Liečiť tráviace ťažkosti, bolesti chrbta, gynekologické ťažkosti alebo rôzne chronické zápaly konzultáciou s psychológom, sa môže niekomu zdať na prvé počutie zvláštne. Ak sa mi potvrdí psychosomatické ochorenie. Na prvom mieste to býva kardiovaskulárna sústava, to znamená, že psychosomatická rovina sa tam prejavuje, keď to poviem laicky, že som slabý, točí sa mi hlava, nemám energiu, neviem niekde vydržať. Srdce nie je postihnuté, ale pacient sa naň môže u lekára sťažovať. Ďalšia dôležitá oblasť je ochorenie tráviacej sústavy, rozdeľujeme ju na hornú a dolnú.
V tej hornej si vieme predstaviť žalúdok, pálenie žáhy, pri ktorej nám kyselina nepríjemným spôsobom ide až do krku. Sťažovanie ľudí na zvýšené množstvo žalúdočnej kyseliny je veľmi časté, a potom sú to žalúdočné vredy, ktoré sa nedajú nejako liečiť. V dolnej tráviacej sústave to bývajú histamínové intolerancie, ktoré sa prejavujú netrávením laktózy, ktoré robia problémy s mliekom a s akoukoľvek stravou, ktorá ich dráždi. Pacienti sa na to začnú fixovať a vznikne z toho syndróm dráždivého čreva, a potom vzniká najťažšie štádium Crohnova choroba. Potom to býva močový mechúr a vylučovacia sústava. Ľudia majú problém s častým močením bez ohľadu na to, či pijú, alebo nepijú vodu.
Ďalšou dôležitou oblasťou je sústava dýchania, všetci poznáme alergické kašle, ktoré môžu prejsť až do astmy. Vidíme prejavy psychosomatiky v tom, že kašeľ nevie ustúpiť ani po užívaní liekov. Toto sú asi najčastejšie problémy. Je to srdcová a obehová sústava, tráviaca, dýchacia a vylučovacia sústava. Ešte mi napadá, že zvlášť jednotka je bolesť, ktorá nemá jasnú príčinu. To je špecifické, ja som sa napríklad stretla s takým prípadom, ktorý už na prvý pohľad nedáva logiku. Išlo o pálivú, bodavú bolesť, ktorá bola 24 hodín. Ten človek bol už taký zúfalý, že rozmýšľal nad tým, že nech by sa udialo čokoľvek, bolo by to lepšie ako mať niečo, na čo nevie nik prísť a je vyšetrovaný na všetkých úrovniach. Naozaj to bola mravenčia práca, ale po pol až trištvrte roku sme sa dopracovali k tomu, že psychiatrickou, terapeutickou liečbou a zmenou životného štýlu sa ten pán bolesti zbavil. Bolesť bola čisto psychogénne podmienená, nebolo tam žiadne orgánové poškodenie.
Aby sme si to lepšie predstavili, keď dôjde k prelomeniu psychickej bariéry pod vplyvom stresu, dochádza k určitým ekvivalentom na biologickej alebo telesnej úrovni. Všetky ochorenia vznikajú jedným spôsobom - pod vplyvom stresu a potlačením nejakých emócií dochádza aj k orgánovým zmenám. Dochádza k nim zmenou určitých riadiacich mechanizmov, ktoré telo každého človeka má. Riadiace mechanizmy by som zhrnula do takých troch najdôležitejších, a to je mozog, hormóny a nervy, ktoré sú na periférii. Ak pod vplyvom dlhodobého stresu príde k narušeniu schopnosti sa so stresom vysporiadať,dochádza k chemickej kaskáde, ktorá sa deje na úrovni jednotlivých orgánov týchto troch riadiacich orgánov, ktoré sú narušené. Keby som zjednodušila tento model, dalo by sa povedať, že je v tele niekoľko hormónov a niekoľko látok, ktoré nazývame stresové, napríklad kortizol. Potom sú to katecholamíny, napríklad dopamín či adrenalín.
