Dieťa, samozrejme, potrebuje mať uspokojené nevyhnutné fyziologické potreby: napr. 5 základných psychických potrieb - prof. „Ma-ma a Ta-ta“ sú prvé slová, ktoré sme učili našu princeznú. Opakovali sme jej to mnohokrát, kým to dokázala vysloviť. Niekoľko mesiacov predtým sme sa však o ňu museli jednoducho starať a robiť všetko, čo jej pomáhalo byť spokojnou (kŕmiť, uspávať, nosiť na rukách, prihovárať sa, prebaľovať, kontrolovať či jej nie je teplo alebo zima, vstávať k nej v noci, keď plače, vziať ju k sebe do postele, keď sa jej nedá spať…). a po niekoľkých mesiacoch opakovania: „Mama prišla a tata ide“ nás postupne začala vnímať, rozpoznávať naše tváre a hlasy až prišiel čas, kedy dokázala vysloviť aj tie vzácne slová : mama a tata a presne určiť, komu tie označenia patria. Dokázala postupne prejavovať radosť, keď nás videla a smútok, keď s ňou nie sme. Základný vzťah dôvery je určujúci pre ďalšie vzťahy dieťaťa v jeho budúcom živote.
Dieťa sa naučí dôverovať iným „svojim“ ľuďom, lásku prijímať aj odovzdávať, poznať svoje miesto a veriť v otvorenú budúcnosť. Spracovala: Mgr. Pre partnerský a rešpektujúci prístup je dôležité používať efektívne komunikačné zručnosti, ktoré rešpektujú osobnosť dieťaťa a predstavujú partnerský prístup medzi ľuďmi (opak mocenského a direktívneho prístupu).
Ako popisovať a rozumieť informáciám v kontexte výchovy
Popis, konštatovanie: znamená, že sme si niečo všimli, niečo pozorujeme a oznamujeme to druhým. Podstatou popisu je, že hovoríme o niečom, čo vnímame bez toho, aby sme to hodnotili. Zameriavame sa na to, čo sa stalo, nie na toho, kto to urobil. Napr.: Eva, dvere ostali otvorené. (Namiesto: Zas si tie dvere nezavrela.) Janko, kôš je plný. (Namiesto: Ty si zas nevyniesol ten kôš.)
Informácie: sú to správy o tom, prečo, ako a kedy sa niečo odohráva, alebo robí, čo sa očakáva a aké sú dôsledky určitého správania. Napr.: Máme hovoriť pravdu. (Namiesto: Klamať sa nemá!). Nôž sa drží v pravej ruke. (Napr.: Nôž sa nedrží v ľavej ruke, alebo ešte horšie: Ako držíš ten príbor?).
V obchode chodíme pomaly, je tu veľa ľudí. Vyjadrenie vlastných potrieb a očakávaní: Potrebujem… Očakávam… Pomohlo by mi, keby… Druhí ľudia budú radšej načúvať našim prianiam, najmä, ak sú zmysluplné, akoby počúvali o negatívnych pocitoch, ktoré v nás vyvolalo ich správanie.
Empatia, voľba, a spoločná zodpovednosť v komunikácii
Druhou kľúčovou zručnosťou je možnosť voľby: Urobíš to tak…, alebo tak…? Môžeš si vybrať. Dávať na výber je ďalšia komunikačná zručnosť, ktorá vyjadruje partnerský vzťah. Keď dávame na výber, ako by sme hovorili: Považujem ťa za kompetentnú osobu, ktorá je schopná sa rozhodnúť a urobiť, čo je potrebné.
Pokiaľ sa dieťa nevie rozhodnúť, môžeme reagovať empaticky: Niekedy je celkom ťažké rozhodnúť sa, čomu dáme prednosť. Pokiaľ je dieťa aj naďalej bezradné, môžeme poukázať na výhody a nevýhody jednotlivých možností. Ak ani to dieťaťu nepomôže, môžeme navrhnúť odklad rozhodnutia.
Dve slová: prvé by malo byť oslovenie, ktoré pomáha zabrániť rozkazovaciemu tónu a druhé by malo byť o čo ide. Napr.: Marek, zuby! Ide o rozšírenú efektívnu komunikačnú zručnosť. Šetrí čas, šetrí aj nervy. Dôležité je používať dve slová v situácii, keď je úplne jasné o čo ide. Čo s tým urobíme? Čo si o tom myslíš ty?: priestor pre spoluúčasť a aktivitu detí. Napr.: Jani, pred domom zostal tvoj bicykel a už sa stmieva. Čo ty na to? Miško, máš medzi dvojkou a trojkou. Čo s tým urobíme?
Vidím, že si celkom bez nálady. Čo by ti pomohlo? Spýtať sa dieťaťa, čo v problematickej situácii navrhuje, mu modeluje veľmi efektívne správanie na celý život: nebyť so svojimi problémami sám.
Okrem rešpektujúceho prístupu dospelých k deťom je pre zdravý duševný vývin a pocit zakorenenia v sebe dôležité, aby sa deti cítili milované. Rodičovská láska je jedinečná, bezpodmienečná. Je úprimná, nezištná, nepodmieňuje. Vždy odpúšťa. Tento nádherný ľudský cit je veľmi dôležitý pre každé dieťa.
