Máte doma malého zúrivca, ktorý hryzie deti či dospelých? Niektoré deti vedia rýchlo reagovať agresívne, keď sa nedeje všetko podľa ich predstáv. Určite ste sa všetci stretli s deťmi, ktoré svoju mamu udrú, keď im niečo zakáže alebo s malými silákmi z pieskoviska, ktorí dajú iným deťom po hlave kýblikom, ak im okamžite nepožičajú autíčko. Rodičov vo väčšine prípadov znepokojuje, keď sa ich dieťa zrazu správa takto voči iným deťom alebo ich dokonca bolestivo hryzie.
- Zuby ako prirodzená zbraň
- Keď sa prederú prvé zúbky, prichádzajú mnohé deti do fázy, kedy rady hryzú.
- Zo začiatku ide len o skúšanie, čo všetko sa dá robiť novými zúbkami.
- Ak rodičia na tieto prvé pokusy reagujú prudko, deti rýchlo zistia, že takouto formou činnosti získajú okamžitú tähele.
Prejav a príčiny hryzenia
Prejav strachu - väčšina detí plačom, no sú deti, ktoré to dávajú agresívnou formou. Frustrácia z určitej situácie, hlavne v neznámych situáciách. Batoľatá a dojčatá môžu hryzúť, keď sú hladné alebo pri raste zubov. Istá forma zábavy - rodičia kričia a sú pre deti sladkou hračkou, hoci to už nie je zábava. Získanie pozornosti v akejkoľvek forme. Niekedy ide o to, že taktika pomohla v danej situácii, alebo dieťa má vnútornú bolesť a potrebuje ju vyjadriť.
Možnosti riešenia: kľúčové zásady pre rodičov
Najdôležitejšie je nikdy nebrať takéto správanie na ľahkú váhu. Malé deti a predškoláci často používajú telesnú agresivitu z čírej bezmocnosti a signalizujú tým, že chcú sa s vrstevníkom hrať. Rodičia by mali dieťaťu znova a znova ukazovať, že existuje aj iný spôsob interakcie.
- Ak dieťa podíde k rovesníkovi a bez zjavného dôvodu ho pohryzie alebo ujde, rodičia by mali ihneď zakročiť a povedať hlasné a prísne: Nie!
- Potom mu ukázať, ako môže iné dieťa pohladiť, namiesto toho, aby ho bitlo.
- Ukázať značky na pokožke - musí pochopiť, že je to bolestivé a nie je to prípustné rovnako ako bitie, škrabanie a iné prejavy násilia.
- Nereagovať rovnakou agresiou. Naučiť ich prejaviť sa iným spôsobom. Ak im niečo trápi, porozprávať sa s rodičmi.
- Ideálne je nechať ich vybehať sa na voľnom priestranstve, zacvičiť si alebo kresliť na papier to, čo preukazuje ich emócie.
- V prípade rastu zúbkov ponúknuť novú alternatívu namiesto hryzenia. Vždy keď vás budú chcieť uhryznúť, dať do ruky hryzadlo.
- Netrestajte! Za hnevom a agresiou stoja často nesplnené potreby - dieťa sa musí naučiť, že sa dá vyjadriť inak, aby bolo vypočuté.
Pri riešení je dôležité budovať empatiu: ukázať dieťaťu, čo sa stane, keď niekoho zraní, a ako zvládnuť emócie. Ak situácia vyžaduje, môžete s dieťaťom doma nacvičiť, ako povedať: „Stop“ alebo ukázať rukou. Krátke cvičenia s pokojnou komunikáciou pomáhajú zmierniť agresiu.
Riešenie počas vychádzok a v kolektíve
Keď sa hryzenie spája s vychádzaním zubov, ponúknite dieťaťu vhodnú alternatívu - hryzadlo. Dieťa by malo pochopiť, že ústa slúžia aj na rozprávanie a že treba povedať druhému, aby prestal, alebo požiadať o pomoc dospelého. V prípade konfliktných situácií je vhodné vyhľadať pomoc učiteľa alebo rodiča, ktorý situáciu zmysluplne zospoloční a poskytne podporu.
