Toxické rodičovstvo je také, ktoré vedie k veľmi narušeným vzťahom medzi dospelým a dieťaťom. Deti „toxických“ rodičov následne nemajú zručnosti pri vytváraní kvalitných a zdravých vzťahov nielen v rodine, ale ani v okruhu kamarátov, známych, vlastných životných partnerov a dokonca ani u vlastných detí. Ako toxické rodičovstvo môžeme vnímať napríklad formovanie detí podľa vlastných (napríklad nenaplnených) prianí a očakávaní. Prejavuje sa aj zvykom rodiča využívať pri spätnej väzbe u detí znevažujúce komentáre, negatívne postoje a obviňovanie: „Nikdy z teba nič nebude. Všetko iba pokazíš.“
V toxickom rodičovstve často chýba akceptácia akýchkoľvek kompromisov či preberanie zodpovednosti za deti. Ľudia, ktorí majú takúto skúsenosť, rozprávajú o tom, že u nich doma chýbala stabilita, porozumenie aj láska: „Nevedel som, čo sa stane, čo mám čakať.“ Tieto deti zažili žalostne málo dobrých vecí a mnohé boli aj obeťou fyzického, psychického alebo sexuálneho násilia. V žiadnom prípade nedovoľuje svojim deťom, aby sa od neho vzdialili. Jeho prejavy sa môžu líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom sa pohybuje. Jeho veľmi dobrá argumentačná zručnosť a racionalizácia mu pomáhajú odôvodniť svoje činy. Jeho sebavedomie sa zvyšuje s poklesom sebavedomia jeho dieťaťa. Nikdy nespochybňuje svoje rozhodnutia a prejavy.
Je nutné dodať, že každý rodič môže mať zlý deň alebo urobiť neefektívne rozhodnutie. Manipulatívny rodič dokáže narábať so svojimi slovami a prejavmi správania tak, že jeho dieťa sa správa presne podľa jeho želaní a neuvedomuje si to. Narcistický rodič je málo empatický a veľmi ťažko (ak vôbec) dokáže svoje dieťa pochopiť. Od ostatných očakáva uznanie, aj keď nespravil nič oceneniahodné. Neprejavujú emócie a pocity - majú napríklad úsmev na tvári, aj keď si rozbijú kolená.
Skeptické a opatrné - mohli si napríklad vypočuť, že ich ďalší týždeň vezme rodič na dovolenku a budú mať celý týždeň pre seba. V skutočnosti sa nič z toho nestane. Zdanlivo necitlivé - deti MPN rodičov ani „nehnú brvou“ v prípade úrazov, sklamaní, posmeškov od ostatných a podobne. Zľahčujú svoju situáciu - podobným princípom, ako si môžu vypočuť od svojho rodiča. Napríklad: „To, že som ťa udrel, nie je dôvodom na plač. Je to prianie Boha a ak sa chceš dostať do neba, budeš mi za to ďakovať.“
Takéto deti môžu v reálnom živote povedať: „Nič sa nestalo. Takto to malo byť.“ Prejavujú strach zo samoty - dieťa toxického rodiča potrebuje, aby mu ostatní odsúhlasili to, čo robí. Vyrastať s toxickým rodičom, či už s manipulátorom, narcistom, alebo tým, kto opakovane prekračuje hranice, zanecháva stopy. Možno ste si ich dlho neuvedomovali. Možno ste si hovorili, že „takto to predsa bolo všade“. Dobrou správou je, že vplyv toxického rodičovstva sa dá liečiť. Prvým krokom je uvedomiť si, čo sa skutočne dialo. Dôležité je tiež vedieť, že máte právo na hranice, aj keď ide o rodičov. Máte právo rozhodnúť sa, čo ešte prijímate a čo už nie. Toxické dedičstvo sa nemusí prenášať ďalej.
Separacná úzkosť a nadväzovanie vzťahov
Separacná úzkosť je náročné obdobie nielen pre mamičku, ale aj pre bábätko. Počúvať neustály plač, krik, potreba byť v blízkom kontakte, či nadohľad mame, nie je pre nikoho z rodiny jednoduché. Toto obdobie však zároveň patrí medzi dôležité vývinové medzníky v živote každého dieťaťa.
Ide o kvalitné vzťahy do budúcnosti. Bábätko, ktoré sa postupne odpútava od matky, aby objavovalo a spoznávalo svet, zároveň potrebuje udržať silné citové puto s matkou či inou blízkou osobou. Práve toto puto, ktoré si bábätko začína uvedomovať, je preň veľmi dôležité. Blízky a intenzívny vzťah s mamou vytvára základný predpoklad pre kvalitné vzťahy v budúcnosti. Ak sa nepodarí dieťaťu naviazať na nijakú osobu v najútlejšom veku, budú raz postrádať všetky jeho vzťahy, dokonca aj väzba k vlastným deťom.
Separačná úzkosť sa objavuje krátko po tom, ako sa dieťa začne samo pohybovať, získava samostatnosť a zároveň si čoraz viac uvedomuje puto medzi ním a matkou. Veľmi silne sa prejavuje medzi prvým a druhým rokom života, no vrátiť sa môže aj neskôr.
