Takmer každý rodič predčasniatka si uvedomuje význam správnej stimulácie svojho dieťatka či prípadného cvičenia pre jeho správny psychomotorický vývoj. Pravidelné rehabilitácie a opakovaná vojtovka niekoľkokrát do dňa sa stáva súčasťou života mladých rodín uvedomujúc si, že od toho závisí budúcnosť ich malého predčasniatka. Preto sme pre vás spoločne so skúsenou fyzioterapeutkou Tonkou Wagnerovou pripravili sériu rozhovorov a praktických rád v oblasti fyzioterapie. V prvom rozhovore sa venujeme téme polohovania bábätka a detailejšie nám vysvetlila polohu “na brušku”.
K miernej deformácii hlavičky dieťaťa, napríklad vo forme zležania, môže dôjsť už počas tehotenstva, no častejšie ide skôr o dôsledok komplikovanejšieho pôrodu, ktorý si vyžaduje použitie pôrodníckych nástrojov, ako sú kliešte. Takto vzniknuté deformácie hlavičky dieťaťa však po nejakom čase zmiznú, pričom napomáhajúcim faktorom je práve umiestnenie novorodenca do správnej polohy. Dôvodom je „mäkučká“ lebka novorodenca, ktorej rast je príznačný svojou rýchlosťou, pričom zaváži aj fakt, že malé bábätká majú isté obmedzenia v otáčaní hlavičkou a väčšinu dňa prespia.
Polohovanie malého dieťaťa sa vyžaduje už od jeho narodenia. Ako sme vyššie uviedli, detičky majú v prvých mesiacoch svojho života veľmi nízky rozsah pohybu hlavou do strán, čo môže brániť správnemu rastu tejto veľmi citlivej časti tela novorodencov. Preto je potrebné, aby rodičia ukladali svoje dieťatko vždy do inej spánkovej polohy. Ak ho napríklad nechajú ležať na chrbte, je veľmi pravdepodobné, že dôjde k zležaniu hlavičky v zadnej časti, čo sa zväčša nazýva symetrickým zležaním. V takýchto prípadoch dochádza k splošteniu hlavičky dieťatka na tej strane, na ktorej zväčša spáva. V záujme správneho rastu bábätka majú preto rodičia na starosti pravidelné polohovanie svojho novorodenca, čo spočíva v neustálej zmene strany, na ktorej spí. Meniť strany, na ktorých dieťatko spí, je vhodné raz za 24 hodín.
Pri polohovaní bábätka na bok je nutné zamedziť prevráteniu dieťatka na bruško, a to takým spôsobom, že ho polohujeme na bok v miernom, približne 45-stupňovom uhle (nikdy nie 90-stupňovom!), pričom mu chrbátik treba oprieť o okraj postieľky či špecifický vankúš na polohovanie bábätka. K ležaniu na nepreferovanej strane je vo väčšine prípadov nutné dieťatko správne namotivovať. To sa dá dosiahnuť použitím obľúbenej hračky, hrkálky či iného zvukového faktora, ktorý pritiahne pozornosť dieťaťa na tú stranu, na ktorú ho chce rodič uložiť. V záujme správneho rastu lebečných kostí bábätka je potrebné aplikovať výmenu strán, na ktorých dieťatko leží, aj v čase dojčenia.
Čo je dôležité v úplných začiatkoch pri manipulácii s dieťatkom?
Novorodenec je v tomto období veľmi nestabilný. Držanie tela je asymetrické, prevažuje holokinetická hybnosť. Veľa toho ešte nezvládne, ale čo musí zdravé dieťaťko zvládnuť, je otočiť hlavičku plynulo do oboch strán. Ak ju otáča len na jednu stranu, hovoríme o predilekcii hlavy, avšak tento stav by mal trvať najviac 6 týždňov po narodení. Samozrejme, že u predčasne narodených detí počítame korigovaný vek. Ak tento stav trvá dlhšie a dieťa nie je schopné hlavičku otočiť na stred a už vôbec nie na druhú stranu, je dôležité, aby sa začalo s dieťaťom cvičiť. Polohovanie hlavičky často krát nestačí, je to málo. Dieťa vždy nejakým spôsobom utečie z tejto polohy a dostane sa do svojej obľúbenej polohy. Dochádza k zležaniu záhlavia. Úplne malé dieťa - novorodenec a predčasne narodené dieťa vždy zakláňa hlavu, pretože ju ešte nevie udržať. Pri manipulácii s novorodencom pokladáme hlavu celou dlaňou, tým mu zaisťujeme maximálnu oporu hlavy a trupu. Hlavička dieťaťa je vždy vyššie ako ostatné časti tela, rešpektujeme postup “hlava je vyššie ako zadok”. Podkladanie hlavy celou dlaňou je u predčasne narodených detí nutnosť.