O vzťahoch, tvorbe identity a typických vývinových fázach
Je veľmi dôležité snažiť sa neustále prejavovať svojim deťom tú jedinečnú lásku, ktorú nosíme vo svojom vnútri. Svoje city často neprejavujeme dostatočne a dokonca ich často podmieňujeme. Deti potom o rodičovskej láske pochybujú, pretože im nevedome dávame na to dôvody. V hĺbke srdca svoje deti milujeme, ale sú situácie, kedy im hovoríme: „ Ľúbim ťa“, avšak naše činy a ďalšie slová sú na míle vzdialené od skutočnej lásky.
Deti môžu u dospelých nájsť oporu, lásku, či v nich vidieť svoj pozitívny vzor. Aj keď nie je vždy vzťah detí a rodičov ideálny, rodina im poskytuje zázemie a pocit, že niekomu na nich záleží. Ale čo deti, ktoré vyrastajú v Centrách pre deti a rodiny, v bývalých detských domovoch? Ako sa môže na ich správaní prejaviť chýbajúci vzťah s mamou či otcom?
U detí sa vo všeobecnosti môžeme stretnúť s poruchami správania, ktoré sú diagnostikované príslušným odborníkom. Zuzana Zimová, špeciálna pedagogička a odborná garantka programu BUDDY, vysvetľuje, že ak sa dieťa správa inak, ako by sme očakávali, neprimerane situácii a podobne, tak je to pre nás znamenie, ktoré treba dešifrovať. Správanie detí môže mať pôvod aj v biologických alebo fyziologických súvislostiach, lebo niektoré prejavy správania patria k vybraným typom diagnóz.
Deti z centier majú oveľa menšiu mieru uvedomenia si, čo sa reálne deje a tak konajú rýchlo. Ich mozog je nastavený okamžite reagovať na akékoľvek nebezpečenstvo. Keďže pri svojom vývine nemali emocionálnu podporu, ich mozog sa nenaučil prejsť od okamžitej fyzickej akcie k uvedomeniu si emócie a k jej spracovaniu. Je preto nutné porozumieť tomu, prečo tak v danej chvíli robia.
Deti z centier majú nenaplnené základné potreby. Je to napríklad potreba mať pod kontrolou svoj život a preto prežívajú veľmi veľa bezmocnosti. Významným spôsobom sa utvára sebaúcta už v prvých rokoch života. Postoj matky k dieťaťu v ranom období ovplyvňuje celú jeho osobnosť.
Rodičia, dieťa a prvé šest rokov života
Aby sa u dieťaťa mohla vyvinúť silná sebaistota, potrebuje pozitívne signály od prvej vzťahovej osoby, väčšinou je to matka. Aby dieťatko prežilo, potrebuje kŕmenie, zahrievanie, hladenie, dotyky, maznanie, aby prechod z maternice do sveta prebehol čo najhladšie. Dieťa sa učí aj vnímať neverbálnu komunikáciu, aký vzťah má k nemu jeho matka, otec alebo súrodenci. Deti vnímajú či sú vítané, alebo nie. Tajný program “nie som vítaný” sa vinie životom ako červená niť.
Deti potrebujú bezpečné a stabilné prostredie, ktorého súčasťou je aj jasné hranice a pravidlá. Výchova je jednou z najťažších úloh na svete, no vhodné interakcie v období 0-6 rokov tvoria 85 % osobnosti dieťaťa do šiesteho roku života. Práve toto obdobie predstavuje kritické obdobie pre rozvoj pozornosti, reči, motoriky a sociálnych zručností. Ostrúslahovanie a viacnásobné stimulácie nie sú vždy prospešné; dieťa potrebuje pokoj a bezpečie.
Tipy a praktické odporúčania pre rodičov 0-6 rokov
- Čítajte spolu s dieťaťom a rozširujte jeho slovnú zásobu prostredníctvom spoločného čítania a rozhovorov.
- Nechajte dieťa objavovať samostatne, no pod krátkou dohľadom, aby si rozvíjalo sebestačnosť a motoriku.
- Zapájajte dieťa do bežných činností (varenie, upratovanie, umývanie riadu) a používajte učiteľské veže pre videozrkadlo, aby dieťa videlo, čo robíte.
- Menej je viac: obmedzte množstvo nepotrebných hračiek a podporujte tvoordivosť.
- Poskytnite dieťaťu slobodu v tvorivom procese a nechajte ho robiť veci vlastným tempom.
- Podporujte pravidelné rituály, ktoré posilňujú sebauvedomenie a potreby tela (spánok, strava, pohyb na čerstvom vzduchu).
- Podporujte rozvoj hmatovými skúsenosťami z prírodných materiálov namiesto prílišnej plastifikácie.
- Vytvorte bezpečný priestor pre objavovanie sveta a telesného rozvoja bez negatívneho tlaku na dieťa.
- Pri potrate emócií a konfliktov buďte prítomní; ukážte dieťaťu, ako sa vysporiadať s emóciami a ako hľadať riešenia spolu.
