Stravovacie návyky marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku: analýza

Bratislava - 9. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ešte v decembri minulého roku zverejnil databázu a prvé výsledky v poradí druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Publikácia poskytuje za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tie sú v publikácii navyše porovnávané s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko vychádzajúcimi z bežného zisťovania EU SILC z predmetného roku.

História verejných politík a rámce integračného úsilia

Verejné politiky smerované k rómskej populácii u nás siahajú do doby osvietenstva a panovania Márie Terézie a Jozefa II. Prítomné boli aj po vzniku Československa v rokoch 1918 až 1938, v časoch vojnového slovenského štátu, v období socializmu v rokoch 1948 až 1989 a aj súčasná spoločnosť čelí výzvam, ako tieto verejné politiky nastaviť tak, aby sa dosiahla žiadaná efektivita.

Pred rokom 1989 bolo cieľom asimilovať Rómov - plne ich povzniesť materiálne, no odpútať ich od identity. Prioritou bolo zavádzanie povinností - povinnej školskej dochádzky či zamestnanosti. Existovala aj snaha vyriešiť zlé podmienky bývania, čo malo byť predpokladom pre lepšie začlenenie Rómov do spoločnosti. Stavali sa byty, školy, škôlky. Deti končili, či skôr začínali život v detských domovoch a štátne ciele sa dosahovali rôzne, napríklad aj ovplyvňovaním pôrodnosti. Zmena nastala po roku 1989. V roku 1991 Rómovia na Slovensku získali štatút národnostnej menšiny.

Ukázalo sa, že Slovenská republika potrebuje strategické dokumenty, ktoré by rámcovali verejné politiky voči Rómom. V roku 1999 bol založený samostatný úrad Splnomocnenca vlády SR pre rómsku menšinu, premenovaný v roku 2001 na Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Odvtedy vznikli dva komplexné strategické dokumenty, ktoré naznačujú, kam by sa spomínané verejné politiky mali uberať: bola to Stratégia SR pre integráciu Rómov roku 2020 (prijatá v roku 2011) a Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (prijatá v roku 2021).

Výzvy pri implementácii stratégií a akčné plány

Zdalo by sa, že všetko je v poriadku a v desaťročných horizontoch vieme, čo chceme robiť a čo chceme dosiahnuť. Prax ale ukazuje, že sa nám celkom nedarí plošne dosahovať zmenu. V rokoch 2005 až 2015 sa Slovensko zapojilo do iniciatívy Dekáda začleňovania rómskej populácie (Decade of Roma Inclusion). Išlo o initiatívu 12 európskych krajín, ktorej cieľom bolo zlepšiť sociálno-ekonomické postavenie a sociálnu inklúziu Rómov. Iniciatíva slúžila ako rámec pre zhromažďovanie skúseností a vytváranie normatívnych princípov pre inklúziu.

Vo svojej podstate nešlo o projekt budovania zmeny priamo v komunitách, ale o zosúlaďovanie predstáv o tom, ako pristupovať k inklúzii a ako pracovať s vysokou mierou chudoby a sociálneho vylúčenia. Pravidelné stretnutia na medzinárodnej úrovni otvárali priestor pre spoluprácu vysokých štátnych úradníkov, ale aj pre budovanie rómskej občianskej spoločnosti. Iniciatíva sa zameriavala na štyri kľúčové oblasti: vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie a bývanie. Vznikol rámec EÚ pre inklúziu Rómov z roku 2010, ktorý zaviazal všetky krajiny Únie k príprave strategických dokumentov a položil základy pre Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020.

Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 nadväzuje na predošlú stratégiu a predstavuje aktuálny rámec politík. Akčné plány, ktoré by mali definovať postupnosť krokov, boli zložené participatívnym spôsobom, no časom sa stali skôr sumárom toho, čo rezorty robiť budú, než nástrojom na preklenutie rozdielov. V decembri 2025 vláda SR schválila posledné akčné plány na roky 2025 až 2027, ktoré sú v princípe aktualizovanými verziami z minulého roka.

Na Slovensku je potrebné viesť akčné plány ako súdržný nástroj, ktorý stanoví jasné kroky a zároveň sa vyhne „rozmenu na drobné“. Dôležitou témou ostáva financovanie cez eurofondy a ich správne využívanie, aby granty neskĺzli do nezmyselných rozpočtových štruktúr, ktoré nevedú k merateľným výsledkom. Participácia je kľúčová, a preto je potrebné zvolávať všetky relevantné aktéry k spoločnému stolu a pracovať s terénnymi skúsenosťami.