Ako sa separačná úzkosť prejavuje? Ak sa vaše milé a nenáročné bábätko nasťahovalo do manželskej postele a nechce byť bez vás ani na chvíľu, ocitli ste sa v období separačnej úzkosti. Niektoré bábätká majú počas separačnej úzkosti strach z tmy, snívajú sa im zlé sny, alebo sa necítia dobre v inom prostredí. „U nás sa začalo obdobie „nesmiem sa pohnúť od mamy“ krátko na tom, ako sme oslávili prvé narodeniny.“
Separacná úzkosť dokáže mamu vyčerpať a neraz aj znechutiť. Obrňte sa preto trpezlivosťou, láskavosťou a usilujte sa držať si odstup od celej situácie. Dieťa vám plačom dáva najavo, že vás teraz intenzívne fyzicky aj emocionálne potrebuje. Upratujte, varte či nakupujte tak, aby vás malo na očiach. Ak od neho potrebuje odísť, zakaždým mu vysvetlite, že čoskoro budete naspäť. Odchádzajte od neho len na pár minút, postupne môžete interval predlžovať. Dieťa nechávajte len s osobami, ktoré dobre pozná a nie sú mu cudzie. A nezabudnite na drobnú odmenu. Bábätko, ktoré bez vás hodinku či dve vydržalo a hralo sa s ockom či babkou, pochváľte a vyzdvihnite jeho samostatnosť.
V období separačnej úzkosti ho nedávajte do škôlky ani na dlhšie prázdniny k starým rodičom. Vyhnite sa však aj druhému extrému. Separačná úzkosť netrvá naveky. Dieťa, ktoré časom získa odvahu tráviť čas bez mamičky, vás čoskoro nebude tak veľmi potrebovať.
Vyhnite sa týmto 5 chybám | Separačná úzkosť u detí
Naučte sa rozpoznávať, že separačná úzkosť je súčasťou vývoja a nie chybou rodičov. V prípade potreby hľadajte podporu u odborníkov a vyhľadajte spôsoby, ako dieťaťu vytvoriť bezpečné a stabilné prostredie, v ktorom si bude budovať dôveru vo vzťahy do budúcnosti.
Verbálne a emocionálne zneužívanie a jeho dopady
V spoločnosti sa často prijíma slovné zneužívanie ako bežná súčasť výchovy. Zakričíme, prípadne tľapneme po zadku, skritizujeme a na dôvažok v ňom vyvoláme výčitky tým, aké rozčúlenie nám spôsobilo. Týmto spôsobom dieťa verbálne týrame a formujeme mu vnútorný hlas. Je to spojité naplnenie výrokov typu: „Si nevýtneš nič dobré.“
Slovné týranie je súčasťou emocionálneho zneužívania. WHO a ďalšie inštitúcie definujú verbálne zneužívanie ako krik, vyhrážanie sa, zosmiešňovanie, zahanbovanie, znevažovanie a kritizovanie. Výskumy ukazujú, že verbálne zneužívanie má okamžitý negatívny dopad na sebavedomie, sebaúctu a emocionálnu stabilitu dieťaťa. Metaanalýzy z roku 2023 potvrdili, že takéto správanie zhoršuje sociálne a mentálne zdravie a že by malo byť definované ako samostatná kategória.
Deti, ktoré zažívajú slovné osočovanie, majú vyššie riziko depresií, úzkosti, a problémov so správaním. V dospelosti môžu mať problémy so sebavedomím, rozhodovaním, skláňaním sa k rizikovým správaniam a častejšie sa obracajú na určité návyky alebo látky. Dôsledky sú viditeľné aj na školskom výkone a emočnom vývoji.
Chceme, aby bolo verbálne zneužívanie vnímané ako vážne a škodlivé, pretože slová môžu formovať detské sebavyjadrenie a budúce vzťahy na celý život. Dôležité je uznať potrebu hraníc a naučiť sa komunikovať s empatiou a rešpektom, aby dieťa cítilo bezpečie a hodnotu aj pri neúspechoch.
Ako začať meniť svoj prístup
- Všímajte si svoje slová a reagovanie - aké slová používate a prečo? Je za nimi starý vzor z detstva?
- Hľadajte spôsoby reagovať pokojne, bez zvýšenia tónu, a s jasnými hranicami.
- Pri konfliktoch dávajte dieťaťu priestor na vyjadrenie, ale aj na pochopenie vlastných hraníc.
- Vytvorte v rodine prostredie, kde sa dieťa cíti bezpečne a milované aj pri chybách.
Garantujem vám, že vedomé pozorovanie samého seba vzťah s dieťaťom nesmierne zlepší. Vždy ide o nás. Vždy je príčina i riešenie v nás. Zamyslite sa nad týmto textom a skúste nasledujúce dni vedome pozorovať svoje reakcie na deti.
tags: #dieta #ovplyvnovane #aby #vypovedalo #ze #nechce