Plač a búchanie detí na dvere počula suseda, ktorá zavolala políciu. Privolaný policajti zavolali následne hasičov. Hasiči vošli do bytu cez balkón, pričom staršie štvorročné dieťa hasičom otvorilo balkónové dvere. Otec nechal svoje malé deti opustené, ktoré si nemohli zavolať pomoc, pričom boli vystavené nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví.
V tomto prípade objektívna stránka spočíva v porušení povinností vyplývajúcich zo zákona o rodine. Subjekt, teda páchateľ, je špeciálny. To znamená, že takéto trestné činy môže spáchať len osoba, ktorá má povinnosť starať sa o dieťa. Povinnosť starať sa o dieťa má predovšetkým rodič dieťaťa, opatrovník ustanovený súdom, osoba, ktorej bolo dieťa zverené do výchovy rozhodnutím súdu, pestún, ktorému bolo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. V oboch prípadoch je hmotným predmetom útoku dieťa, ktoré si nemôže zadovážiť pomoc.
To je predovšetkým dieťa útleho veku, ktoré nie je schopné vlastnými silami čeliť nepriaznivej situácii v ktorej sa ocitlo. Odloženia dieťaťa sa môže dopustiť iba osoba, ktorá má povinnosť starať sa dieťa v úmysle zbaviť sa takejto povinnosti, ak dieťa zanechá na mieste, kde mu nehrozí nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia a to napríklad v čakárni u lekára. Tým sa trestný čin odloženia dieťaťa odlišuje od trestného činu opustenia dieťaťa, pri ktorom môže dôjsť aj k ohrozeniu života alebo zdravia dieťaťa, napríklad v prípade ak dieťa osoba nechá na krajnici cesty, na smetisku a podobne.
Pri trestnom čine opustenia dieťaťa sa musí úmysel páchateľa vzťahovať len na možný vznik nebezpečenstva smrti alebo ublíženia na zdraví. Podľa judikatúry (R 25/1992), pokiaľ by páchateľ vedel a bol uzrozumený s tým, že opustením dieťaťa môže dôjsť k smrteľnému následku dieťaťa dopúšťa sa trestného činu vraždy a to aj v štádiu pokusu. Je možné konštatovať, že trestný čin opustenia dieťaťa je závažnejším činom ako trestný čin odloženia dieťaťa.
Z iniciatívy občianskeho združenia Šanca pre nechcených existujú od roku 2004 v SR takzvané Hniezda záchrany, pričom ide o verejne prístupné inkubátory, kde je možné anonymne odložiť nechceného novorodenca. V praxi sa ustálilo, že ide o dieťa do maximálne šiestich týždňov od narodenia novorodenca. V takomto prípade osoba nespácha trestný čin odloženia dieťaťa. Ide o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, pretože ide o výkon práva a povinnosti podľa § 28 TZ, čo vyplýva zo zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Niektoré slovenské páry cez inzerát hľadajú ženy, ktoré im vynosia dieťa a splnia im sen o rodine. Za to dostanú finančnú kompenzáciu. Náhradné materstvo nemá byť biznis, hovorí jedna z náhradných matiek. Túžia mať vlastné dieťa, ale nedarí sa. Skúšajú to mesiace, niekedy až roky. Navštívia rôznych lekárov, podstúpia viaceré vyšetrenia. Skúsia umelé oplodnenie, ale ani to nepomôže. Aj takto môže vyzerať cesta, ktorou si prešiel nejeden slovenský pár.
Case study: zmysel a riziká náhradného materstva
Jedným z nich sú aj Soňa a Dušan. Tak veľmi túžili po vlastnom biologickom dieťati, že adopcia pre nich neprichádzala do úvahy. Rozhodli sa, že si v Česku nájdu ženu, náhradnú matku, ktorá im dieťa porodí. V podobnej situácii sa ocitol aj iný pár, ktorý sa zase vybral cestou osvojenia (adopcie pozn. red.).
Oslovili sme viaceré páry, ich skutočné mená má redakcia Aktuality.sk k dispozícii, ale rozhodli sme sa zachovať ich anonymitu. Rovnako sme sa spojili aj s Annou z Českej republiky, ktorá ako náhradná matka už jedno dieťa porodila. Opísala nám svoj príbeh, ale aj prezradila úskalia surogačného či náhradného materstva. Rozprávali sme sa aj so psychologičkou, ktorá pripravuje budúcich rodičov na adopčný proces.