Ako má vyzerať správna manipulácia?
Novorodenca držíme tak, aby sa cítil bezpečne a kľudne. Manipulujeme pomaly, citlivo, nikdy nie rýchlo. Nosíme a stimulujeme novorodenca vždy symetricky, nikdy ho nechytáme a nedráždime pod krkom. Častým manipulovaním a dráždením pod krkom vyvíjame neprimeraný tlak na krčnú chrbticu, dráždime svalovú a nervovú sústavu. Dieťaťko býva plačlivejšie, dráždivé, pretože v oblasti šije a krku má zvýšené svalové napätie. A to sa v polohe na brušku prejaví jeho nestabilitou.
Má sa dieťa polohovať na bruško?
Áno, polohovanie na brušku alebo “pasenie baránkov” využívame od narodenia, od úplneho začiatku. Dnes sa to ale neodporúča kvôli SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčiat). Rodičia si ale toto varovanie často vysvetlia, že dieťa nemá ležať na brušku vôbec. Polohovanie na brušku je zároveň prevencia zležania hlavičky a s tým spojená aj asymetria držania tela. Dieťatko pokladáme na bruško v bdelom aktívnom stave, kde nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Zo začiatku ho pokladáme krátko, mínutu až dve, viackrát denne, neskôr môžeme interval predlžovať. Je veľmi dôležité aby sme poznali a rešpektovali únavu dieťatka. Plač, celková nepohoda, nekľud či pasivita môžu byť známky únavy a vtedy samozrejme dieťatko nepokladáme na bruško. Nerešpektovanie únavy vedie u dieťaťka k zvýšeniu svalového napätia, dráždivosti či k zlej nálade. Je veľmi dôležité, aby aj detičky s refluxom boli počas dňa niekoľkokrát denne polohované na brušku. Polohou na brušku si dieťa spevňuje brušné svalstvo a taktiež je potom jeho tráviaci trakt schopný lepšie pacovať s potravou, ktorá sa vráti zo žáludka. Polohovaním na brušku zlepšujeme trávenie dieťaťka, čo je zároveň an prevenciou kolík. Poloha na brušku je pre dieťaťko veľmi zdravá, trénuje zdvíhanie a držanie hlavičky, posilňuje si tým šijové svalstvo a aktivuje si vzpriamovacie mechanizmy.
Poloha na brušku sa považuje za nesprávnu preto, že dieťatku môže hroziť tzv. syndróm náhleho úmrtia dojčaťa. Je to desivý následok nedostatočného okysličenia organizmu bábätka často vplyvom mäkkého matraca a nesprávnej polohy, ktorá okolo tváre dieťatka vytvára akúsi bublinu nahromadeného oxidu uhličitého. Dieťa tak nedostáva dostatok kyslíka a organizmus zlyháva. Bábätko potrebuje nejaký čas, aby sa naučilo využívať všetky svoje svaly, no najmä, aby si ich dostatočne posilnilo v záujme neobmedzeného pohybu hlavičkou a ostatnými časťami tela. Kým nedokáže svojpomocne vyvinúť úsilie o držanie hlavičky vo vzpriamenej polohe, hlava je pre chrbticu príliš veľkou záťažou, čo ovplyvňuje jej správny rast a vývoj. Kým teda vaše dieťa nie je schopné vlastným úsilím zaujať zvislú polohu, nenúťte ho k tomu, pretože môžete narobiť viac škody než úžitku.
Ako vyzerá správna poloha na brušku?