Na úrovni, ktorá býva medicínsky otázna, prečo u niektorého človeka sa to prejaví na srdcovej úrovni, prečo u niekoho na úrovni žalúdka alebo močového mechúra. Tam by som povedala, že to je nejaká rezistencia každého človeka. Nevieme prečo je u nejakého človeka najslabší orgán tráviaca sústava. Prečo on pod vplyvom stresu a nerovnováhy riadiacich orgánov má postihnutú práve tráviacu sústavu. Toto je genetické alebo sa to týka toho konkrétneho človeka, čiže súvisí to jedine s organizmom a s človekom, ktorý sedí pred vami. Túto informáciu nám povie pacient a my sa začneme na človeka pozerať, že aha, toto je to slabé miesto a stres sa pri najťažších stresových faktoroch bude prejavovať v tejto oblasti. Neznamená to však, že v každom štádiu života sa to musí prejavovať práve v tejto oblasti, ale môže ju najčastejšie postihovať. Závisí to od veku, od toho, koľko záťaže už máte naloženej, aké sú vaše vekom podmienené orgánové zmeny.
Veľmi často sú psychosomatické ochorenia práve autoimunitné, sebapoškodzujúce, keď tí naši obrancovia, lymfocyty, nedokážu rozoznať vlastnú bunku od cudzej bunky a správajú sa k nej, akoby bola vírus, ktorý prišiel zvonku a chce narušiť našu integritu. Je vedecky dokázané, že kortizol ako jeden z dôležitých hormónov stresovej reakcie, zabraňuje množeniu imunitných T-buniek. Mám stres, ktorý je dlhodobý, a tak sa neustále vylučuje látka kortizol z nadobličiek. Je to základný stresový hormón, ktorý sa vylučuje u kohokoľvek, keď prichádza k nejakej stresovej reakcii. Táto látka je zodpovedná za veľa zmien, ktoré my v laickom živote vidíme tak, že máme zníženú imunitu, stále na nás lezú chrípky, viróza.
Každý z nás vie, čo sa v jeho živote deje. Jedine ten konkrétny človek je najlepšia databáza informácií - čo sme, kto sme, ako žijeme. Nedá sa povedať, že človek, ktorého pošle odborník po dvadsiatich vyšetreniach, nemá ani páru o tom, že sa s ním niečo deje. Vtedy je dôležité, aby sme tieto signály zachytili a začali sa im venovať v zmysle pátrania, či by to mohla spúšťať nejaká konkrétna situácia. Nedostatok spánku, pretože pracujem na zmeny. Nedostatok spánku je stresujúci faktor, a keď takto pracujem rok, dva, tri, zrazu môžem začať mať psychosomatické problémy, napríklad tráviace problémy. Postup je u každého rovnaký: najskôr sa snažíme ich niečím zahnať. Dám si tabletku, sódu bikarbónu a máme pocit, že to prejde, lebo niekedy sa takéto komplikácie vyskytnú a naozaj nemusia byť psychosomatickou záťažou, ale len stravovacou zmenou.
Pre odpoveď nemusíme vždy vyhľadať lekára, on nemá všemocné prostriedky a nemá všetky odpovede, ktoré máme my. Je dôležité, aby sa človek začal sám zamýšľať a sám začal v rámci možností robiť nejaké korektúry. Netvrdím, že má obrátiť život naruby, ale nejaké zmeny treba. Vyskúšať či zmena, ktorá nastáva v našom organizme, ktorú evidujeme ako patológiu, či nesúvisí s naším životným štýlom. Zdravie je závislé od nejakých faktorov, lekár mu dokáže pomôcť na 20 %. Sú na to overené štatistiky, že koľko percent dokážeme zmeniť my a zmena spočíva v našom životnom štýle. Môže to byť aj 25 % a 25 až 30 % predstavuje environmentálne prostredie, to znamená, kde sa nachádzame, s kým žijeme a tak ďalej. Zvyšných 15 % je genetika. Genetiku a lekára asi neovplyvníme, dokážeme ale ovplyvniť sociálne vzťahy, dokážeme zmeniť prostredie, v ktorom sa nachádzame a nastaviť si životný štýl. My sme tí, ktorí dokážeme prví postrehnúť kontrolky a prví začať s nimi niečo robiť.
