúlenia a snažíme sa ho liečiť.
Ako liečba? V prvom rade ordinujeme správne okuliare. Následne liečime tupozrakosť, u detí ide o známe zalepovanie očka. Pokiaľ dieťa dobre spolupracuje, výsledky sú pekné. Deti môžu takto cvičiť do asi 8.-9. roku veku, po tomto období je už vycvičiť tupozraké oko veľmi zložité, percento úspechu rapídne klesá. Dôležitý je nácvik vzájomnej spolupráce očí. Pri pretrvávaní škúlenia odporúčame operačný zákrok. Deti operujeme jeden deň v týždni.
Je to diagnóza na celé detstvo a ďalej, zapájajú sa rodičia a celá rodina. Čo sa týka iných diagnóz, sledujeme deti s celým spektrom chorôb, vrodenými chybami, zápalovými ochoreniami aj deti po úraze očí.
V detstve nám zvykli rodičia hovoriť, že treba jesť veľa mrkvy, neskôr ako superpotravina pre oči pribudli aj čučoriedky. Má strava skutočne vplyv na oči? V prvom rade, dieťa mať vyváženú stravu.
V rámci štúdií sa jeden čas riešil vplyv vitamínu D, krátkozraké deti mali mať nižšiu hladinu, ale potom sa objavili štúdie, ktoré to nie celkom potvrdili. Som preto za vyváženú stravu, aby sa mohlo oko vyvíjať správne.
Preventívne prehliadky a spolupráca s rodičmi
Od škôlkarského veku existujú u nás povinné prehliadky u pediatra. Je to dobrý systém? Náš zdravotný systém tieto kontroly má. Deti sú sledované u svojho pediatra, majú tam pravidelné preventívne prehliadky, v rámci ktorých majú vyšetrovaný aj vizus. Prvé vyšetrenie vizu je vo veku asi troch rokov, keď už dieťa dostatočne spolupracuje a vie „prečítať“ obrázky, ktoré mu lekár na tabuli ukazuje. Staršie deti už „čítajú“ čísla alebo písmená. Keď pediater zistí nejakú chybu, odošle dieťa k nám.
Môže si aj rodič niečo všimnúť doma? Závisí od toho, o aký problém ide. Dieťa, ktoré vidí horšie, zvlášť oboma očami, nevie, že vidí horšie. Lepší stav nepozná, takže žiadne sťažovanie sa nebude. Preto existujú preventívne prehliadky, kde je dieťa vyšetrené a pri zistení chyby odoslané k nám. Iný prípad je, keď dieťa začne škúliť. Škúlenie dieťaťa je neprehliadnuteľné, už pri podozrení na škúlenie by malo byť vyšetrené očným lekárom.
Sú aj indície, ktoré rodičovi vyslovene napovedia, že má dieťa problém so zrakom? Šúchanie očí, žmurkanie, pozeranie televízie zblízka... Rodičia môžu pozorovať zmenu postavenia oka, no nemusia si to všimnúť hneď. Vo všeobecnosti však šúchanie a žmurkanie nebýva príčina porúch videnia, skôr ide o zápaly očí, alergie a cudzie telieska - zrnká piesku, mihalnice.
Vyšetrenie v očnej ambulancii príčinu identifikuje. Avšak okrem rodiča si zrejme nejaký problém s videním môžu všimnúť aj v škole. Často učiteľ, ktorý upozorní na to, že dieťa nevidí dobre. Máme veľa detí, ktoré posiela učiteľ.
Krátkozrakosť rastie v období základnej školy určite najviac. Neskôr, v období strednej školy, v 14-15 rokoch, je už progresia menšia. Máme aj krátkozrakosť, ktorá sa objaví ešte neskôr, v 16 alebo 17 rokoch, ale tá býva väčšinou malá, nie veľmi závažná. Čo sa týka ďalekozrakosti, tá rastom dieťaťa, a teda aj jeho oka, klesá.
Čo hovoríte na to, keď tínedžer odmieta nosiť okuliare a tvrdí, že si svoj zrak ich nenosením posilňuje? Čo sa týka krátkozrakosti, po prvé - bez okuliarov deti nevidia. Takže treba rátať s tým, že keď som školák a som krátkozraký a nemám okuliare, tak nevidím.
Krátkozrakosť rastie aj v období puberty a preto je dôležité nosiť okuliare a sekundárne aj využiť moderné kontaktné šošovky. Kontaktné šošovky sú doplnkom k okuliarom.
Krátkozraké deti potrebujú dioptrie a súčasne sa skúmajú aj možnosti redukcie progresie dioptrie. Očné sklá a šošovky sa vyvíjajú a prispievajú k ochrane zraku.
Záver a orientačné odporúčania
Neprehliadnite preventívne prehliadky a pravidelné kontroly očí u detí aj dospelých. Dôraz na denné svetlo, vyváženú stravu a primeraný pohyb môže významne ovplyvniť zdravie očí. Ak dieťa vykazuje známky problémov so zrakom, vyhľadajte očného lekára čo najskôr.
20-20-20 Rule
- Dodržiavajte pravidlo 20-20-20 pre únavu očí pri práci na počítači.
- Používajte rozptyľujúce prirodzené denné svetlo a vyhýbajte sa priamemu oslneniu.
- Podporte deti pobytom vonku a pravidelným športom pre lepšiu očnú ochranu.
- Zaistite vyváženú stravu bohatú na vitamíny a minerály pre správny vývoj zraku.
- Navštevujte očného lekára pri akýchkoľvek známkach problémov so zrakom.
Článok obsahuje inšpiratívny príbeh o postupnom a udržateľnom chudnutí ako súčasť celkového zdravia a pohody
Hoci diéta bez očí znie navonok zvláštne, mysľou a telom spolu súvisí viac než len čísla na váhe. Systematický prístup k stravovaniu a očné zdravie môžu spolu vytvoriť silný základ pre dlhodobú pohodu a kvalitnejší život.