Správna poloha na brušku alebo „pasenie baránkov„ musí vyzerať takto: dieťa sa opiera o predlaktie, zadok ma pritlačený k podložke v jednej rovine s hlavou, ktorá je v predĺžení trupu, nie je v záklone a rúčky sú uvoľnené, nesmú byť v päsť. Začína sa formovať prvá oporná báza, ide o tzv. trojmesačný model, ktorý je veľmi dôležitý. Takto môžu na chrbtici vzniknúť fyziologické krivky. Túto polohu musí zvládnuť každé zdravé dieťa.
Ako vyzerá nesprávne polohovanie na brušku?
Dieťa sa nevie oprieť o predlaktie. Hlavičku drží v záklone a v oblasti šije a ramien môžete pozorovať nahromadenú kožnú riasu. Zlepená kožná riasa je dôsledkom zvýšeného napätia šijových svalov. Kolíše sa na brušku a nohy má pritom zdvihnuté. Je celé prehnuté a prepadáva na bok (zaťažuje sa viac na jednu stranu), až sa nevládze udržať a pretočí sa na chrbátik - to všetko sú signály nestability, asymetrie držania tela, zlej manipulácie s dieťaťom, ktoré sa riešia cvičením a správnou stimuláciou a manipuláciou dieťaťa.
Existuje nejaká poloha alebo cvik na podporu dvíhania hlavičky v polohe na brušku?
Pre lepšiu podporu hlavy dieťatka je výborné tzv. nosenie na tigríka, klokana či v klbku. V týchto polohách si dieťatko trénuje posturálne svaly, trénuje si aj držanie hlavičky a uvedomuje si svoje telo. Samozrejme je dôležité toto všetko vykonávať symetricky.
V akých polohách nosiť bábätko na rukách?
Jednou z takýchto polôh je najčastejšie využívaná a najvhodnejšia poloha v prípade nosenia bábätka na rukách, a to tzv. tigrík. V tejto polohe sa dieťa opiera bruškom o predlaktie rodiča, pričom nožičky sú mierne pritiahnuté smerom k brušku. V pozícii „tigríka“ by malo mať bábätko prirodzene vyššie hlavičku ako zadoček. Pomenovanie získala táto poloha na základe podobnosti medzi dieťatkom spočívajúcim na predlaktí rodiča s visiacimi nožičkami a tigrom ležiacim na vetve stromu. Do polohy „tigríka“ je vhodné dieťa umiestniť aj v čase, keď bojuje s odgrgnutím či s vážnejšími bolesťami bruška. Na podobnom princípe funguje aj poloha “klokan”, ktorá spočíva v držaní dieťatka tvárou smerom nadol, zatiaľ čo hlavička ostáva podopretá dlaňou a zadoček o brucho rodiča. Vylúčené je nosenie dieťaťa v akejkoľvek forme zvislej polohy, ktorá extrémne zaťažuje citlivú chrbticu.
Pri nosení bábätka je z pohľadu prevencie zležanej hlavičky najlepšie nosiť ho bruškom na predlaktí, v polohe známej ako „tigrík“. Okrem toho táto poloha pomáha aj k odgrgnutiu a pri bolestiach bruška.
Bezpečné dvíhanie bábätka
Dieťatko by sme mali dvíhať tak, aby sme zbytočne nepreťažovali jeho svaly a súčasne, nedostávali dieťa do neprirodzených polôh. Nebezpečný je najmä silný záklon hlavy alebo chrbtice. Snažte sa novorodenca vždy držať vo vodorovnej polohe. Občas môžete vyskúšať aj iné polohy, no pamätajte, že ide o rozhodnutie bábätka. Nemali by ste sa odchyľovať od vodorovnej polohy, pokiaľ sa dieťa necíti bezpečne a pohodlne. Túto polohu odporúčam najmä po kŕmení. Položte dieťa na rameno. Položte mu hlavu na vaše rameno a nechajte jeho ruky klesnúť na váš chrbát. Držte mu zadoček, aby príliš nezakláňalo trup ani hlavu. Do 2 - 3 mesiacov veku bábätka je najčastejšie používanou polohou držania tzv. klbko, ktorá bábätku pripomína polohu, ktorú malo v maminom brušku. V tejto polohe dieťa leží na jednom z vašich predlaktí. Druhú ruku zasuniete pod mierne pokrčené nôžky dieťaťa a podopriete mu zadoček rukou. Hlava dieťaťa spočíva v ohybe vašej ruky. Z jednej strany je jeho trup podopretý vaším predlaktím, zatiaľ čo druhá strana je pritlačená k vášmu bruchu. Trup bábätka je mierne prehnutý (odtiaľ názov polohy), čo bráni bábätku nakláňať sa dozadu a poloha je zdravá pre jeho chrbticu. Je dôležité, aby malo dieťatko pevnú oporu pod hlavičkou, nie len pod krkom. Keď držíte svoje dieťa v polohe klbka, môžete ho otočiť na bok. Bábätko leží na vašom predlaktí, zadoček má položený na vašom brušku. Toto je poloha, ktorú nazývame „na tygríka“. Ruku, na ktorej dieťa leží, mu položte pod trup a zadoček a druhú mu vsuňte medzi nohy. Dieťa sedí na vašej ruke, akoby sedelo na stoličke, opreté dozadu. Je dôležité, aby sa dieťa mohlo oprieť o vašu hruď, aby si nepreťažovalo kĺby alebo chrbticu. V tejto polohe použijete druhú ruku na stabilizáciu dieťaťa a aby sa nemohlo nakláňať na boky. Ak sa hlava dieťaťa príliš kýve alebo padá nabok, znamená to, že dieťa je na túto polohu ešte príliš malé.
