Narodenie dieťaťa je významnou udalosťou v živote každej rodiny. Ak táto udalosť nastane počas doktorandského štúdia, môže priniesť špecifické výzvy a otázky. Tento článok sa zameriava na problematiku tehotenstva počas doktorandského štúdia na Slovensku a dotýka sa právnych, sociálnych a finančných aspektov, ktoré môžu túto situáciu ovplyvniť.
V príspevku sa zameriame na súčasné postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia, s dôrazom na podmienky nároku na materský príspevok a súvisiace aspekty sociálneho a zdravotného poistenia. Analyzujeme zmeny, ktoré nastali v postavení doktoranda po 1. septembri 2007, a ich dopad na nárok na dávky a príspevky.
Zmena postavenia doktoranda od roku 2007
Novelizáciou ustanovení Zákona o vysokých školách (ZVŠ) zákonom č. 363/2007 Z. z. sa zmenilo postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. septembra 2007 nemá postavenie zamestnanca.
Táto zmena mala zásadný vplyv na sociálne a zdravotné poistenie doktorandov.
Doktorandské štúdium ako štúdium 3. stupňa
Podľa § 2 ods. 5 ZVŠ je doktorandský študijný program študijným programom 3. stupňa. Zameriava sa na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Absolventi doktorandského študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa. Štúdium prebieha podľa individuálneho študijného plánu pod vedením školiteľa.
Sociálne a zdravotné poistenie doktorandov
Vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov. Ak chcú byť poistení, musia si poistné na sociálne poistenie platiť sami ako dobrovoľne poistené osoby.
Poistenci štátu
Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o zdravotnom poistení (ZZP), sa doktorandi považujú za poistencov štátu.
Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
- Nezískanie už vzdelania 3. stupňa.
- Nedovŕšenie veku 30 rokov.
Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa a zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa.
Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP za poistenca štátu.
Sociálne poistenie a doktorandi
Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o sociálnom poistení (ZSP), sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilieri dôchodkového systému, tak Sociálna poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera.
Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO).
Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia. Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP.
Vplyv doktorandského štúdia na nemocenské poistenie a materské
Od 1. januára 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že doktorandovi nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia.
Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské.
Podmienky nároku na materské
Podľa § 48 ods. 1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa (od 1. januára 2010 vo výške 164,22 eura), ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z.
Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia.
Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne.
Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. pracovala ako zamestnanec, bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba, resp. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.
Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom. To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom.
Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva. Vtedy samozrejme má nárok na materské, ktoré sa vypočítava individuálne na základe jej príjmov zo zamestnania, a to v trvaní tých spomínaných 14 týždňov.
Ak je tu viacero takýchto študentiek, potom ak nie sú dobrovoľne poistené, dostanú len rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa.
Nárok na materskú dovolenku majú po novom aj matky, ktoré len nedávno ukončili štúdium a pracujú napríklad len pár mesiacov. Do odpracovaných dní sa im totiž bude počítať aj obdobie štúdia. Podmienkou je, že úspešne dokončili strednú alebo vysokú školu.
Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Inak povedané, rodič si ju musí odpracovať. Nárok majú tí z nich, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek.
Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.
Príklady
Povedzme, že žena úspešne dokončí strednú školu v máji tohto roka. Hneď od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Keby sa to za rovnakých podmienok stalo minulý rok, nárok na materskú by nemala. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.
Materská pre študentky môže pomôcť aj ženám, ktoré napríklad v máji úspešne dokončia strednú školu, počas leta si nájdu prácu a v septembri nastúpia na vysokú školu a budú pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú. Iný prípad je, ak má žena očakávaný deň pôrodu stanovený na začiatok februára tohto roka a skôr. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium.
Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov. Samotná materská pre študentky sa bude vo väčšine prípadov počítať z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten sa používa vtedy, keď niekto nie je zamestnaný dlhodobo alebo je na péenke. Pri výpočte sa totiž spravidla používa mzda, ktorú žena zarábala v predchádzajúcom roku. Ak zarába napríklad tisíc eur, jej denný vymeriavací základ bude zhruba 33 eur. Výška materského sa potom počíta ako 75 percent z vymeriavacieho základu.
