Veľkňaz je iba jedným z mnohých titulov, ktoré sa na Ježiša vzťahujú: Mesiáš, Spasiteľ, Boží Syn, Syn človeka, Priateľ hriešnikov atď. Každý z nich sa zameriava na konkrétny aspekt toho, kým je a čo to pre nás znamená. V liste Hebrejom je Ježiš nazývaný veľkňaz (Židom 2:17; 4:14). Slovo „kňaz“ má niekoľko základných významov. Po prvé, znamená to toho, kto sprostredkúva duchovnú službu.
Prvé miesto, kde nachádzame v Biblii slovo kňaz, je v 1. Mojžišovej 14. Abrahám, Boží priateľ, vstúpil do boja, aby zachránil svojho synovca Lóta, ktorý bol zajatý armádou Elamu. Po návrate sa s Abrahámom stretol Melchisedech, kráľ Salemu a kňaz Najvyššieho Boha. Tento muž, ktorého meno znamená „kráľ spravodlivosti“, požehnal Abraháma a velebil Najvyššieho Boha, ktorý dal Abrahámovi víťazstvo. Abrahám na oplátku za toto požehnanie dal desiatok (10 percent) zo všetkej vojnovej koristi Melchisedechovi.
Po rokoch Boh vybral Abrahámovho pravnuka Léviho, aby bol otcom kňazského kmeňa. Keď bol na vrchu Sinaj daný zákon, Leviti boli označení za služobníkov svätostánku, pričom kňazmi sa stala rodina Árona. Kňazi boli zodpovední za príhovorné modlitby k Bohu za ľudí a za to, že prinášali pred Boha obete, ktoré vyžadoval zákon. Spomedzi kňazov bol jeden vybraný ako veľkňaz a ten raz za rok vstúpil na Najsvätejšie miesto v Deň zmierenia, aby položil krvnú obeť na Archu zmluvy (Hebrejom 9:7).
Keď sa Ježiš nazýva naším Veľkňazom, je to s odkazom na obe tieto predchádzajúce kňazstvá. Rovnako ako Melchisedech je aj on vysvätený za kňaza nezávisle od zákona daného na vrchu Sinaj (Hebrejom 5:6). Rovnako ako levitskí kňazi, Ježiš priniesol obeť na uspokojenie Božieho zákona, keď sa obetoval za naše hriechy (Hebrejom 7:26-27).
Ešte jeden dôležitý bod o Ježišovom kňazstve - každý kňaz je menovaný spomedzi ľudí. Ježiš, hoci je Bohom od večnosti, sa stal človekom, aby pretrpel smrť a slúžil ako náš veľkňaz (Hebrejom 2:9).
„Poďme sa rozprávať o Bohu,“ zadala tému pri jednej rodinnej návšteve jedenásťročná Sofia a ja som si pritom uvedomil dve skutočnosti. Po prvé, ako rád sa rozprávam o Bohu, a po druhé, ako zriedka o to niekto prejaví záujem. Rozprávať sa o Bohu nie je vôbec také jednoduché, ako sa to môže javiť na prvý pohľad. Skúste to niekomu navrhnúť. Hoci ten niekto bude aj blízky človek, napríklad člen rodiny, najskôr sa asi na vás pozrie pohľadom odzrkadľujúcim isté pochybnosti o vašej duševnej kondícii a následne si uvedomí, že je práve zaneprázdnený niečím nanajvýš dôležitým.
Stojí za úvahu, že v krajine, v ktorej sa vyše dvoch tretín populácie hlási ku kresťanskej viere, sa vlastne o Bohu nemáte s kým porozprávať. Vo vzťahu k reči o Bohu vládne medzi nami zaujímavá nesloboda. Akoby sme sa na Slovensku dohodli, že Boh je téma, ktorú je trápne vôbec načínať, a spoločenský bontón si bude vyžadovať reči o Bohu sa za každú cenu vyhýbať. Pravda, okrem nadávok, keď to má byť akože vtipné.
Boh podľa mňa predstavuje najvyššiu a najvznešenejšiu métu ľudského ducha. Schopnosť uvažovať o Bohu a rozprávať sa o ňom viac ako čokoľvek iné ukazuje transcendentný rozmer človeka. Neviem nájsť dôležitejšiu tému na rozhovor a často ma, naopak, udivuje, aké malichernosti môžu pokladať za dôležité ľudia, ktorí sa považujú za veľmi múdrych. Aj môj dnešný text bude teda hovoriť o Bohu, lebo naozaj nepoznám dôležitejšiu tému.
Boh, ktorý je stvoriteľ všetkého a je nad všetko stvorenie, nie je konkurentom ľudskej slobody, ale darcom ľudského života a jeho najväčším dobrodincom. Keďže Boh je len jeden, je nám všetkým veľmi blízko. Keď sa totiž obrátime k nemu, nemožno sa pomýliť a vzývať iného. Okrem Boha iného niet. Na základe skúsenosti zla a utrpenia, ktoré sú vo svete, je ľahké podľahnúť skresleným predstavám o Bohu a nazdávať sa, že je vzdialený, bezcitný, že sa o nás nezaujíma, ba dokonca že ho niet.