Dokedy polohovať bábätko?
Polohovanie bábätka je potrebné aspoň do 5. mesiaca. Táto časová hranica odzrkadľuje dĺžku obdobia, keď dieťatko ešte nemá schopnosti nevyhnutné na svojpomocné otáčanie a výrazné pohyby. Po uplynutí tejto doby už rodičia veľa nezmôžu, pretože počas bdenia je dieťatko aktívne a hýbe sa tak, ako chce. Každý prípad je však veľmi individuálny, a preto by sa mal každý rodič riadiť postupnými výsledkami trénovania a posilňovania svalstva novorodenca. Polohovanie má zmysel u malých bábätiek cca do 5. mesiaca. Potom už sa bábätko viac hýbe a otáča aj samo, takže rodičia už nemajú taký vplyv na voľbu polohy. Niekedy sa dá u takýchto väčších bábätiek aspoň ovplyvniť polohu v spánku.
Polohovanie na brušku: Dôležitý aspekt pre motorický vývoj
Polohovanie na brušku je pre správny vývoj bábätka veľmi dôležité. Táto poloha posilňuje svaly krku, hrudníka, bruška aj chrbta. Počas cvičenia sa ho snažíme motivovať, aby sa čo najviac dvíhalo do polohy „pasenie koníčkov“. Pomôžeme mu v tom tak, že ho položíme na tvrdšiu podložku, ručičky mu zložíme v lakťoch a pritlačíme k telíčku. Takto sa mu ľahšie podarí vytlačiť sa hore a zodvihnúť hlavičku nad podložku.
Čo by malo bábätko dokázať v ľahu na brušku?
V ľahu na brušku dochádza v tomto mesiaci k veľkému pokroku. Bábätko sa dokáže oprieť o jednu ruku, respektíve lakeť a predlaktie, pričom druhú ručičku dokáže uvoľniť na uchopenie hračky. Jedným z hlavných meradiel je, ak dieťa vo veku piatich mesiacov dokáže zdvihnúť svoju pažu nad horizontálu. V tej chvíli je jasné, že jeho vývoj bude postupovať tak, že po čase bude stáť a chodiť.
Polohovanie na brušku v druhom trimestri
V období druhého trimestra sa polohovanie na brušku stáva pre dieťa súčasťou aktívneho hrania. Je dôležité si uvedomiť, že počas týchto troch mesiacov sa polohovanie na brušku kvalitatívne zmení. Znamená to, že polohovanie na brušku v 4. mesiaci je na predlaktiach s ťažiskom v oblasti spodnej časti hrudnej kosti a v 6. mesiaci sa deti väčšinou podopierajú na otvorených dlaniach s vystretými rukami a ťažiskom pod pupkom. To znamená, že svoju váhu presúvajú viac a viac do panvy, čo neskôr vyústi do zdvihnutia panvy nad zem v polohe na štyroch.
Riešenie nepohody dieťaťa na brušku
Ak sa dieťa v polohe na brušku necíti dobre, môžeme pozorovať niekoľko vecí, ktoré nám pomôžu porozumieť situácii:
- Dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem.
