Porovnávanie vývoja malých detí má však na svedomí mnoho škôd. Krivá chrbtica, bolesti, problémy s dýchaním, zdeformovaný hrudník... To všetko môže byť dôsledkom predčasného posádzania! „Vaše dieťa ešte nesedí?“ čuduje sa matka v parku. „Nie a vaše?“ nesmelo sa pýta matka 8 mesačného chlapčeka, ktorý leží v kočíku a hrá sa s autíčkom. Moje sedí už od šiestich mesiacov!“ s hrdosťou v hlase odpovie mama 7 mesačnej dcéry a vzápätí napraví vankúšik za chrbtom dieťaťa, bez ktorého by sa v sede inak neudržalo...
Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho. Je to však iba pasívne sedenie, lebo sa samé neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu. Samozrejme nemôžeme ho nasilu držať v ľahu. Ale rovnako ho nemôžeme ani do ničoho nútiť. Ešte nikto nikoho nasili nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť... Všetko má svoj čas. To kedy sa otočí, posadí, začne loziť máme naprogramované, a to kedy to dosiahne, je individuálne. každé dieťa dozrieva inak, upozorňuje fyzioterapeutka Anna Bohácseková.
Prečo a kedy sa dieťa môže posadiť samé?
Predpokladom pre bezproblémové posadenie je taká funkcia svalov, že dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Musí však mať polohu naboku tak stabilnú, že sa začne hrať, ale zároveň už nemá záujem o otočenie na brucho, ale sa ťahá hore. Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o predlaktie, oprie sa o dlaň a je to krôčik k tomu, že si sadne. Môže to byť v 8., 9., alebo 10 mesiaci. Je to obdobie, ktoré je charakteristické vývojom do budúcého sedenia, lezenia, státia a budúcej chôdze. Musí však najprv objaviť šikmý sed. Z lezenia si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neosedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj sama posadí.
Čo robiť a nerobiť, ak ešte dieťa nesedí samo?
Ak ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmého kolmé polohy. Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť. Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik.
Chrbtica kojenca je narozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja. Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty. Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa horšie dýcha. Preto sa v žiadnom prípade nesmie obkladať dieťa vankúšmi a treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatnému kolmému sedeniu.
Čo robiť, ak ešte dieťa nesedí (praktické rady)
Najvhodnejší je sed v maminej línii alebo v kočíku so správnou oporou. Dieťa musí mať oporu na chrbátik a treba sa vyhýbať pasívnemu sedenia. Postupne môžeme začať s jemným posilňovaním potrebných svalov už v čase, keď dieťa zdvihne hrudník z podložky a je v polohe na bruchu. Ak dieťa nie je pripravené, skúste to o týždeň znova.
Hrozby predčasného posadzovania
Predčasné posadzovanie môže viesť k preťaženiu chrbtice a deformácii hrudníka. Chrbtica kojenca ešte nemá dvojité zakrivenie a svalstvo nie je dostatočne vyvinuté na to, aby udržalo vzpriamenú polohu. Preto sa radšej vyhýbajme pasívnemu sedenia a posadzovaniu dieťaťa do kolmého sedenia, ak na to ešte nie je pripravené.
Rovnaké pravidlá platia aj pre sedenie vankúšmi - vyhýbanie sa akémukoľvek samostatnému kolmému sedimentu je kľúčové. Ak dieťa sedí, má jednu nohu skrčenú a druhú takmer vystretú. Dieťa, ktoré ešte nie je pripravené, sedí s nohami roznoženými a udržiava balanciu.
Bezpečné cvičenie a podpora správneho sedenia
Keď dieťa dokáže sedieť s oporou alebo samostatne, môžeme postupne budovať silu v svaloch. Bezpečný tréning na kolenách rodičov je výbornou formou, kde dieťa sedí na kolenách a rodič poskytuje oporu. Zároveň môžeme skúšať dočasné odobratie opory a následne ju vrátiť. Takéto hry sú zábavné a dieťa ich prijíma s radosťou.