Pravdivý obraz o Bohu nám priniesol Ježiš. Kristov kríž obhajuje Božiu spravodlivosť spôsobom, ktorý by nedokázal vymyslieť žiadny človek. Kríž zároveň zjavuje nepredstaviteľnú hĺbku Božieho milosrdenstva nad svetom ľudí. Kristus tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje tajomstvo človeka človeku. Kto chce človeka povzniesť k väčšej dôstojnosti a slobode, musí rešpektovať pravdu o človeku. Kto neuznáva, že človek má nesmrteľnú dušu a Boh ho povoláva k vzkrieseniu, môže napriek svojim najlepším humanistickým úmyslom a úsiliu o progres človeka iba zotročiť.
Ježiš sa svojim učeníkom zjavil na hore Tábor vo svojej božskej sláve. Apoštol Ján, ktorý bol priamym svedkom tejto udalosti, napísal: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Chlieb života a cena obety
Nato sa začali Židia medzi sebou hádať a hovorili: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo? Ježiš im povedal: Amen, amen, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Ježiš v rozhovore so Židmi prvýkrát naznačí, za akú cenu sa stane chlebom, ktorý dáva večný život: A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. Bude to za cenu jeho tela, jeho vlastného života. Bude to za cenu zástupnej obete za svet. Len ako ukrižovaný sa Ježiš stane pravým pokrmom a nápojom. Preto už nehovorí len o tele, ale aj o krvi.
Za normálnych okolností sa krv nachádza v tele. Keď však Ježiš hovorí o krvi oddelene od tela, tak v reči Písma je to označenie násilnej smrti, pri ktorej je preliata krv. Slová o jedení jeho tela však vyvolajú pobúrenie na strane poslucháčov. Oni totiž chápu Ježišove slová doslovne. Niekto v týchto slovách môže vidieť poukaz na Večeru Pánovu, na eucharistiu. Ale tú Ježiš ustanovil až o rok neskôr, tesne pred svojou smrťou. Preto sa jeho slová nevzťahujú na Večeru Pánovu. Navyše nikde v Písme nečítame, že by účasť na eucharistii bola podmienkou večnej spásy. Čo je jej podmienkou? Je to viera: Kto verí vo mňa, má večný život (Jn 6:47).
Tieto slová sú kľúčom k pochopeniu Ježišovej obraznej reči o jedení a pití. Ako povedal cirkevný otec Augustín: Ak veríš, jedol si. Privlastniť si ovocie Ježišovej obete sa nedá ústami, jedine vierou. A čo je tým ovocím? Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Odkazy na možno na ďalšie texty a myšlienky
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU - úvahy na každý deň vydanej v roku 2021. Evanjelium podľa Jána: „Vy ste moji priatelia, ak robíte, čo vám prikazujem. Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo; aby vám Otec dal všetko, o čo ho budete prosiť v mojom mene.
Evanjelium podľa Lukáša: „Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: ,Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.‘ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: ,Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.‘ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: ,Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.‘ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: ,Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.‘ …
„Jadrom kňazstva je byť priateľom Ježiša Krista. Iba tak môžeme skutočne hovoriť in persona Christi, i keď naša vnútorná vzdialenosť od Krista nemôže spochybniť platnosť sviatosti. Byť Ježišovým priateľom, byť kňazom, značí byť človekom modlitby. Pomocou nej ho spoznáme a prekonáme nevedomosť tých, ktorí sú iba sluhami.“
Dôsledky a aplikácie
Cirkevný človek vyzdvihuje, že kňaz zároveň uskutočňuje tajomstvo Krista: „in persona Christi capitis“ - v osobe Krista hlavy. Preto je dôležité, aby kňaz a celý veriací ľudostúpe vnútornú svätosť a lásku, a aby jeho pôsobenie prinášalo ovocie v službe blížnym. Život kňazov je pozvánkou k naplneniu Kristovho kňazstva prostredníctvom osobného vzťahu s ním a cez službu druhým.
- Porozumenie Ježišovmu kňazstvu ako obeti a služby namiesto moci.
- Uvedomenie si významu eucharistie ako centra viery a života cirkvi, nie ako podmienky spásy, ale ako prostriedok posvätenia skrze vieru.
- Ocenenie úlohy Máriiných a Jozefových postojov v zrode Ježišovho tela a kňazskej misie ako vzoru pre dnešnú rodinu a službu.
- Podpora modlitby, spoločnej služby a vnútorného záväzku k duchovnej službe pre ľudí.
Kto je kňaz?
Ak sa odkloníme od praktickej stránky kňazstva k teoretickej teológii, uvedomíme si, že „tajomstvo kňazstva v Cirkvi spočíva v tom, že my biedne ľudské bytosti môžeme mocou sviatosti hovoriť Kristovým „ja“, - in persona Christi. On chce uskutočňovať svoje kňazstvo prostredníctvom nás.“