Na dieťa sa nemôžu naviazať. Písal sa rok 2011, keď zdravotná sestra Anna sprevádzala svoju kamarátku s manželom na reprodukčnú kliniku v Brne. Dlho sa snažili o dieťa a dúfali, že umelé oplodnenie im pomôže. To však nebolo úspešné ani po niekoľkých pokusoch. O pár rokov neskôr sa Annini kamaráti stali rodičmi. Vytúžené dieťa im vynosila náhradná matka. Vtedy Anna prvýkrát počula o náhradnom materstve.
S odstupom času sa Anna, ktorá má doma 15-ročného syna, rozhodla, že sama pomôže niekomu, kto ešte dieťa nemá a stane sa tak náhradnou matkou. Ozval sa jej muž, ktorý má viacero reštaurácií v Brne a chcel sa s ňou stretnúť. Je homosexuál a veľmi túžil po dieťati. „Spriatelili sme sa a chcela som mu veľmi pomôcť. Vedela som, že je finančne zabezpečený a dá svojmu dieťaťu dobrý život,“ pokračuje Anna.
„Každá náhradná matka si musí uvedomiť, že oplodnené embryo, ktoré do nej vložia lekári, nie je jej. Dáva dieťaťu len 'miesto', kde vyrastie, a to som si plne uvedomovala,“ hovorí. Aj kliniky, ktoré sprostredkujú náhradne materstvo, odporúčajú náhradným matkám, aby po pôrode neostávali v kontakte s ľuďmi, ktorým vynosili dieťa. Práve preto, aby sa na dieťa nenaviazali.
Samotné páry napriek tomu idú do rizika, či im náhradná matka dieťa po narodení dá. Ani podpísaná zmluva nič nezaručuje a všetko má v rukách náhradná matka, ktorá je zapísaná v rodnom liste dieťaťa. Česká legislatíva to, podobne ako aj iné oblasti náhradného materstva, zatiaľ nijako nerieši.
Anna sa neobávala citovej väzby k dieťaťu, bála sa skôr toho, čo povie na náhradné materstvo jej okolie. „Mnoho ľudí mi povedalo, že je to obdivuhodné, čo robím. Kolegyňa v práci mi hovorila, že jej dcéra má problémy s maternicou. Český ústavný súd vlani rozhodol, že od občana po dovŕšení dospelosti nemožno vymáhať dlh za komunálny odpad, ktorý vznikal v čase jeho maloletosti. Ústavný súd SR minulý týždeň rozhodoval o návrhu ombudsmanky Márie Patakyovej, podľa ktorého mal posúdiť, či poplatok za komunálny odpad, ktorý sa vzťahuje na každú osobu s trvalým pobytom v obci - teda aj na deti - je v súlade s Ústavou SR. Téme sme sa venovali tu.
Patakyová svojim podaním reagovala na situáciu v Žiline, kde mesto zverejnilo v registri dlžníkov aj deti, za ktoré rodičia neuhradili poplatok za komunálny odpad. Primátor Igor Choma musel napokon ustúpiť, pretože poslanci jeho veto prehlasovali. Oplatí sa prečítať Ombudsmanka síce na Ústavnom súde neuspela. Na rokovaní žilinského zastupiteľstva v decembri minulého roku však poslanec Ľubomír Bechný s právničkou Jarmilou Lajčákovou z Centra pre výskum etnicity a kultúry pripravili dôvodový materiál, ktorý pomohol prelomiť primátorovo veto. Dokument obsahuje niekoľko dôležitých súvislostí v otázke spoplatňovania detí poplatkom za komunálny odpad.
Zo stanoviska J. Lajčákovej vyberáme najpodstatnejšiu časť: Stanovisko k návrhu umožniť bezplatnú mestskú hromadnú dopravu pre neplnoleté osoby plniace povinnú školskú dochádzku v meste Žilina. Dovoľujem upozorniť na nedávny nález ústavného súdu v ČR, ktorý posudzoval prípad dievčaťa, za ktorú matka nezaplatila poplatky za komunálny odpad. Dievča po dovŕšení veku 18 rokov nastúpilo do práce a zistilo, že jej mesto začalo exekovať časť mzdy. Ústavný súd v ČR potvrdil, že pokiaľ zákon neprenášal túto povinnosť aspoň v platobnej rovine na rodičov, nemožno napadnutú časť zákona pokladať za ústavnú. Slovenská právna úprava poplatkov za komunálny odpad je identická s napadnutým českým zákonom a právami a princípmi, ktoré tvorili základ posudzovania českým ústavným súdom. Zákon č. 582/2004 Z.z. v platnom znení umožňuje ukladať poplatok za činnosti nakladania so zmesovým komunálnym odpadom a ďalšími fyzickej osobe, ktorá má v obci trvalý pobyt, vrátane maloletých. Český ústavný súd rozhodol, že ide o úpravu v rozpore s viacerými ústavnými právami.
