Pojem alopécia znamená preriedené alebo úplne chýbajúce vlasy. Ochorenie patrí do skupiny autoimunitných. Príčinou môžu byť hormonálne vplyvy, chronické choroby alebo závažné infekcie. U detí je najčastejšou formou tzv. alopecia areata, ohraničená strata vlasov. Na ovlasenej koži hlavy rastie priemerne okolo 100 000 vlasov. Denne z nich vypadne 50 až 100 vlasov, ktoré sú súčasne nahradené novými.
Alopécie môžu mať rozličné príčiny. Môžu sa vyskytnúť v ktoromkoľvek veku, u mužov aj žien. Plešatosť môže byť prítomná už od narodenia, vznikajúca ako súčasť niektorých dedičných chorôb alebo vývojových porúch. V dospelosti je najčastejšou formou plešatosti androgenetická alopécia. Kým u mužov sa toto geneticky podmienené vypadávanie vlasov nepokladá za chorobu, u žien je androgenetická alopécia vážnym zdravotným i psychickým problémom. U detí sa najčastejšie stretávame s ložiskovitou plešatosťou (areátnou alopéciou).
Presná príčina tohto zápalového, nejazviaceho ložiskového vypadávania vlasov nie je známa. Choroba postihuje rovnako deti oboch pohlaví. V postihnutých miestach nastáva rýchle a úplné vypadanie vlasov, pričom sa vytvorí jedno alebo viac okrúhlych či oválnych, ostro ohraničených ložísk, ktoré majú tendenciu splývať. Koža na lysých ložiskách nebýva farebne zmenená, prípadne len mierne začervenalá, je bez ošupovania (obrázok č.).
Asi u tretiny chorých sa pozorujú súčasne zmeny na nechtoch, najčastejšie v podobe bodkovitých priehlbiniek na nechtovej platničke, zriedkavejšie vo forme belavých škvrniek na nechtoch, pozdĺžneho ryhovania a iných. Z prognostického hľadiska je dôležité vyšetrenie vlasov z okrajových častí ložiska. V aktívnom, progresívnom štádiu ochorenia sa tu vlasy dajú ľahko a bezbolestne vytiahnuť; v prognosticky nepriaznivých prípadoch je možné ich takto vytiahnuť v celom rozsahu ovlasenej kože hlavy.
Alopécia má nepriaznivú prognózu pri náleze vlasov so zmeneným tvarom, odlišným od tvaru zdravého vlasu. V nepriaznivých prípadoch ložisková alopécia progreduje a vlasy vypadajú na celej hlave, prípadne vypadáva aj ochlpenie na iných častiach tela. Po mesiacoch až rokoch môžu vlasy v alopetických ložiskách opäť spontánne narásť, ale takmer u polovice chorých alopecia areata po mesiacoch až rokoch recidivuje.
Diagnóza sa určuje na základe výsledkov rozhovoru s rodičom chorého dieťaťa, klinického vzhľadu, mikroskopického vyšetrenia zachovaných vlasov a prípadne aj histologického vyšetrenia. Často je vhodná aj psychologická starostlivosť. Miestne sa aplikujú kortikosteroidné masti, používa sa liečba chladom pomocou tekutého dusíka.

Koho najčastejšie postihuje a čo skúmať pri diagnostike?
U detí sa najčastejšie stretávame s ložiskovou plešatosťou, ktorá sa vyznačuje rýchlym vypadávaním a jasne ohraničenými ložiskami. Z prognostických dôvodov je dôležité posúdiť, či vypadávanie postupuje, alebo či v prípade rastu vlasov došlo k návratu. Pri podozrení na alopéciu areata je potrebné vyšetrenie nielen z viacerých stránok vlasov, ale aj z hľadiska podpory pre dieťa a rodinu.
Z ďalších príčin vypadávania vlasov u detí treba vnímať aj infekcie (bakteriálne, plesňové), telogen effluvium, tinea capitis, trakčnú alopéciu, trichotillomániu a hormonálne poruchy. Môžu stáť aj podliehať diabetes mellitus, nedostatku železa alebo problémom so štítnou žľazou. Vo všeobecnosti je však vypadávanie vlasov u detí zriedkavé.