Gonitívne vzťahy, pohlavie a psychosomatika
Pri ženských ochoreniach, častých vaginálnych infekciách a podobne, sa hovorí, že symbolizujú vzťahové problémy. Žena je emočný tvor, za to sú zodpovedné estrogény. Muž je skôr založený na akcii, na záťaži, ktorú má zvládať a je to podmienené testosterónom. Emocionálna zložka, ktorá je u ženy typická a jedinečná, je zabezpečená hormonálnou sústavou. Keď je žena v nepohode a valí sa na ňu zvládanie práce, vzťahu, dieťaťa, tak sa to podpisuje na jej zdravotnom stave. Riadia všetko, čo sa týka cyklu, rozmnožovania, sexuálnej pohody. Toto je báza, na ktorej žena vnútri tela funguje. Navonok je to emocionálny prejav a jedno s druhým je spojená nádoba. Zoberme si, že sa vylučuje kortizol. Ten sa dokáže naviazať na progesterónové receptory namiesto progesterónu a telo dostáva informáciu, že má málo progesterónu. To sa prejavuje zhoršenou náladou, podráždenosťou, nespavosťou... Toto sa môže začať prejavovať, keď na nás dlhodobo pôsobí stres. Máme potom z gynekologického hľadiska problém nefunkčného sexuálneho fungovania, zápaly, neschopnosť otehotnieť, pretože žena sa dostáva do nastavenia, že potrebuje zachrániť samú seba a nemôže sa venovať tomu, že počne alebo bude rodiť dieťa. V tele je nastavenie, že ide boj, ide vojna, niečo sa deje, katastrofa, nebudem mať čo jesť. V takomto štádiu telo nevie rozoznať, čo je ten stresor. Telo reaguje rovnako. Tam dochádza práve na základe tých dvoch hormónov a ich nerovnováhy k nejakým zmenám, a to sa prejavuje na úrovni gynekologických problémov.
O tráviacich ťažkostiach sa zvykne hovoriť, že symbolizujú niečo nestrávené a bolesti hrdla naznačujú niečo nevypovedané. Áno, môže to signalizovať práve ten orgán. Migréna je psychosomatické pole, ktorému sa venuje dosť veľká pozornosť. Áno, je tam psychologická analógia, taká, ktorú by sme mohli práve na psychologickej úrovni osobnosti rozobrať. V podstate má človek s migrénou trošku oslabený svoj sen v zmysle, že nemôže robiť to, čo je jeho zmyslom. Absolútne jej to ale ako kreatívnej duši nesedelo, mala určité tlaky a nebola sama sebou. U tejto ženy sa vyvinula migréna, ktorú mala od dvadsiatich rokov, riešilo sa to medicínsky, ale pri migrénach a najmä pri mladých ľuďoch, ktorí prídu do ambulancie, je to u nich hneď jasné. Je tam psychologický problém, že človek nemôže ísť svojím smerom, prispôsobuje sa iným a nemôže si vytýčiť svoje vlastné hranice.
Genetiku a lekára neovplyvníme, dokážeme ale ovplyvniť sociálne vzťahy, dokážeme zmeniť prostredie, v ktorom sa nachádzame a nastaviť si životný štýl. Sú psychologické mechanizmy, prečo tam vznikajú orgánové zmeny, typ osobnosti je dôležitý. Človek, ktorý je typ, že chce mať všetko pod kontrolou, má ego hodne sýtené svojím postavením, má určité nároky voči okoliu. Prejavuje sa razantným spôsobom, potrebuje byť dominantný. Tento typ je častým adeptom na hypertenziu, vysoký tlak. Existujú určité osobnostné základy, ktoré predurčujú človeka k nejakému psychosomatickému ochoreniu, čiže osobnosť má pre nás veľmi dôležitú diagnostickú váhu v tom, aké psychosomatické ochorenie by ten človek mohol mať. Sú to ľudia, ktorí sú spokojní so svojim životom a zamestnaním, nerobia paniku a dokážu sa povzniesť. Častejšie sú to ženy, ktoré dokážu emócie predať von.