Za 30-dňový mesiac potom matka na materskej dostane vyše 742 eur a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane vyše 767 eur. Pre porovnanie, maximálny denný vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 85,7425 eura. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.
Materská pre otca
Na materskú môže nastúpiť otec dieťaťa, pričom matka je povinná byť na materskej 14 týždňov dokopy, pričom matka si musí vybrať prvých 6 týždňov po pôrode (zvyšných 8 týždňov materskej si matka musí vybrať do uplynutia 34 týždňov odo dňa vzniku nároku na materskú). Potom môže nastúpiť na "materskú" dovolenku otec, ale zároveň nesmie mať iný príjem (počas rodičovskej dovolenky je tento súbeh možný, ale počas materskej nie).
Príjem otca počas materskej sa nesleduje iba v prípade, že otec je SZČO. Ak je otec zamestnanec, tak v zákone sa píše o absencii príjmu, t.z. žiadny príjem zo zamestnania. Takže, ak je otec riadnym zamestnancom, tak na materskú môže ísť z 34 týždňov 20 (zvyšných 14 matka, iba v prípade, že by zomrela alebo bola vážne chorá, tak sa to mení). Tých 20 týždňov však nemôže pracovať a teda ani nemá príjem, pričom materská je vždy menej ako plat.
Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské.
Je dôležité prerátať, či sa oplatí manžela poslať na materskú. Materská sa vypláca z nemocenského poistenia ako náhrada príjmu, podobne ako PN alebo ošetrovné.
Rodičovský príspevok
Rodičovský príspevok je dávka, ktorú nevypláca Sociálna poisťovňa, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a nie je nijako viazaná na predchádzajúce odvody do sociálnej poisťovne (preto rodičovský príspevok môžu poberať všetci bez ohľadu na to, koľko prispeli do odvodového systému sociálnej poisťovne).
Kombinácia štipendia a rodičovského príspevku
Ak doktorandka preruší štúdium, má nárok len na rodičovský príspevok. Ak sa vráti do školy, bude dostávať štipendium aj rodičovský príspevok. Veľa závisí od školiteľa, či to bude akceptovať, ak doktorandka pokračuje v štúdiu bez prerušenia.
Daňové aspekty doktorandského štúdia
Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. januára 2008 novelizoval Zákon o dani z príjmov (ZDP), je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania.
Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.
Nezaopatrené dieťa a daňový bonus
ZoPD nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolské štúdium 1. a 2. stupňa.
Nezdaniteľná časť základu dane na manžela/manželku
Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.
Dovolenka a pracovnoprávne nároky
Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. septembra 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy.
Vplyv na ďalší pracovnoprávny vzťah
Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do obdobia, ktoré ovplyvňujú nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia.
Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.
Praktické rady a skúsenosti doktorandiek
Mnohé doktorandky, ktoré sa ocitli v situácii tehotenstva počas štúdia, zdôrazňujú dôležitosť komunikácie so školiteľom a ústretovosti zo strany univerzity. Veľa závisí od skolitela, či to bude akceptovať. Niektoré univerzity vyžadujú prítomnosť doktorandov na pracovisku, zatiaľ čo iné sú flexibilnejšie. Dôležité je dohodnúť sa so školiteľom na individuálnom pláne a podmienkach štúdia počas tehotenstva a po pôrode.
Ak prerušíš doktorandské, máš nárok len na rodičovský príspevok, čo je cca 220 € mesačne. A keď sa vrátiš do školy, tak budeš dostávať štipendium + rodičovský príspevok. Veľa síl. Dá sa to zvládnuť.
Zdravotné poistenie a iné povinnosti
Doktorandi sú zdravotne poistení štátom ako študenti. Ak by však ukončili status študenta pred pôrodom, musia si platiť zdravotné poistenie sami. Ak poberajú materské alebo nemocenské, sú z tohto titulu zdravotne poistení.