Ako uvádza MUDr. Andrea Hervayová, tri hlavné príčiny zahŕňajú infekcie, telogen effluvium a alopéciu areata, pričom imunodeficiencia a štítna žľaza sú tiež dôležité hľadiská. U detí je anamnéza o dubbnosti zložitá a treba ju robiť veľmi dôkladne, vrátane odberov a pozorovania miest vypadávania.
Niekedy sa však starostlivosť sústreďuje na samotné dieťa a rodinu, nie výlučne na vlasy. Psychologická starostlivosť a terapeutické prístupy môžu výrazne pomôcť zvládať stres a emócie spojené s ochorením. Pri veľmi malých deťoch býva dôležitá aj edukácia rodičov o tom, ako rozprávať s dieťaťom a ako mu pomôcť zvládať strach zo stratenej alebo redšej hrivy.
Liečba a možné intervencie
Miesto aplikácie kortikosteroidných masťí a chladová liečba ( tekutý dusík ) sú bežné miestne prístupy. V niektorých prípadoch môžu byť potrebné aj systémové liečebné postupy podľa veku a typu alopécie. Pri detských formách alopécie je často dôležitá aj psychologická podpora a primerané zvládanie stresu rodiny.
Ako spraviť FADE? 💈✂️ (strih vlasov)
Deti a správanie: škrabanie vlasov a sebapoškodzovanie
Príbehy rodičov ukazujú, že dieťa môže škrabať vlasy aj z dôvodu zhoršenej emocionálnej pohody alebo snažiac sa upokojiť. Dospelí by mali venovať pozornosť všetkým známkam stresu a naučiť dieťa bezpečným spôsobom zvládať emócie bez ujmy na sebe alebo iným.
Asté, výchova a disciplína sú citlivé témy; rodičia by mali vyhľadávať odbornú pomoc, ak dieťa trhá vlasy či prejavuje iné zlozvyky. Dôraz na podporu dieťaťa, pochopenie a jasná komunikácia je kľúčová.
V prípade, že dieťa má opakované záchvaty hnevu, silné sebapoškodzovanie alebo ničenie vecí, je vhodné vyhľadať detského psychológa a prejsť diagnostikou a terapiou, ktorá môže zahŕňať behaviorálnu, emočnú a sociálnu podporu.
Súhrn dôležitých poznatkov
Ako ukazujú zdroje, výskyt alopécií u detí zahŕňa viaceré formy a rôzne príčiny: od ložiskovej alopecie až po trichotillomániu či telogénnu efflúviu. Dôležité je včasné rozpoznanie a multidisciplinárny prístup zahŕňajúci pediatra, dermatológa, endokrinológa a psychológa. Väčšina prípadov u detí má dobrú prognózu a vlasy sa môžu spontánne či vďaka liečbe opäť objaviť, hoci recidívy sú bežné a vyžadujú dlhodobú starostlivosť.
| Forma alopécie | Charakteristika | Diagnostika |
|---|---|---|
| Areata | Ohraničené holé ložiská; často bez zápalu | Klinický obraz, mikroskopia vlasov, histologia v prípade potreby |
| Tinea capitis | Mykózny zápal; čierne bodky, zápalové ložiská | Dermatologické vyšetrenie, kultúry, liečba antimykotikami |
| Telogen efflúvia | Dočasné vypadávanie v dôsledku stresu či chorôb | História, krvné testy, sledovanie cyklu rastu vlasov |
| Trichotillománia | Nutkanie trhať si vlasy, nejedná sa o chorobu vlasov | Psychologické hodnotenie, terapie |
Keď dieťa stratí významne väčšie množstvo vlasov, než je bežné, je potrebné vyhľadať lekára. Položte dôraz na to, že vypadávanie vlasov môže byť prirodzené, avšak varovné znaky zahŕňajú neustále vypadávanie, plešaté miesta, bolesť alebo podráždenie na hlave, a zmeny na nechtoch či v tele.