Pred rokom mi pri pôrode zomrelo dieťa, chlapec. Narodil sa v riadnom termíne, mal správny vývin aj hmotnosť. Po prijatí do nemocnice sa o mňa nikto nestaral, ležala som na chodbe, pretože vraj nebolo miesto. Hoci som sa sťažovala, že sa necítim dobre, sestričky ma vždy odbili s tým, že si to musím odrpieť. Ráno, pri vizite, už bolo neskoro. Dieťa nežilo. Lekári museli vykonať cisársky rez, avšak už vopred som vedela, že syna mať nebudem. Dodnes som sa s tým nevyrovnala, doslova mi to zničilo život.
Bol rok 1981, komunizmus, a vtedy nebola žiadna šanca na žalobu nemocnice či akékoľvek odškodnenie. Ved predsa naše zdravotníctvo v socializme bolo bezchybné! Zostali nepotrestaní... tí zodpovední... alebo nie?
Návrat do reality dnešných dní ukazuje, že náhradu škody je možné žiadať iba v subjektívnej lehote. Mamička opisuje krutý príbeh, ktorý pripomína, že aj dnes sa straty môžu stať a spoločnosť musí na ne reagovať citlivo a zodpovedne.
Podobné príbehy a ich posolstvo
Na známej stránke Nekŕmte nás odpadom sa objavil silný a bolestivý príbeh mladej matky Denisy, ktorá sa podelila o svoju tragickú skúsenosť so stratou bábätka. Jej dcérka pri narodení vykazovala znaky zdravého dieťaťa, no matka mala zlý pocit. Napriek jej obavám ju lekári uistili, že je všetko v poriadku a označili ju za "hysterickú prvorodičku".
„Ťažko sa mi o tom celom píše... Narodila sa nám zdravá dcérka, ale mne sa niečo nezdalo. Intuícia matky... Lekári ma ale vôbec nepočúvali, všetko bolo pre nich v poriadku, vraj som hysterická prvorodička. Na 4-ty deň nás prepustili domov, ale už o pár hodín sme skončili v nemocnici znova. Vysvitlo, že dcérka sa nakazila nemocničnou baktériou Klebsiella.“
Mamička tvrdí, že keby ju lekári počúvali a venovali väčšiu pozornosť symptómom, mohlo sa tragédii predísť. „Po týždeň dlhom boji o život našej dcérky a snahe lekárov sme sa aj tak vrátili domov bez nej... tá baktéria ju zabila. Stačilo si len všimnúť a počúvať ma.“
Príbehy matiek a ich lekárska zodpovednosť
Pridali sa ďalšie matky so smutnými skúsenosťami. Niektoré prišli o svoje deti, iné si vybojovali ich život len vďaka vlastnej vytrvalosti. „Dcérke tiež tvrdili, že má len novorodeneckú žltačku. Na tretí deň sa jej stav zhoršil, prestala dýchať, skončila v umelom spánku v inkubátore na kyslíku. Až po prevoze do Bratislavy zistili, že má vzácne ochorenie.“
„Aj moje deti sa nakazili Klebsiellou na kúpalisku. Rozprávali sme sa o tom, čo sa stalo, no nie vždy je ľahké vyjadriť sa jasne. Nie každý by mal vykonávať túto prácu, pretože to nie je len zamestnanie, ale povolanie.“
Prípad domáceho pôrodu a riziká
V článku o domácom pôrode z iných krajín sa opisuje prípad ženy, ktorá po domácom pôrode zomrela so svojím dieťaťom. Pôrod bol plánovaný ako prirodzený, bez liekov, s minimálnym dohľadom, no komplikácie a infekcie môžu byť rozhodujúce. Koronerka upozorňuje na riziká domáceho pôrodu, ktoré by mali byť predmetom otvorenej diskusie medzi lekármi a tehotnými ženami.
„Nepozorovane sa riziká domáceho pôrodu vynechávajú zo záznamov a informácie o smrti nie sú vždy zverejňované.“ uvádzajú odborníci a lekári. Situácie ako u Jennifer Cahillovej ukazujú potrebu doktorského dohľadu aj pri nízkorizikových tehotenstvách, ak sú riziká identifikované, a zároveň rešpektujú právo ženy vybrať si pôrodné prostredie.