Ak nárok na materské ani nemocenské nemajú, až odo dňa pôrodu budú mať nárok na rodičovský príspevok a z toho titulu budú zdravotne poistení štátom ako poberateľ rodičovského príspevku.
Nezabudni do 42 dní od pôrodu si podať prihlášku do Sociálnej poisťovne ako osoba riadne sa starajúca o dieťa do 6 rokov, aby si bola odo dňa pôrodu dôchodkovo poistená štátom.
Práca a štúdium počas rodičovskej dovolenky
Počas rodičovskej dovolenky je možné pracovať na čiastočný úväzok alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť. Je však dôležité zosúladiť prácu a starostlivosť o dieťa a zabezpečiť si dostatočnú podporu od rodiny alebo opatrovateľa.
Vzdelávacia ustanovizeň umožní zdravotníckemu pracovníkovi absolvovať praktickú časť špecializačného štúdia (§ 70 ods. 6) / certifikačnej prípravy (§ 73 ods. 12).
Vedeli ste, že v súčasnosti podľa zákona má žena nárok na materskú až pokiaľ bola nemocensky poistená 270 dní v posledných 2 rokoch pred pôrodom? Aj keď sa absolventky po škole zamestnajú a krátko na to otehotnejú, nevzniká im nárok na materskú, pretože nesplnili zákonom stanovených 270 dní nemocenského poistenia. Problémom je, že sa u nás do tejto podmienky nezapočítava čas strávený na škole. V mnohých krajinách sa štúdium automaticky do tohto času zarátava, a to ako sústavná príprava na povolanie. V dôsledku toho niektoré ženy odkladajú tehotenstvo na neskôr, aby im tento nárok vznikol.
Tehotenstvo počas doktorandského štúdia predstavuje pre mnohé študentky náročnú životnú situáciu. Kombinácia akademických povinností, finančnej neistoty a zdravotných zmien si vyžaduje nielen osobnú odolnosť, ale aj adekvátnu podporu zo strany štátu a univerzít. Tento článok sa zameriava na prepojenie doktorandského štúdia s tehotenstvom a na možnosti podpory, ktoré sú pre tehotné študentky dostupné, vrátane tehotenského štipendia a podmienok nároku na tehotenské a materské dávky.
Materská dovolenka a doktorandské štúdium: Ako to funguje?
Ženy, ktoré sa venujú doktorandskému štúdiu na vysokej škole, sa často pýtajú na možnosť získania materskej dovolenky a s ňou spojených dávok. Zisťujú, aké majú možnosti na získanie materskej, a či sa im niečo započítava ako obdobie poistenia.
Dôležité je si uvedomiť, že doktorandské štúdium (aj v prípade úspešného ukončenia) ako tretí stupeň vzdelania sa nezapočítava ako obdobie nemocenského poistenia. To znamená, že ho nemožno použiť na získanie materského. Počas doktorandského štúdia sa totiž z neho neodvádza na nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni.
Tehotenské a materské dávky: Podmienky nároku
Študentka, resp. mladá tehotná žena po skončení štúdia nemá automaticky nárok na dávku tehotenské a prípadne neskôr na dávku materské, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa. Počas štúdia totiž študenti nie sú automaticky nemocensky poistení, iba ak by si napr. sami platili dobrovoľné nemocenské poistenie, čo zväčša nerobia.
Sociálna poisťovňa preto pripomína, že podmienkami nároku na tehotenské/materské sú trvanie nemocenského poistenia najmenej 270 dní za posledné dva roky a takisto aj existencia nemocenského poistenia ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie konkrétnej dávky. Výnimkou, kedy nárok na dávku tehotenské a materské študentkám môže vzniknúť, sú iba prípady, ak si počas štúdia platili poistné dobrovoľne.
