Deti sa hrajú. Nemusíme ich ani učiť, ako sa hrať, ani ich do toho nútiť. Deti prirodzene siahajú po veciach, s ktorými sa môžu hrať. Hra im prináša radosť. Hra rozvíja myslenie, pamäť, pozornosť, reč, psychomotorickú koordináciu, kreativitu a predstavivosť. Už tie najmenšie deti dokážu svoj vnútorný život vyjadriť hrou. Hra zvyšuje ich sebadôveru a sebavedomie.
Pomocou hračiek a manipulácie s hračkami sa bábätká učia ovládať a cielene používať svoje telo. Doslova experimentujú s pohybmi. Bábätká cez hračky postupne objavujú prostredie, v ktorom žijú. Stále viac rozumejú ľuďom a veciam, ktoré ich obklopujú. Ako bábätko rastie, jeho hra je stále rôznorodejšia a komplexnejšia. Malé dievčatá a malí chlapci rady napodobňujú to, čo vidia u dospelých. Veľmi skoro (už okolo roku a pol) sa u nich objaví takzvaná symbolická hra - teda hra, v ktorej jedna osoba alebo vec zastupuje inú. Fantázia im umožňuje premeniť sa na čokoľvek, čo si želajú alebo premeniť predmety. To je dôvodom toho, prečo im nemusíme kúpiť všetky hračky sveta. Napríklad domček pre bábiky môže poslúžiť ako parkovací dom.
Občas si sadnite bokom a nenápadne sledujte, ako sa vaše deti hrajú. Nazriete do ich čarovného sveta. Keď sa deti hrajú samé (a to dokážu už aj niekoľkomesačné bábätká), nezasahujme do ich hry a nevyrušujme ich. Nehovorme vtedy na ne a neodpútavajme ich pozornosť. Voľná hra je hra, do ktorej si dieťa samé vybralo hračky a samé si vymýšľa a určuje priebeh hry. Vystačí si samé a vyzerá sústredene a spokojne. Bábätko môže byť zahĺbené do pozerania sa na kolotoč nad postieľkou.
Snažme sa o to, aby sme našim deťom v každom veku dopriali priestor, keď môžu byť na chvíľu samé so sebou, so svojimi hračkami. Dovoľme im utiahnuť sa do úzadia či už do detského stanu v obývačke, na rozložené vankúše za gaučom, či do skrýše v skrini. Malé deti sú zväčša spokojné v blízkosti iných detí rôzneho veku. Keď sa stretnú rovnako staré deti, tak sa niekedy hrajú vedľa seba s rôznymi hračkami, či s rovnakými hračkami. Niekedy len pozorujú, čo robia ostatné deti. Postupne, okolo 2 rokov sa dokážu dohodnúť na tom, ako sa budú hrať. Nosme svojich synov a svoje dcéry na miesta, kde sa môžu stretávať so svojimi rovesníkmi.
V zápale našich povinností pri rýchlom životnom štýle môže byť pre nás rodičov náročné nájsť čas, ktorý venujeme spoločnej hre so svojimi deťmi. Niekedy sa s nimi síce hráme, ale mysľou sme niekde inde. Nemusí nám byť po vôli sadnúť si na koberec a aspoň 15 minút denne byť naozaj na 100 % prítomný v hre so svojím dieťaťom. Máme sa ale snažiť, nakoľko spoločná hra utužuje a prehlbuje vzťahy. Spoločná hra je pre deti jedným z jednoducho čitateľných dôkazov lásky a prejavom záujmu. Zažijeme s nimi veľa zábavy, radosti, smiechu, vytvárame spoločné príbehy. Samozrejme, môžeme sa spolu hrať s deťmi aj vtedy, keď chceme rozvíjať ich pamäť, myslenie a iné schopnosti. Vtedy sme však v úplne inej pozícii, ako pri vyššie spomenutej hre.
Odborné rady a tipy od psychologičky Silvie Novákovej si môžete vypočuť aj v niekoľkých dieloch nášho podcastu. Budeme radi, keď si nás zapnete a napíšete nám, ako sa vám podcast páči. Zverejnené dňa 14. Každá mama si občas vzdychne, že by už konečne chcela mať chvíľu pre seba. No počas každodenného kolotoča je to veľmi ťažké dosiahnuť. Ju. Je však dôležité, aby to bola naozaj sústredená pozornosť. venujete len na polovicu a niečo popri tom robíte, batoľa to vníma. Jemu. Dovoľte mu vybrať hračky a zahrajte sa spolu.
Pri upratovaní ho zabavíte o niečo ľahšie. Stačí detská metlička a lopatka či handrička a môžete upratovať spolu. Okrem toho, že sa batoľo zabaví, ho tým učíte aj pomáhať. Tiež máte pocit, že musíte plánovať skoro každú chvíľku voľného času vášho dieťaťa? Cítite sa často pod nevyslovným alebo možno aj otvorene prejaveným tlakom? Sme zlí rodičia, ak dieťa nemá tri krúžky týždenne a dovolíme mu len tak sa doma hrať? Dokonca aj cez víkend. Pamätáte si, kedy ste naposledy počuli niekoho povedať, že jeho dieťa sa bude hrať? Že nebude nič robiť, iba sa hrať. A nie, nemyslíme hru na husle ani futbal, ani žiadnu organizovanú spoločnú aktivitu alebo spoločenskú hru. Myslíme na hranie, pri ktorom dieťa nechá, nech sa hrá samo alebo s kamarátmi, keď sa im chce a ako dlho chcú.
