V rámci teplých letných dní sa objavujú aj menej vítaní spoločníci - dotieravé muchy, ktoré sa snažia dostať do našich príbytkov. Úplné uzatvorenie okien a dverí by síce zabránilo ich vstupu, no pripravilo by nás o čerstvý vzduch. Namiesto chemických postrekov s obsahom syntetických látok alebo neustáleho odháňania hmyzu môžete siahnuť po jednoduchšom a voňavejšom spôsobe - pestovaní rastlín, ktorých aróma muchy prirodzene odpudzuje. Jedným z najpraktickejších spôsobov, ako udržať muchy v bezpečnej vzdialenosti, je pestovanie aromatických byliniek. Bazalka, mäta pieporná či rozmarín patria medzi najúčinnejších prírodných odpudzovačov hmyzu a zároveň obohatia chuť jedál.
Ich vôňa vytvára neviditeľný ochranný pás, ktorý muchy neprekračujú rady. Tieto rastliny sa dajú pestovať vonku aj v kuchyni na parapete. Úzkolistá levanduľa je stálicou mnohých záhrad a okrem krásnych fialových kvetov a typickej vône má aj praktický účinok. Odstraňuje nielen muchy, ale tiež komáre a kliešte. Sušené vetvičky možno zavesiť nad dvere či pri okná, aby zabránili hmyzu preniknúť do domu. Pelargónie sú obľúbenou voľbou na balkóny, pretože dobre znášajú priame slnko a bohato kvitnú. Mäta svojím nenápadným vzhľadom možno neupúta, no jej sladkastá vôňa a chuť okamžite odpudzujú drobný hmyz. Citrónová tráva, známa aj ako palčatka citrónová, šíri intenzívnu citrusovú arómu, ktorá odrádza muchy. V našich podmienkach neprezimuje, preto sa zvyčajne pestuje ako jednoročná rastlina v kvetináčoch.
Vavrín pravý, známy pod názvom bobkový list, je cenený v kuchyni, no jeho listy majú aj odpudzujúci účinok na hmyz. Najlepšie sa mu darí v kvetináčoch na teplých miestach. Dnešná doba sa vyznačuje tým, že na internete koluje ohľadom zdravej výživy množstvo nezmyslov. Táto naša poradňa sa zameriava na poradenstvo v oblasti zdravej výživy. Keďže zdravá a správna výživa je nevyhnutná pri udržaní si zdravia, ale taktiež pri návrate k zdraviu. Poradňu vedie fytoterapeut a výživový poradca Ing. Pavol Machnič, ktorý sa mnoho rokov zaoberá zdravou stravou a jej vplyvom na harmonický život. Naše vedomosti čerpáme nielen z množstva praktických a teoretických znalostí, ale aj zo znalostí starých kultúr, výskumom ktorých sa intenzívne venujeme. Poradňu spolumoderuje Mgr. Poradňa nadväzuje na starú poradňu Matuzalemu, takže v nej môžete ešte vidieť aj staré témy zo starej poradne.
Etické a spoločenské súvislosti stravovania s hmyzím proteínom
Hmyz je živý organizmus, jeho umelé množenie na účel výroby potravín pre ľudí je neetické. Organizácia pre etické zaobchádzanie so zvieratami PETA odkazuje: Svrček je kamarát, nie potrava! “Múka s hmyzom obsahuje nejaké to železo, zinok, vitamíny. Ale nie je to žiadna zázračná potravina.” V Čechách sa predáva chlieb, v ktorom je 90 gramov bielej múky a desať gramov múky z múche. Obsah zinku v chlebe je rovnaký, akoby sme doň pridali bežnú celozrnnú múku, ktorá nestojí 75 eur za kilo. Pretože toľko stojí hmyzia múka. Z hľadiska výživových hodnôt v tom nevidím dramatický náskok pred ostatnými potravinami, nič, čo by z výživového hľadiska bolo obhájiteľné ako argument, že hmyz a deriváty z hmyzu treba zaradiť do kategórie superpotravín, vysvetľuje Igor Bukovský. Superpotraviny sú čučoriedky, orechy, brokolica a podobne. Ale hmyz tam rozhodne nepatrí.
Doktor Bukovský upozorňuje aj na etický aspekt chovu hmyzu: “Je to neetické, je to živý organizmus. Americká organizácia PETA pre etické zaobchádzanie so zvieratami už tiež má stanovisko. Svrčky sú naši kamaráti, nie potrava. Ja sa veľmi čudujem, že mladí ľudia, ktorí sú vo vzťahu k zvieratám vysadení na etické a morálne aspekty, toto neriešia.”