Vplyv pandémie a aktuálne výzvy pre MRK

O obyvatelia z marginalizovaných rómskych komunít zomierali v druhej vlne pandémie dvakrát častejšie ako majorita, keď v tejto populácii zomrelo o 40 % viac ľudí ako v predchádzajúcich obdobiach. Veľmi nízka zaočkovanosť zvýrazní negatívne vplyvy pandémie. Pandémia zároveň zastavila významný pokrok v integrácii ľudí z MRK na trhu práce. Za posledných desať rokov sa počet pracujúcich ľudí z MRK zdvojnásobil a rozdiel oproti majorite sa významne znížil. Dosahy súčasnej krízy však môžu byť pre obyvateľov z MRK výraznejšie, keďže pred pandémiou až 80 % čelilo riziku chudoby.

Najchudobnejšie rómske domácnosti zároveň prišli počas pandémie o časť podpory v podobe dotácie na obedy a aktivačných príspevkov. Výsledky na trhu práce sa pre MRK za poslednú dekádu výrazne zlepšili, pričom najviac sa znížil rozdiel v 25-49 ročnej vekovej skupine. Ženy z MRK však na trhu práce naďalej zaostávajú za mužmi viac než v prípade väčšinovej populácie. Kým zamestnanosť ženy v majority je približne 90 % mužskej, u MRK je to okolo 60 %.

Pandémia zasiahla MRK aj cez školské stravovanie a aktivačné príspevky. Počas vynechania obeda z dôvodu karantén sa dotácie na stravu nevyplácali. Aktivačný príspevok zostal dôležitým zdrojom príjmu pre ľudí v hmotnej núdzi, ale počet poberateľov klesol počas pandémie, čo odráža zhoršenie ekonomickej situácie domácností.

Odporúčané priority a návrhy riešení

Podporiť a zefektívniť mobilné očkovanie pre zraniteľných priamo v obciach s MRK, ideálne mimo samotné MRK. Nahradiť prax komunitných karantén MRK cielenými intervenciami a zapájať do plánovania pandémií expertov na zdravie sociálne zraniteľných skupín. Do tvorby pandemických opatrení systematicky zapájať odborníkov na zdravie sociálne zraniteľných skupín.

Dočasne rozšíriť dávky v nezamestnanosti pre ohrozené skupiny a zachovať plnú výšku aktivačného príspevku aj pri pozastavených aktivitách. Reforma aktivačných prác na nástroj zvyšovania kvalifikácie a zručností pre otvorený trh práce s dôrazom na kvalitné poradenstvo a efektívne nástroje. Posilniť štatistiky monitorujúce progres v integračných politikách a viesť pravidelnú expertíznu spoluprácu medzi rezortmi a občianskou spoločnosťou.

Najefektívnejším spôsobom integrácie sú projekty tzv. „mostov“, ktoré sprostredkujú prístup MRK k existujúcim verejným službám a odstraňujú jazykové, kultúrne či psychologické bariéry. Dobrým príkladom sú Zdravé regióny, ktoré prostredníctvom zdravotných asistentov uľahčujú ľuďom z MRK prístup k doktorom a informáciám o prevencii. EU fondy ostávajú kľúčovým nástrojom integrácie, pričom úspešné projekty by sa mali integrovať pod ministerstvá ako sú vnútra a zdravotníctva.

Najdôležitejším finančným zdrojom pre integráciu MRK sú EU fondy. Projekty, ktoré priniesli merateľné výsledky, by sa mali vyhodnotiť, a ak sa preukáže ich významný vplyv, rozšíriť a integrovať do rozpočtových kapitol ministerstiev. Úrad vlády a splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity majú mať silnú koordinačnú úlohu a koordinovať viaceré sektorové politiky od školstva cez zdravotníctvo až po politiky trhu práce.

Príloha: tabuľka a vizuály

Grafy a vizuály v texte informujú o trendoch zamestnanosti a dopadoch pandémie na MRK.

Atlas rómskych komunít je dôležitý, ale chýba častejšia periodicita na úrovni EU SILC alebo LFS. Najefektívnejším spôsobom integrácie ostávajú mosty do verejných služieb a koordinácia na úrovni vlády.

tags: #dieta #z #marginalizovanej #romskej