Tabula rasa - nepopísaná doska, nepopísaný papier. Detský svet nezaťažený problémami dospelých, svet v ktorom duša nepozná ťažobu a s ľahkosťou tvorí súzvuk s reálnym svetom. Dieťa sa narodí s čistým štítom, bez dojmov, predstáv a skúseností. Nie je zaťažené hodnotením, rozlišovaním dobra a zla. V jeho svete nemajú hodnotiace pojmy význam. Jeho duša je slobodná, plná fantázie. Myšlienky detskej duše prúdia voľne, prirodzene. Detský svet nie je obmedzený časom ani priestorom. Taká je aj detská fantázia - neobmedzená, neohraničená, ľahučká. Dieťa ostáva vo svojom svete až do momentu, kedy začne prijímať názory dospelých. Nepopísaný papier- duša dieťaťa sa začína zapĺňať písmom, skúsenosťami. Biela čistota získava farebný odtieň. Začína nová kapitola života.
Tabula rasa v kontexte filozofie poznania
Tabula rasa je latinský výraz pre „nepopsanú dosku“ - obraz mysle, ktorá je pri narodení prázdna a teprve skúsenosť ju zapĺňa. Myšlienka pochádza už od Aristotela, hoci samotný výraz vznikol v stredoveku a najvýraznejšie ho definoval John Locke ako „mysl ako biely papír“ bez akýchkoľvek znakov. Lockeova teória patrí k senzualizmu, jednej zo foriem empirizmu, a popiera vrodené ideje. Podľa nej je myseľ formovaná empirickou skúsenosťou, a to v protiklade k racionalizmu, ktorý tvrdí, že v mysli sú už pri narodení určité ideje. Tabula rasa sa stáva hlavným motívom sporu mezi empirizmom a rationalizmom.
Aristoteles: rozum ako destička bez písmen; ideja, že rozum má schopnosť prijímať obsahy, no sám o sebe je zatiaľ prázdny. Stoici videli dušu ako list papyrusu, do ktorého sa ukladajú počitky a skúsenosti. Avicenna (Ibn Síná) a Ibn Tufajl rozvinuli ideu, že rozum je na počiatku prázdny a napĺňa sa abstrakciou zo zmyslov. Tomáš Akvinský prišiel so spojom tabula rasa in qua nihil est scriptum, ktorý neskôr Leibniz doplnil poznámkou, že niektoré schopnosti sú vrodené aj mimo samotného rozumu. Locke potom stavia na tvrdení, že všetko poznanie pochádza zo skúsenosti prostredníctvom dvoch prameňov: počitku a reflexie.
Hlavné dilemy a prínosy tabula rasa
- Empirizmus vs. racionalizmus: či poznanie vyplýva zo skúsenosti alebo je čiastočne vrodené.
- Spory o genetiku a výchovu: či sú rozdiely medzi ľuďmi dané génmi alebo prostredím a vzdelávaním.
- Filozofické a praktické dôsledky: rovnosť a ľudské práva sú čiastočne odôvodnené myšlienkou, že začíname ako „čistý štít“.
Podľa Lockeovej interpretácie má myseľ neutrálny základ a všetko poznanie vzniká zo zmyslového vnímania a reflexie. Z toho vyplýva, že enviroment a výchova môžu významne formovať charakter, hodnoty a schopnosti jedinca. Táto myšlienka sa stala jedným z pilierov osvícenstva a základom pre moderné názory na ľudské práva a slobodu.
Porovnanie názorov: Locke vs Hobbes a „človek človeku vlkom“
Podľa Hobesa ľudia žili v prirodzenom stave bez zákonov a s neobmedzenými právami; v strachu o vlastný život by sa navzájom napádali. Proto by mala vládu v rukách jeden panovník, ktorý garantuje bezpečnosť a vytvára zákony. Naopak Locke rozdelil moc v štáte na tri časti - legislatívnu, exekutívnu a federatívnu - a tvrdil, že štát má upravovať vzťahy so zahraničím, pričom moc je viazaná na dohody a zmluvy. Z tohto rozdielu plynie zásadný posun od totalitného usporiadania k meritóriu demokracie a ponuke ľudských práv.
„Človek človeku vlkom“ vyjadruje, že v hraničných situáciách je človek primárne zameraný na vlastné záujmy a môže napadnúť iného. Novoveký liberalizmus hlásajúci slobodu a zodpovednosť rezonuje s Lockeovou predstavou, že ľudské práva sú univerzálne a nezávislé od spoločenského statusu. Tieto myšlienky sa stali odrazom v modernom právnom a politickom poriadku.