Prípad Kristíny a strata dieťaťa
Kristína zo západného Slovenska prežila náročné chvíle po pôrode, keď jej syn zomrel počas pôrodu. Rozpráva o tom, ako ju personál nachádzal na chodbe s ťažkým pocitom a ako sa jej život po strate zmenil. Popisuje aj zákroky, ktoré museli prebiehať v nemocnici, emocionálne ťažkosti a tlak okolia, ktoré ju často nerespektovalo.
„Stáli tam doktori a rozmýšľali, ktorý z nich to povie. Môj muž plakal, zrútil sa mi k posteli. Preboha, prečo som na chodbe a prečo bábätko nie je pri mne?“
V rámci kúrení smútku sa Kristína stretla s psychologickou pomocou a snažila sa vyrovnať s tým, že dieťa už nie je pri nej. Spomína, že niektorí ľudia v okolí ju nechápali a ťažko niesli aj rozhovory, ktoré ju mali posunúť ďalej. V súčasnosti sa snaží nájsť cestu, ako znovu žiť a mať kontakt so synom vo svojej mysli a predstavách.
Smútiaca matka a praktické kroky po strate
Dieťatko, ktoré sa narodí mŕtve, alebo zomrie krátko po pôrode, si vyžaduje zvláštnu starostlivosť. V špecifických prípadoch je potrebné vybaviť rodný a úmrtný list, záznamy z pitvy a správne tlacivá na úrady. Zdravotnícke zariadenia poskytujú hlásenia o narodení živého alebo mŕtveho dieťaťa a príslušné tlačivá podľa situácie. Rodičia často musia vybaviť pohrebné a sociálne dávky v rámci štátneho systému.
Materská dovolenka môže byť poskytnutá aj v prípade smrti dieťaťa. Ak dieťa zomrie počas pôrodu, materská dovolenka trvá 14 týždňov; ak zomrie počas materskej dovolenky, alebo v rámci rodičovskej dovolenky, poskytuje sa dovolenka ešte počas dvoch týždňov od smrti dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.
Možnosti pomoci a podpora
Psychologická pomoc je pre mnohé rodiny významná a často je dostupná v nemocniciach, aj keď býva nedostatočná. Po strate dieťaťa môžu rodičia dostať podporu od psychológa alebo sestry, čo môže zahŕňať aj možnosť stretnutia s dieťaťom vo forme fotografií či pamätných predmetov. V niektorých krajinách existujú aj náramky s vlasmi dieťaťa alebo odtlačky nožičiek, ktoré pomáhajú pri smútení a pamäti.
V prípade potreby je možné požiadať o príspevok na pohreb a ďalšie dávky, ktoré poskytujú úrady práce sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého pobytu rodiča. Dôležité je sledovať termíny a podmienky, aby sa peniaze dostali na účet včas a aby sa predišlo zbytočnému zdržaniu.
Vedomosti a výskum: čo hovoria štúdie
Séria odborných článkov upozorňuje, že zlé výsledky pôrodu a strata dieťaťa majú dlhodobé následky na rodinu. Lancet uvádza, že veľa detí umiera pri pôrode alebo krátko po ňom, a že prevencia desiatich intervencií v okolí pôrodu by mohla znížiť úmrtnosť a zlepšiť zdravie populácie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že značný podiel narodených detí sú buď predčasne narodené, alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou, čo vyžaduje kvalitnú starostlivosť a dohľad.
V súčasnosti sa viac ako 80 percent pôrodov odohráva v pôrodniciach, čo umožňuje zhromažďovanie údajov a zlepšenie starostlivosti. Napriek týmto pokrokom zostávajú prípady úmrtí dieťaťa a strát rodičov, čo si vyžaduje citlivý a súcitný prístup zo strany systému a spoločnosti.
Praktické poznámky pre rodičov po strate dieťaťa
- Kontaktujte lekárov a nemocničný personál o možnosti kontaktu s psychologickou pomocou a s pamätnými aktivitami.
- Skontrolujte nároky na materské dovolenky, pohrebné príspevky a ďalšie dávky; podajte žiadosti v súlade so zákonom a dobu splatnosti.
- Ak chcete, vyžiadajte si výpisy, rodný list a list o prehliadke mŕtveho dieťaťa podľa platných tlačív a pravidiel vašej krajiny.
- Oslovte podpůrné skupiny a organizácie, ktoré zdieľajú podobné skúsenosti, pre lepšie zvládanie smútku a hľadanie cesty ďalej.