Hranie sa mnohým rodičom častokrát zdá ako strata času, pretože majú pred sebou obraz, čo všetko by dieťa mohli naučiť. V Dánsku sa nepresadzuje dôraz výhradne na vzdelávanie alebo na šport, ale na dieťa ako celok. Rodičia aj učitelia sa zameriavajú na veci, ako je socializácia, samostatnosť, súdržnosť, demokracia a sebadôvera. Chcú, aby sa ich deti naučili odolnosti a vytvorili si v sebe silný kompas, ktorý im bude ukazovať cestu životom. Vedia, že ich deti budú mať dobré vzdelanie a naučia sa mnohé zručnosti. Lenže to pravé šťastie nepramení len z dobrého vzdelania. Dieťa, ktoré sa naučí vyrovnávať so stresom, nájde si kamarátov a pritom bude vedieť nohami zostať na zemi, získa pre život úplne odlišné zručnosti, ako je napríklad matematická genialita. Dánski rodičia veria, že je zásadné, aby sme deťom venovali priestor a dôveru a ony tak mohli zvládnuť veci samy, robiť aj riešiť vlastné problémy.
Prečo sú Holanďania uvoľnenejší, pokiaľ ide o rodičovstvo - BBC REEL
Vypnite televíziu aj všetku elektroniku! Štúdie preukázali, že prostredie, ktoré rozmanitým spôsobom stimuluje naše zmysly, v kombinácii s hraním povzbudzuje rast mozgovej kôry. Keď sa deti zaoberajú výtvarnou činnosťou, ich mozgy rastú. „Každé dieťa sa narodí ako umelec. Vezmite ich von, ako najčastejšie to ide, nech sa hrajú v prírode - v lese, v parku, na pláži, kdekoľvek. Skúste nájsť bezpečné miesto, kde im môžete bez starostí dať voľnosť a nechať ich preskúmavať okolie. Skúste dať svoje deti do skupinky detí rôzneho veku. Posilníte tým zónu najbližšieho vývoja. Deti sa navzájom podporujú v učení a jeden druhému pomáhajú prirodzene dosiahnuť nové úrovne.
Pri hre sa učia byť jej účastníkmi aj vyzývateľmi. Deti nepotrebujú aktivity vymyslené dospelými ani žiadne zvláštne hračky. Čím viac im umožníte, nech sa hrajú podľa seba, zapoja vlastnú predstavivosť, a hlavne sa zaobídu bez vašej pomoci, tým lepšie im to pôjde. Zručnosti, aké sa tým učia, sú na nezaplatenie. Robíme si také veľké starosti, koľkých organizovaných aktivít sa zúčastňujú a čo sa učia, až zabúdame, aké dôležité je nechať ich len tak sa hrať. Prestaňte sa cítiť previnilo a myslieť si, že nechať deti voľne sa hrať znamená nebyť dobrým rodičom.
Ak sa chcete hrať so svojimi deťmi, musíte to myslieť stopercentne vážne. Nebojte sa, že pri tom budete vyzerať hlúpo. Nechajte ich, nech vás vedú. Prestaňte sa starať o to, čo si o vás myslia ostatní, alebo o to, čo si o sebe myslíte vy sami. Zostúpte na ich úroveň, a ak je to pre vás príliš ťažké, povoľte aspoň na dvadsať minút denne. Vedieť hrať sa sám je pre deti nesmierne dôležité. Keď sa hrajú s hračkami, je to ich spôsob spracovania nových zážitkov, konfliktov a každodenných udalostí v ich živote. Svojou hrou plnou fantázie a predvádzaním rôznych hlasov si prehrávajú situácie, ktoré sa odohrávajú v ich svete, čo má vysoko terapeutický účinok.
„O hraní sa často hovorí, aká by to pre deti mala byť úľava od vážneho učenia. Skúste deťom vyrobiť malú prekážkovú dráhu s použitím stoličiek, matracov alebo čohokoľvek iného. Vytvoríte tým pre ne prostredie, v ktorom sa môžu hrať a rozvíjať svoju predstavivosť. Propagujte hnutie za zdravé hranie a zapojte aj ďalších rodičov. Pediatri v Spojených štátoch spísali pokyny, ktorými sa snažia presvedčiť rodičov, že hranie je zdravé. Pokúste sa príliš rýchlo a tvrdo neodsudzovať ostatné deti a nezasahovať do hry, pretože chcete chrániť tie svoje. Nechajte svoje deti, nech si veci vyskúšajú samy. Keď pocítite potrebu ich “zachrániť”, zastavte sa a zhlboka sa nadýchnite.