Právo a politológia: ľudské práva a generácie
Ľudské práva sú práva prislúchajúce každému človeku od narodenia, univerzálne a nezávislé od rasy, pohlavia či náboženstva. Občianske práva sú formulované štátom v rámci zákonodarstva a realizujú sa v politickom a verejnom živote. Generácie ľudských práv: prvá generácia - občianske a politické práva; druhá generácia - hospodárske, sociálne a kultúrne práva; tretia generácia - práva solidarity a nadnázorové práva na riešenie globálnych problémov. Z dieťaťa vo výchovne procesy a prostredie formújú hodnoty a orientáciu. Výchova ako proces smeruje k rozvoju a rozširovaniu profesijných kompetencií vychovávateľov na rozvíjanie hodnotovej orientácie žiakov a k podpore ich kognitívnych a komunikačných kompetencií.
Filozofia a výchova: nadväznosti a praktické implikácie
Filozofia Fichteho a Schellinga sa dotýka podobných tém o vzťahu subjektu a objektu, absolútnej totožnosti a dialektiky. Spoločné prvky zahŕňajú prechod od objektívneho sveta k duchu a späť, pričom v Schellingovi dochádza ku konfliktu medzi subjektom a prírodou, zatiaľ čo Fichte zdôrazňuje praktickú činnosť rozumu a jej etickú orientáciu. Z Kantovej filozofie vychádza sloboda rozhodovania a teória praktického rozumu, kde Ja nie je iba vedomím, ale aj činnosťou, ktorá presahuje aposteriórne dáta. Všetky tieto myšlienky ukazujú, že výskum poznania a miesta detskej formácie hodnôt sú úzko previazané s tým, ako chápeme tabuľku rasy a rolu výchovy.
Výchova a hodnoty: praktický dopad na detský vývoj
Deti sa rodia ako TABULA RASA - prvá sociálna skupina je rodina, potom materská škola a neskôr prostredie základnej školy. Hodnotový systém mladého človeka je ovplyvnený mnohými faktormi a rodina zohráva dominantný vplyv na formovanie a utváranie osobnosti a hodnôt. Výchova je proces, ktorým vychovávateľ správnym smerom naladí dieťa k utváraniu žiadaných životných hodnôt; dokáže dieťa motivovať, inšpirovať a podporovať. Postmoralistická éra kladie nové výzvy pre mladú generáciu a ich vychovávateľov. Cieľom vzdelávacieho programu je inovovať profesijné kompetencie vychovávateľov v oblasti rozvíjania hodnotovej orientácie žiakov a ich význam v pedagogickom procese. Profil absolventa obsahuje rozšírenie teoretických poznatkov a praktických kompetencií pre aplikáciu hodnôt vo výchovno-vzdelávacom procese.
Vzdelávací obsah a formy: inovatívne prístupy
Vzdelávací obsah zahrnuje inovatívne techniky a spôsoby učenia detí k hodnotám s cieľom vychovať morálne zrelú osobnosť so zmyslom pre komunikáciu, kreativitu a iniciatívnosť. V rámci programu sa využívajú metódy ako STORYTELLING a zapojenie do EKO projektu s partnerskými školami na Slovensku. Organizácia vzdelávania zahŕňa kombinovanú formu, 50 hodín (20 prezenčne, 30 dištančne) a ukončenie formou záverečnej prezentácie pred komisiou. Tieto zistenia a postupy demonštrujú spojenie tabula rasa s modernými postupmi v pedagogike a psychológii.
Stručná rekapitulácia pojmu a jeho význam v súčasnosti
Tabula rasa je tvrdenie, že človek sa nerodí s hotovým obsahom mysli, ale s prázdnou plochou, ktorú zapĺňa skúsenosť. Základné pramene poznania sú počitek a reflexia; myseľ je vnímaná ako čistá deska, ktorá sa postupne zapĺňa. Dnes sa často používa aj v širšom zmysle ako metafora nového začiatku alebo očistenia od minulosti, čo sa premieta do psychologických aj sociokultúrnych diskusií. Napriek vedeckým a filozofickým debatám zostáva jej význam v tom, že ukazuje dôležitosť výchovy a prostredia pri formovaní ľudskej osobnosti a hodnôt.