VPDM a výživa očí
Vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM) je chronické očné ochorenie, pri ktorom dochádza k degenerácii buniek sietnice. Ochorenie nemá jasnú príčinu - spôsobuje ju kombinácia niekoľkých faktorov. Pri vekom podmienej degenerácii makuly dochádza k poškodeniu buniek sietnice. Antioxidanty sú látky, ktoré majú nespočetné množstvo benefitov. Majú schopnosť neutralizovať škodlivé voľné radikály, ktoré dokážu poškodzovať bunky nášho tela. Silnými antioxidantmi sú niektoré karotenoidy (luteín a zeaxantín), vitamíny, ale aj minerály ako zinok a meď. Špeciálny dôraz treba klásť najmä na posledné dve látky, ktoré sú pre zdravie očí nevyhnutné. Potraviny bohaté na luteín a zeaxantín rozoznáte ľahko podľa sýtej žltej, oranžovej či červenej farby. Vyššie spomínané látky sa dajú dopĺňať aj prostredníctvom doplnkov stravy, no tie sa podávajú najmä pacientom s potvrdenou suchou formou VPDM, aby sa telu dodali v potrebných dávkach.
V prípade VPDM treba vyhýbať sa potravinám, ktoré zhoršujú cievny systém oka. Okrem toho zdravá a vyvážená strava je len jedným z krokov prevencie VPDM. Je dôležité vyhýbať sa fajčeniu, snažiť sa udržiavať si optimálnu váhu a sledovať hladinu cholesterolu v krvi. Podobne ako pri kardiovaskulárnych ochoreniach, aj pri VPDM platí potreba vyváženého prístupu ku strave a životnému štýlu.
Diéta č. 5 a gastroenterologické kontexty
Diéta č. 5 je liečebná diéta vyvinutá na pomoc pacientom so zdravotnými problémami tráviaceho traktu. Diéta č. 5 je súčasťou kurzu liečby chorôb tráviaceho traktu a je doplnená rôznymi liečebnými prípravkami. Diéta č. 5 je predpisovaná gastroenterológom a zahŕňa vyšetrenia ako anamnéza, krvné testy, ultrazvuk a endoskopia. Cieľom diéty č. 5 je zníženie podráždenia tráviaceho traktu, šetrné spracovanie potravy a podpora funkcie pečene, žlčníka a tráviaceho traktu. Pri chorobách pečene a žlčových ciest diéta č. 5 pomáha znižovať zápal a zaťaženie orgánov, znižuje tvorbu kameňov a podporuje trávenie.
Medzi bežné indikácie patria cholecystitída, cholitiáza, hepatitída, cirhóza, biliárny kal, pankreatitída, kolitída a gastroduodenitída. Diéta č. 5 vyžaduje vyváženú stravu, znižovanie tukov, obmedzenie soli a rafinovaných cukrov, zvyšovanie vlákniny a pitného režimu. Odporúča sa konzumovať rastlinné tuky a bielkoviny, komplexné sacharidy, a vyhýbať sa dráždivým potravinám a alkoholu. Diéta č. 5 je často rozdelená do 4-5 jedál denne, pripravovaných varením, dusením alebo pečením. Tabuľkové zobrazenie jedálnička na týždeň ukazuje konkrétne možnosti raňajok, obedov a večerí s uvedením povolených a zakázaných potravín.
- Mäso: chudé mäso a hydina bez kože; mliečne výrobky: nízkotučné; ryby: rôzne druhy; morské plody: kalmáre, krevety, chobotnice.
- Zelenina a ovocie: pestrá zelenina, svetlé ovocie ako marhuľa, banán, hruška, bobuľoviny a podobne; komplexné sacharidy: celozrnné pečivo, ryža, quinoa, pohánka, ovsené vločky.
- Tuky: nerafinované oleje ako slnečnicový a olivový; avokádo; obmedzenie tukov a vyhýbanie sa živočíšnym tukom s vysokým obsahom nasýtených tukov.
Keď sa dodržiavajú všetky odporúčania gastroenterológa, diéta pomáha normalizovať stav pacienta, znižovať príznaky a predchádzať exacerbácii. Základné pravidlá diéty číslo 5 zahŕňajú obmedzenie tukov, obmedzenie soli, komplexné sacharidy a vyváženú konzumáciu bielkovín, tukov a vlákniny. V tabuľkách nájdete zoznam povolených a zakázaných potravín, ako aj príklady denného menu na týždeň a zvláštnosti diéty pri ochoreniach pečene.