- Jedna ruka sa opiera inak ako druhá.
- Dieťa má predkolenia zdvihnuté od zeme, nekopká do podložky.
- Dieťa okolo 5 - 6. mesiaca a viac, má v polohe na brušku ruky v pästičkách.
Najčastejšou príčinou nepohody dieťaťa na brušku je to, že dieťa sa v polohe na brušku neopiera rukami o zem, ale drží polohu chrbtom.
Pomoc deťom opierať sa o ruky
Dotknite sa ručičiek bábätka, ak ich má pri zemi a jemne mu ich pritlačte na podložku. V prípade, že sa neobjaví žiadna reakcia, podložte bábätku vašu ruku pod hrudníček, jemne a mäkko. Hrudníček nedvíhajte, ale uvoľnite si ruku na zem a nechajte váhu hrudníka na nej spočívať. Ak sú ruky stále nad podložkou, postupne sa ich dotknite. Ak má dieťatko ručičky vzadu za chrbtom, podloženie hrudníčka je účinný spôsob, ako mu pomôcť.
Problémy s oporou o jednu ruku
U niektorých detí vidíme, že sa jedna ruka opiera inak ako druhá. Väčšinou je jedna vystretá a druhá pokrčená. Tieto deti sa často pretáčajú najskôr z bruška na chrbátik ako z chrbátika na bruško, z dôvodu nevyváženej polohy na brušku, ktorá ich prevažuje na stranu viac pokrčenej ruky. Skúste podložiť dieťatku ruku pod najvyššie miesto trupu, ktoré sa dotýka podložky a pozorujte, či mu pomáha zreorganizovať polohu.
Pomoc pri zdvíhaní sa z predlaktia
Všimnite si, či dieťatko v polohe na brušku kopká chodidlami o podložku, alebo má nohy od kolien stále zdvihnuté. Pri kopkaní, resp. opieraní chodidiel do podlahy dieťa zatláča a protisila prechádza celou chrbticou do hlavy a rúk, tonizuje ich a tým dieťa získava silu a priestor na vyšší zdvih hlavy a odtlačenie - dopnutie rúk. Pomôžte dieťatku nájsť nohami podložku. Môžete mu ich jemne priblížiť k zemi alebo môžete skúsiť podložiť pod chodidlá materiál, ktorý šuští, vhodný je napr. mikroténový sáčok.
Otváranie ručičiek
Ďalším dôvodom, prečo sa deti nemôžu zdvihnúť z predlaktia vyššie, sú ruky zavreté v päsť. Odtlačenie z ručičiek v polohe na brušku má svoju postupnosť. Hlaďte dieťaťu ruky kefkou a potom mu podopriťe spodnú časť hrudníčka resp. pupček. Vo všeobecnosti venujte otvoreniu ručičiek veľkú pozornosť. Hlaďte deťom ručičky nielen kefkami, ale aj iným dotykovo rôznorodým materiálom a vnímajte ich reakcie.
Techniky fyzioterapie novorodencov: Bezpečné a šetrné metódy pre včasný vývoj (Sprievodca novorodeneckou novorodeneckou jednotkou a domácim prostredím)
Vplyv polohy na chrbte na motorický vývoj
V ľahu na chrbte sa trojmesačné bábätko hrá s ručičkami. Vedome sa s nimi hrá, pozerá sa na ne a dáva si ich do pusy. Od tejto doby všetko, čo príde do jeho rúk, bude chcieť aj ochutnať. Ručičky by mali byť už po väčšinu dňa otvorené. Bábätko by malo dokázať nadvihnúť nožičky do 90 stupňov vo všetkých kĺboch na dolných končatinách.
Koordinácia pohybov
V 4. mesiaci v ľahu na chrbte siaha bábätko po hračke. Ak ponúknete hračku sprava, bábätko na ňu siahne pravou ručičkou a opačne, ak podávate hračku zľava, bábätko ju uchopí ľavou ručičkou. Až po dovŕšení veku piatich mesiacov bude vaše bábätko schopné siahať na hračku rovnakou ručičkou aj cez stredovú čiaru.