Podľa českého ústavného súdu, najmä v nemajetných či z nejakých dôvodov nefunkčných rodinách sa budú v dôsledku tejto úpravy prejavovať neprimerané dopady takejto právnej úpravy. To je podľa súdu v rozpore s ústavnou povinnosťou garancie osobitnej ochrany detí a mladistvých. Tá je obsiahnutá aj v Ústave SR v článku 41. Ukladanie daní a poplatkov je podľa českého ústavného súdu ústavne prípustným zásahom do vlastníckeho práva, avšak ich výber nemôže viesť k popretiu tohto práva a teda viesť k situácií, že ju daňoví poplatníci nebudú schopnú plniť. Neplnoleté osoby obvykle nemajú žiadny majetok, z ktorého by si mohli svoju majetkovú alebo daňovú povinnosť plniť. Zároveň nemajú príležitosť taký majetok získať prácou.
Ústavný súd ČR tiež argumentoval, že uloženie poplatkovej povinnosti neplnoletým je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje primerané zábezpeky aj proti zákonnému zástupcovi. V podobnom duchu sa vyjadruje aj slovenský právny expert: „Deti nemôžu za svojich rodičov, pridané súhlasí hovorca ZMOS.“
Ako v praxi súvisí téma s realitou rodín a spoločnosti ukazujú aj príbehy z civilného života. MHD a plač detí často vyvolávajú napäté reakcie spolucestujúcich; napríklad CNN Prima informovala o príbehu českej mamičky s dvojmesačnou dcérou, ktorá čelila tvrdému prístupu vodiča MHD. Hoci pravidlá sa môžu líšiť, zodpovednosť za platby za komunálny odpad má v konečnom dôsledku zastať zákonný zástupca dieťaťa, resp. rodič, čo sa v postupoch mení po nadobudnutí účinnosti novely zákona.
V rámci politickej a spoločenskej debaty sa tiež rieši téma surogačného alebo náhradného materstva. Czechia je príkladom krajiny, kde sa táto praktika toleruje v rámci altruistickej formy osvojenia, s postupnou legislatívnou úpravou a etickými nážormi, avšak Slovensko nepriamo zaostáva, keďže právna úprava náhradného materstva chýba. Ako reaguje verejnosť a odborníci na tieto témy, sme zisťovali cez rozhovory s psychológiou a priekopníkmi adopcie.
Na záver uvedieme praktický prehľad: v rámci slovenského kontextu treba rozlišovať medzi trestnými činy odloženia a opustenia dieťaťa a chápať dôležitosť ochrany dieťaťa v prostredí rodiny. Aj situácie z Českej republiky a ich judikatúra poukazujú na to, že najlepším záujmom dieťaťa je mať stabilné a zodpovedné prostredie, a že spoločnosť musí hľadať rovnováhu medzi právnymi povinnosťami a ochranou práv najmladších členov spoločnosti.
Praktické poznámky a dáta
- Právne úpravy týkajúce sa poplatkov za komunálny odpad: slovenská a česká legislatíva diverguje v prístupoch k maloletým a exekú Almond.
- Hniezda záchrany: verejne prístupné inkubátory pre anonymné odloženie novorodenca, teoreticky bez trestného činu odloženia v špecifických podmienkach.
- Náhradné materstvo: etické a právne otázky v ČR; Slovensko zatiaľ nemá právnu úpravu náhradného materstva.
V súčasnosti sa debata točí okolo rovnováhy medzi ochranou detí a slobodou rozhodovania dospelých. Z pohľadu práva je kľúčové, aby deti neboli zaťažené povinnosťami svojich rodičov v oblastiach, ktoré by mohli ohroziť ich budúcnosť a majetkové práva. Zároveň súrodenci a rodiny, ktoré čelia problémom platieb, by mali mať jasné mechanizmy, ktoré nevedú k exekúciam na deti ani na ich budúce životy.
Významné súvislosti a odporúčané čítanie
Október 2023: analytické zhodnotenie situácie v Žiline a porovnanie s českou judikatúrou o detskom súkromí a ochrannej funkcii zákona.