Rodičovský a učiteľský náhľad na vstup do materskej školy
Proces nástupu dieťaťa do materskej školy predstavuje pre dieťa aj pre rodiny obdobie plné zmien. Učitelia sa starajú o viacero detí naraz a plné pozornosti venované jednému dieťaťu môže byť náročné. Rodičia a deti môžu pociťovať úzkosť z odlúčenia, preto je dôležité spoluprácou a vopred nastaveným režimom pred nástupom.
- Ak vám to učitelia dovolia, poproste ich o možnosť prvé dni zostať v triede, ale bez nadbytočného kontaktu a s postupným skracovaním času.
- Nedávajte dieťaťu po škôlke ďalšie nároky a aktivity; ponechajte čas na oddych a adaptáciu.
- Pri horúčkách a plači zabezpečte malý snack hneď po príchode, aby sa znižovala nervozita a dieťa malo lepší štart po vyučovaní.
- Hovorte o jeho strachu a úzkosti a skúste zistiť, čoho sa konkrétne bojí - či sa vrátite, či niekto ublížil, alebo kde je toaleta.
Kontaktná fáza (druhý týždeň) predstavuje obdobie, kedy dieťa hľadá svoje miesto v kolektíve a snaží sa prilafiť priazeň rovesníkov. V treťom týždni dieťa zvyčajne nadobúda väčšiu vyrovnanosť a chápe pravidlá škôlky. Dôležité je neporovnávať svoje dieťa s inými a nekladť naň zbytočné tlaky - každé dieťa je jedinečné a má svoje tempo adaptácie.
Ako ďalej postupovať so štádiami adaptácie:
- V prvých dňoch môžete s dieťaťom zostať v triede na krátky čas a postupne čas skracovať.
- Po škôlke dieťa nezadlížujte ďalšími aktivitami, aby sa nezvyšovala nervozita.
- Keď sa dieťa cíti preťažené, pomôžte mu znovu získať pokoj - pokojné kreslenie alebo rozhovor.
- Ak dieťa prežíva strach z odlúčenia, verte, že s časom zvládne novú situáciu.
V prípade, že máte najmä dieťa, ktoré hryzie a učiteľka to potvrdí, uplatnite nasledovné kroky:
- Najskôr oddelte deti a skontaktuju sa s následnou starostlivosťou o postihnuté dieťa.
- Utešte zranené dieťa a ukážte, ako byť empatický k druhému.
- Až potom sa zamerajte na dieťa, ktoré hryzlo - neukazujte mu bolesť, ale ukážte, čo je správne správanie.
- Neponúkať deťom názorné demonštrácie bolesti - radšej vysvetľujte a navádzajte na správne správanie na úrovni porozumenia.
V textoch k adaptácii sú uvedené aj skúsenosti rodičov a odborníkov, ktoré potvrdzujú, že zvládnutie hryzenia je možné prostredníctvom trpezlivosti, empatie a jasných hraníc. Dôležité je viesť dieťa k tomu, aby vyjadrovalo svoje potreby slovne, a nie agresívne, a aby vedelo, že ústa slúžia aj na rozprávanie.
Podľa výskumov sa až 50% detí v škôlke stretlo s uhryznutím (Garrard, Leland, Smith, 1998), čo ukazuje, že hránenie je bežné a rieiteľné témy.
Zvládanie detských záchvatov hnevu a hnevu – tipy od certifikovaného behaviorálneho analytika
Praktické tipy na domáce cvičenia a komunikáciu
1) Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo cíti a čo ho trápi; 2) Spustite cvičenia na rozpoznávanie emócií a ich vyjadrovanie slovne; 3) Rozvíjajte empatiu prostredníctvom hrania rolí - ukážte, ako sa inak dohrať; 4) Vytvorte doma „slovník hraníc“ - dieťa si uvedomí, čo je dovolené a čo nie.
Pri nástupe dieťaťa do materskej školy je dôležité podporovať dieťa aj rodičov v adaptácii, poskytovať jasné hranice a dopriať dostatok času na zvládnutie nových podnetov. Učiteľky a rodičia by mali spolupracovať a zdieľať skúsenosti, aby dieťa cítilo bezpečie a podporu.
tags: #dieta #v #skolke #pohryzol