Fyzioterapeutky neodporúčajú dlhodobé používanie kresielok, pretože môžu podporovať oslabenie potrebných svalov a brániť správnemu rozvoju sedenia. Krátke a kontrolované používanie (napríklad 10-20 minút denne) na praktické potreby neškodí, ak dieťa zostáva pod dohľadom a postupne sa rozvíja.
Alternatívne terapeutické prístupy a doplňujúce rady
Okrem sedenia je užitočné venovať pozornosť aj ďalším oblastiam vývoja. Logopédia môže pomôcť pri zlepšení artikulácie a prehĺtania, fyzioterapia posilňuje tvárové svaly, osteopatia môže uvoľniť blokády v oblasti sánky a čeľuste, a hipoterapia využíva pôsobenie koňa na fyzický i psychický vývoj dieťaťa. Kinesiotejping a craniosakrálna terapia sú ďalšie možnosti, ktoré môžu doplniť hlavné terapie.
Poruchy temporomandibulárneho kĺbu (TMD) a neuralgia trojklanného nervu sú príklady problémov, ktoré môžu súvisieť so sánkou a čeľusťou. Ich diagnostika býva náročná a liečba často zahŕňa zmene v životnom štýle, prípadne lieky na zmiernenie bolesti. Skríning sluchu novorodencov je povinný od roku 2006 a pomáha včas odhaliť poruchy sluchu.
Rozvoj reči a isté stratégie pre rodičov
Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji reči dieťaťa. Stratégie ako čakanie, sledovanie záujmu dieťaťa, opakovanie, modelovanie a prispôsobenie rečovej úrovne môžu výrazne podporiť komunikáciu. Denné rutiny tiež pomáhajú vytvoriť pevné zručnosti v motorickom i kognitívnom vývoji dieťaťa.
Praktické poznámky k bezpečnosti na sánkach
Pri sánkovaní je dôležité vyberať kopce bez stromov a mimo blízkosti ciest, s jasnou viditeľnosťou. Deti by mali nosiť prilbu a vhodnú výstroj s dobrou podrážkou. Pri jazde treba dodržiavať bezpečnú rýchlosť a brzdiť celou plochou chodidla. Pištoľová pravidla zahŕňajú aj odstup od ostatných sánkarov aspoň 25 metrov a vyhýbanie sa záchvatom rýchlosti v zlom teréne. Sánky pre malé deti by mali mať opierku chrbta a pevné bezpečnostné pásy. Najlepší výber tvoria sánky s možnosťou tlačného riadenia, ktoré umožňujú rodičovi mať dieťa stále na očiach.
Na slovenských aj zahraničných kopcoch nájdete širokú ponuku dráh a sánkarskych aktivít. Vysoké TATRY ponúkajú sánkarskú dráhu z Hrebienka do Starého Smokovca, dĺžka 2,5 km. Wildkogel-Arena Neukirchen & Bramberg v Rakúsku ponúka najdlhšiu osvetlenú sánkarskú dráhu na svete s dĺžkou 14 km a výškovým profilom 2100 m až 3400 m. Drevené sánky sú klasickým riešením, no novšie HDPE plasty sú odolné voči poveternostným vplyvom a často lepšie zvládajú vonkajšie podmienky. Pri výbere sánok je potrebné brať do úvahy vek dieťaťa, výšku, hmotnosť a skúsenosti s jazdou.
Praktické poznámky k sánkovej výbave a miestam na prvé jazdy
Pred prvou jazdou je dobré zvoliť si malé kopce s miernym sklonom, vhodné pre začiatočníkov. Sánky by mali mať široko rozmiestnené lyžiny pre stabilitu, sedadlo s bezpečnostným pásom, tlačný bar nastaviteľný podľa výšky rodiča a kvalitný plastový diel s odolnosťou voči poveternostným vplyvom. Drevené sánky musia byť dôkladne obrúsené a vodotesné; kovové musí mať hladké hrany. Ak chcete, môžete zvoliť aj sánky s spacím vakom, ktoré poskytujú tepelné pohodlie najmenším.