Motorický nepokoj
V ľahu na chrbte, ak ponúknete hračku v strednej rovine, nebude sa môcť rozhodnúť, akú ručičkou na hračku siahne. Toto sa bude prejavovať tzv. "motorickým nepokojom", kedy dieťa bude triasť ručičkami, kopať nožičkami, popr. sa zakláňať, otvárať ústočká, akoby celým telom chcelo hračku uchopiť. V tomto období sa bude vaše bábätko snažiť pretočiť na bok.
Zavinovanie: Áno alebo Nie?
Zavinovanie je jednou z najstarších rodičovských techník. Historické záznamy hovoria o tom, že maminky zavinovali aj Alexandra Veľkého, Júliusa Cézara i Ježiša. Zavinovanie je pre vášho drobca podobný zážitok ako nosenie v šatke alebo túlenie sa telo na telo. Výhodou zavinutia je, že obaľuje telíčko dieťatka s jemným hladkaním, ktoré ho upokojí na dlhší čas. Dávate mu ním pocit tepla, pokoja a bezpečia. Zavinovanie zároveň chráni bábätko pred nekontrolovateľnými pohybmi, trhaním vlastných končatín a ešte väčším rozrušením.
Mýty o zavinovaní
- Mýtus: Zavinovanie je nebezpečné. Fakt: Americká Akadémia Pediatrov (AAP) a mnohé ďalšie inštitúcie odporúčajú zavinovanie vo svojich knihách, na webe a v prevenčných programoch. Ak sa zavinovanie vykonáva správne, môže byť účinnou technikou ako pomôcť upokojiť deti a podporiť ich spánok.
- Mýtus: Zavinovanie zvyšuje riziko SIDS. Fakt: Austrálsky SIDS prevenčný program odporúča zavinovanie až do šiestich mesiacov. Zavinovanie môže v skutočnosti zabrániť syndrómu náhleho úmrtia bábätiek a uduseniu.
- Mýtus: Zavinovanie narúša dojčenie. Fakt: Zavinovanie môže kojenie podporiť. Uľahčuje bábätku prisať sa na váš prsník a môže znížiť zápaly prsnej žľazy.
- Mýtus: Zavinovanie spôsobuje prehriatie. Fakt: Riziko prehriatia nehrozí, pokiaľ dieťatko nezabalíte do viacerých vrstiev, nespinká v príliš vykúrenej izbe alebo nemá oblečenú čiapočku.
- Mýtus: Zavinovanie spôsobuje problémy s bedrovými kĺbmi. Fakt: Najlepší americkí pediatri a experti na bedrové kĺbiky podporujú rodičov v tom, aby svoje bábätká zavinovali, ale len v prípade, že to robia správne.
Polohovacie lehátka a hojdačky
Polohovacie lehátka a hojdačky pre bábätka sú užitočným pomocníkom, ak vaše dieťatko chce s vami tráviť úplne každú minútu. Pomôžu vám navariť či upratať v čase bdenia dieťaťa. Aj tu však platí, že všetko treba robiť s mierou. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť.
Inou otázkou však je jej používanie, rovnako aj používanie polohovateľných lehátok v domácnosti. Deti by v nich nemali tráviť príliš dlhú dobu, pretože obmedzuje dieťa v pohybe. V tomto čase si dostatočne neprecvičuje pohyby, ktoré už ovláda. Môže to viesť k istému oneskoreniu psychomotorického vývoja. Používajte ho preto len v čo najkratšom čase, napríklad ak potrebujete navariť alebo upratať, kým je dieťa bdelé a dbajte na to, aby polohovateľné lehátko malo spevnenú chrbtovú časť. Ak ho používate u najmenších detí, majte ho vždy v najnižšej možnej polohe a dieťa v ňom poriadne pripútajte.
Torticollis
Niekedy sa stane, že bábätko preferuje jednu stranu zo zdravotných dôvodov. Najčastejšie je za tým stav zvaný torticollis, čo je jednostranné svalové strnutie šije (zvyčajne ide o vrodenú chybu) a lekár tento stav dokáže spravidla odhaliť pri bežnej kontrole v poradni. V tomto prípade je polohovanie veľmi dôležité a pri správnom a dôslednom „tréningu“ sa situácia dokáže upraviť do 2.-4. mesiaca. V neskoršom veku alebo vo vážnejších prípadoch sa pristupuje k fyzioterapeutickej či ortopedickej liečbe.
tags: #do #kolkych #mesiacou #polohujeme #dieta