Matka ako samoživiteľka môže tiež vplývať na psychosomatikу; ak dieťa nevie prejaviť emócie, môže dôjsť k úzkostným poruchám a somatickým symptómom. Porovnávanie sa, na čo mám a nemám, nemá význam v spoločenskom kontexte, ale v sebe samom. Epigenetika ukazuje, že vonkajšie vplyvy môžu zmeniť genetickú výbavu človeka; ak budeme žiť zdravým životným štýlom, môžeme zmeniť aj riziko ochorení. Lekár môže povedať 20 % alebo 25-30 % zmeny závislé od životného prostredia a sociálnych vzťahov; zvyšných 15 % ostáva genetike.
Keď sa v rodinách objavujú psychosomatické problémy u detí, je dôležité sústrediť sa na dieťa a vzťahy v rodine. Symptómy majú byť chápané ako signály, ktoré reflektujú vnútorné zakotvenie a vzťahy, nie iba ako choroba samotná. Pri deťoch býva zložité určiť príčinu; najčastejšie ide o súhrn faktorov ako temperament, výchova, vzťahy, prostredie a vek. Najbežnejšie typy psychosomatických ochorení u detí zahŕňajú napríklad chronický kašeľ, nechcené pomočovanie, bolesti hlavy či brucha, ktoré môžu poukazovať na úzkostnú či konfliktnú situáciu v rodine alebo škole.
Ak sa potvrdí psychosomatický pôvod ochorenia, postup je zvyčajne: spolupráca s odborníkom na psychické zdravie, zmena životného štýlu a postupné zvládanie dlhodobého stresu. Dôležité je brať do úvahy, že liečba psychosomatických ťažkostí je komplexná a často ide o celoživotný proces. V súčasnosti je psychosomatika etablovaná vedecká disciplína, ktorá nie je alternatívou k tradičnej medicíne, ale jej logickým doplnením. Hlavným pracovným nástrojom je tímová spolupráca lekárov, psychológov a ďalších odborníkov v multidisciplinárnych tímoch.
V kontexte výživy zohráva diéta významný doplnok k liečbe psychosomatických problémov. Výživa hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní fyzického a duševného zdravia. Optimálna výživa môže zohrávať úlohu v prevencii depresie spôsobenej alebo zhoršenej zlým fyzickým zdravím. Zdravé potraviny bohaté na antioxidanty chráňajú bunky a podporujú zdravie srdca, mozgu, pokožky a vlasov. Vitamíny a minerály, celozrnné produkty a ovocie a zelenina sú dôležité pre fungovanie nervového systému a náladu. Odporúča sa konzultovať s klinickým dietológom, ktorý prispôsobí diétu potrebám jednotlivca na základe zdravotného stavu a životného štýlu.
Psychiatrička Kaščáková: Chronický stres v detstve mení náš mozog, aj osobnosť (podcast Ľudskosť)
Praktické kroky na zlepšenie stavu
- Dodržiavať liečebný plán, ak vám odporučí lekár, a ak je to potrebné, doplniť psychologickú terapiu (najmä kognitívno-behaviorálnu terapiu).
- Pravidelný pohyb zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní fyzickej aj duševnej pohody a uvoľňovaní endorfínov.
- Spánok 7-9 hodín denne, relaxačná rutina pred spaním a minimalizácia používania telefónu pred spánkom.
- Pracovať na utíšení vnútorného kritika, pozitívne myslenie a zlepšenie sebadôvery.
- V niektorých prípadoch môžu byť predpísané lieky na zmiernenie úzkosti alebo depresie, ktoré môžu pomôcť v zvládaní psychosomatických príznakov.
- Žiť vedomejšie a vidieť svoje telo ako jednotu duše a tela; zmeniť prostredie a vzťahy, ktoré zvyšujú stres.
Deti a psychosomatika: dôležité je pozerať sa na dieťa ako na súčasť rodiny a prostredia, nielen na samotnú chorobu. V rodinách s viacerými stresorami a konfliktnými vzťahmi môžu detské príznaky odrážať tieto problémy a vyžadovať citlivý prístup a spoluprácu s odborníkmi.
Na záver: psychosomatická medicína nie je alternatívou, ale doplnením klasickej medicíny, ktorá uznáva spojitosť psychiky, tela a sociálneho prostredia. Cieľom je zlepšiť kvalitu života a predchádzať chronickým ochoreniam prostredníctvom včasného zásahu a zmeny životného štýlu.