Odsťahovanie z rodičovského domu a vyživovacia povinnosť: Čo musíte vedieť podľa slovenského rodinného práva! - MojToj

Ak by odišla a ešte by nebola schopná sa sama o seba postarať, ste povinná sa o ňu postarať v tom zmysle, že by ste jej mali platiť výživné. Osobne si myslím, že pokiaľ sa Vám takto „vyhráža“, nedržte ju, povedzte jej však, že vždy bude mať u Vás doma miesto a môže sa kedykoľvek vrátiť. Jej súčasné prejavy sú prejavmi (aj keď sa Vám to možno nezdá), že sa sama hľadá. Musí si nájsť miesto v spoločnosti, potrebuje však stále cítiť istotu. Pozerajte sa na to z jej strany, možno cítila počas detstva prílišné obmedzenia. Ak ju budete držať, bude to ešte horšie. Nehovortr jej však niečo v tom zmysle, že „však choď, žitot ťa naučí“. Tým jej nepomôžete. Skôr ju podporte a dajte jej pocítiť, že má aj istotu a aj voľnosť.

Právny rámec a úlohy rodičov

Dobrý deň, náš právny poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, dokedy musí dieťa žiť v rodičovskom dome. Nakoľko sa však v zmysle zákona považuje za maloleté až do dovŕšenia 18-tych rokov, zodpovedajú za neho rodičia, pričom spadá aj pod ochranu štátu, ktorú v tomto smere vykonáva sociálna kuratela. Ak by sa ale odsťahovala od rodičov bez ich dovolenia, rodičia by voči tomu reálne mohli zasiahnuť tak, že vyhlásia po nej pátranie na polícii a polícia príde k vám. Oni sú naďalej jej zákonnými zástupcami a správcami jej majetku, sú naďalej povinní prispievať na výživu, t.j. plniť si voči nej vyživovaciu povinnosť. Táto im zanikne, až keď vaša priateľka bude schopná sama sa živiť, t.j. sama si zabezpečovať zo svojho príjmu všetky svoje životné potreby. Maloleté deti aj keď môžu byť už vyspelé sú stále pod dozorom rodičov. Ak by sa ako 16 ročná vydala, stáva sa dospelou. nakoľko ste už dosiahli plnoletosť, máte právo sa sama rozhodnúť o tom, kde a s kým budete žiť.

Na druhej strane treba povedať, že žiadny právny predpis neupravuje povinnosť dieťaťa bývať s rodičmi do určitého veku. V prípade maloletých detí však platí, že rodičia sú povinní dbať o ich zdravý a všestranný vývoj, nakoľko v opačnom prípade, ak by o ne nebolo patrične postarané, mohli by vo veci začať konať orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na uvedené, nie je pravdou tvrdenie Vašej mamy. V prípade, že sa rozhodnete odsťahovať od vašich rodičov a zároveň nebudete schopná sa sama živiť, pričom rodičia Vám nebudú dobrovoľne prispievať na výživu, môžete požiadať aj o určenie výživného na Vás ako plnoleté dieťa. V tomto prípade ste už oprávnená podať návrh na určenie výživného sama. V súčasnosti predpokladám, že rodičia si voči Vám stále plnia svoju vyživovaciu povinnosť.

Odpovede advokáta na rodinné právo a výživné

„Žiadny právny predpis neupravuje, dokedy musí dieťa žiť s rodičmi.“ Túto otázku teda treba posudzovať individuálne, pričom plnoletosť (18 rokov) mení právny vzťah a rodičovskú zodpovědnosť.
„Pokročíte do plnoletosti, môžete sa rozhodnúť, kde budete bývať.“
„Rodičia majú vyživovaciu povinnosť do momentu, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť.“
„Ak sú v hraniciach, že dieťa je dospelé, rodičia už nie sú zákonnými zástupcami na každom právnom úkone, pričom výživné môže byť riešené súdom, ak dieťa nie je schopné sa uživiť samo.“

Čo to znamená pre dieťa, ktoré chce odísť po dosiahnutí plnoletosti?

Plnoletosť nadobúda osoba 18 rokom veku a okrem toho, rodičia majú povinnosť plniť si vyživovaciu povinnosť do momentu, kedy nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Žiaden právny predpis nezakazuje dieťaťu, aby od rodičov odišlo, avšak je potrebné mať na pamäti, že pokiaľ by ste neboli schopná sama sa živiť, prípadne by o Vás nebolo riadne postarané (napr. bola ohrozená Vaša výchova, či vývin), mohli by sa do tejto situácie zainteresovať aj orgány sociálnej kurately a tento problém riešiť. Odpoveď advokáta na rodinné právo: dieťa môže opustiť domov, ak je schopné sa samo živiť alebo ak s tým súhlasí súd, inak môže hroziť zásah orgánov.

Príklady z praxe a možné scenáre

Plnoletosť a výživné: Ak dieťa už nie je nezaopatrené, môže požiadať o určenie výživného ako plnoleté dieťa, ak nie je schopné sa živiť zo sociálnych alebo iných dôvodov.
Vysťahovanie z domu: Ak rodičia sú nútení vyhodiť dieťa z nehnuteľnosti po plnoletosti, súd skúma, či dieťa je schopné sa samo uživiť a či je domov jeho obydlím chráneným zákonom. Bez súdneho rozhodnutia nemôžu rodičia vynútiť odchod dieťaťa.
Home office a nároky na stravovanie: Pri práci z domu platí rovnaké pravidlá ako pri práci na pracovisku v ustanovení o stravovaní zamestnancov (aspoň 55 % ceny jedla, najviac do 55 % stravného pri služobných cestách).
Situácie dieťaťa v starostlivosti rodičov: Ak dieťa vyhľadá pomoc, mediátor, sociálna kuratela alebo súd môžu zasiahnuť s cieľom zabezpečiť výživu, zdravý rozvoj a vhodné bývanie.

Konkrétne otázky a odpovede z textu

„Môžem sa osamostatniť po dovŕšení 18 rokov, aj keď rodičia nesúhlasia?“ - Áno. Po dosiahnutí plnoletosti ste súčasne plne spôsobilá na právne úkony a môžete sa rozhodnúť, kde budete bývať. Nárok na výživné je potrebné dohodnúť so súhlasom alebo na súd vyžiadaním určenia výživného, ak by bolo potrebné.“
„Čo ak rodičia odmietajú poskytovať výživné, keď som už dospelá/študujem?“ - Môžete podať návrh na exekúciu alebo na určenie výživného ako plnoletá osoba, ak na to máte dôvody (napr. nedostatočné zabezpečenie zo strany rodičov).
„Môžu ma rodičia vyhodiť z domu po dosiahnutí plnoletosti?“ - Nie bez súdneho rozhodnutia. Vaše obydlie môže byť chránené Ústavou SR a vyhodenie by vyžadovalo súdne konanie a posúdenie vašej schopnosti sa uživiť.

Inštrukcie pre praktické kroky

Rozmýšľajte nad dohodou s rodičmi o výživnom - ak ste študent a nie ste schopný sa uživiť, môžete písomne dohodnúť výživné s rodičmi a následne požiadať príslušný okresný súd o schválenie tejto dohody.
V prípade potreby kontaktujte miestny úrad práce, sociálnych vecí a rodiny alebo mediátora, ak sa nedarí nájsť spoločnú riešenie v rámci rodiny.
Ak považujete svoje bývanie za ohrozené alebo ak existuje exekúcia či iné tlaky, vyhľadajte právnu pomoc a vyhľadanie exekúcie, prípadne posúdenie vašej schopnosti sa uživiť.