V období 0-6 sa vytvárajú základy vzťahu a sebahodnoty. Rodičia by mali byť vzormi, ukazovať úctu, empatiu a zodpovednosť. Dieťa sa učí cez pozorovanie a následné repliky, preto je veľmi dôležité, aby rodičia spolu fungovali ako jednotný model správania a rešpektu.
Internet a technológie: bezpečnosť, hranice a prevencia
Verifikácia stereotypov o nutkavom používaní internetu ukazuje, že dôležitejšie než samotný čas strávený online je vzťah medzi dieťaťom a rodičmi, otvorený dialóg a spoločné aktivity. Rodičia by mali stanoviť jasné pravidlá od predškolského veku a v priebehu času ich dimenzovať podľa veku dieťaťa. S vedením odborníkov je možné, že dieťa zvládne online svet bezpečne a zodpovedne.
Najrizikovejšie obdobie pre online aktivity sú predpubertálne roky a vek 9-11 rokov, kedy dieťa už býva samostatnejšie, no ešte nie je plne pripravené na komplexné online prostredie. Skvelá prax je spoločné skúmanie sociálnych sietí, vzájomné zdieľanie skúseností a dohliadanie na obsah a priateľov. Hranice by mali byť jasné, reálne a spoločné dohodené v rodine, s dohľadom a otvorenou komunikáciou.
Od desiatych rokov by mal rodič pôsobiť skôr ako supervízor a partner dieťaťa, nie ako strach alebo špeh. Rozvoj zodpovedného digitálneho občianstva vyžaduje časté rozhovory o tom, čo dieťa robí online, s akými ľuďmi komunikuje, a aké sú potenciálne riziká. Pri vážnych problémoch, ako závislosť alebo šikana, je vhodná interdisciplinárna podpora - rodinné poradenstvo, psychoterapia, a v prípade potreby aj liečba.
Bezpečné používanie internetového sveta - praktické pravidlá
- Začnite už v predškolskom veku s videohovormi a spoločnými online aktivitami s rodičmi alebo súrodencami.
- Diskutujte o online rizikách, pričom používajte pochopiteľné príklady a reálne scenáre vhodné pre vek dieťaťa.
- Vytvorte spoločné pravidlá pre domáce používanie technológií, napríklad pravidlá pre stolovanie bez zariadení a pre spoločné záujmy offline.
- Rozvíjajte digitálne zručnosti a zodpovednosť prostredníctvom aktívneho zapojenia do online aktivít, ktoré podporujú kritické myslenie a empatiu.
- V prípade potreby hľadajte pomoc u odborníkov, najmä ak dieťa vykazuje známky závislosti alebo vážneho psychologického distressu.
Bezpečné a zodpovedné používanie internetu je možné, keď rodičia a deti spolu tvorí dôverný vzťah, kde sa otvorene diskutuje o rizikách a zároveň sa využívajú pozitívne online aktivity pre rozvoj kognitívnych a sociálnych zručností.
Podpora rozvoja a výchova v rodinách
Výchova dieťaťa je jedným z najväčších ľudských poslaní. Tým, akých ľudí z našich detí vychováme, priamo ovplyvňujeme fungovanie spoločnosti celé desaťročia dopredu. Nie vždy to pri výchove ide ľahko. Niekedy robíme chyby, ktoré si možno ani neuvedomujeme. Základom rozumnej výchovy je uvedomiť si povahové črty dieťaťa a na základe toho k nemu aj pristupovať. Jeho nadanie, talent, schopnosti a pozitívne vlastnosti podporovať a zdravo vyzdvihovať, negatívne vlastnosti citlivo a mierne tlmiť.
Skĺbiť všetky výchovné postupy sa niekedy pre rodičov stáva veľkým umením. Na to, aby svoje poslanie zvládli čo najlepšie, majú vždy pri sebe rady skúsených odborníkov, ktorí sa problematike výchovy venujú denne už dlhé roky. 1. Vyčítanie zlého správania: vyčítanie môže viesť k ešte horšiemu správaniu. 2. Otázky: „Prečo?“ môžu viesť k ignorovaniu. 3. Prosenie a prosíkanie: často znižuje váhu požiadaviek. 4. Vyzvania bez následkov: vedú k nezodpovednému správaniu. 5. Oznamovanie následkov: treba ich realizovať. 6. Ignorovanie extrémneho správania: nie vždy efektívne. 7. Nepriateľské reakcie a ich význam. 8. Výčitky a nadávky: poškodzujú sebavedomie. 9. Výstrahy a tresty: bez dôsledku môžu viesť k stratám rešpektu. 10. Bitka: zanecháva dlhodobé dôsledky.
V priebehu vyučovania a výchovy zohrávajú dôležitú úlohu aj isté skúsenosti a názory známych autorov, ale kľúčové sú prax a citlivosť. Deti potrebujú, aby ich rodičia a blízki sprevádzali na ceste k sebavedomiu a zodpovednosti, a aby sa v rodine budovali vzťahy založené na láske, rešpekte a spolupráci.