Na to, aby mala žena po skončení štúdia nárok na dávku tehotenské/materské zo Sociálnej poisťovne, je potrebné, aby bola nemocensky poistená, napr. Ak žena otehotnie počas štúdia, prípadne v krátkej dobe po skončení štúdia (stredoškolského alebo vysokoškolského), pre nárok na dávku materské si do obdobia 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom môže od 1. januára 2024 napočítať obdobie ukončeného štúdia spadajúce do sledovaného obdobia, avšak je potrebné zároveň splniť aj podmienku existencie nemocenského poistenia, príp. trvanie ochrannej lehoty.
Nárok na dávku tehotenské vzniká od začiatku 13. týždňa tehotenstva (od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu) a nárok na materské spravidla od začiatku šiesteho až ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodom. To znamená, že študentka musí byť ku dňu začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu nemocensky poistená alebo jej musí plynúť v tento deň ochranná lehota, aby splnila jednu z podmienok nároku na tehotenské. V prípade materského musí byť nemocensky poistená alebo jej musí plynúť ochranná lehota k začiatku 6. alebo 8. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom. Podotýkame, že podmienka 270 dní dva roky spätne sa sleduje v prípade dávky tehotenské k začiatku 13. týždňa tehotenstva.
Tehotenské štipendium: Finančná pomoc pre študentky
Od 1. apríla 2021 môžu tehotné študentky požiadať o tehotenské štipendium. Tehotnej študentke, ktorá má trvalý pobyt v Slovenskej republike a nemá nárok na výplatu tehotenského, sa v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom (t. j. začiatok 13. týždňa tehotenstva) priznáva tehotenské štipendium, najmä na účel pokrytia zvýšených výdavkov spojených so zdravotným stavom študentky, špeciálnymi materiálnymi potrebami a s prípravou na narodenie dieťaťa.
Na tehotenské štipendium má študentka v zmysle § 96b zákona č. 131/2002 Z. z. lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu, kópiu občianskeho preukazu.
Štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť. Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac.
Prerušenie štúdia počas materskej dovolenky
Otázka, či doktorandka môže poberať materské a neprerušiť štúdium (a ďalej poberať štipendium), je komplexná. Materská je niečo úplne iné. Je dôležité zistiť si na študijnom oddelení konkrétne podmienky na danej fakulte, pretože každá fakulta má iné podmienky.
Doktorát momentálne už nie je ako TPP (trvalý pracovný pomer), je to štúdium, takže zrejme ani Sociálna poisťovňa nemá podmienku prerušiť štúdium. Prerušenie nie je výhodné, lebo sa kvôli nemu môže študentka dostať do nadštandardnej dĺžky štúdia a budú po nej chcieť poplatky potom po opätovnom nastupe (ak je v poslednom ročníku). Nemôže mať TPP počas obdobia poberania materskej, dohodu áno. A prerušiť nemusí, ide o to, čo konkrétne študuje a či ju škola uvoľní.
Ak však štúdium po dobu materskej nepreruší, mala by zvážiť, či to všetko dokáže "odštudovať", akoby malé nemala. Ak študentka štúdium preruší, potom sa vracia tam, kde ho prerušila. Cize ked v 1.rocniku, tak sa vrati do 1 rocnika. Ak prerušila v decembri posledného ročníka, rátajú jej to, že si posledný ročník "minula" a keď potom nastúpila naspäť, tak už automaticky bola v nadštandarde a chceli po nej poplatky.
Je možné poberať materské a zároveň pokračovať v štúdiu - aspoň na niektorých školách to ide. Nárok na materskú dovolenku majú po novom aj matky, ktoré len nedávno ukončili štúdium a pracujú napríklad len pár mesiacov. Do odpracovaných dní sa im totiž bude počítať aj obdobie štúdia. Podmienkou je, že úspešne dokončili strednú alebo vysokú školu.
Materská pre študentky má podľa predkladateľov zákona zlepšiť možnosti žien na skĺbenie rodičovstva a pracovného života, obzvlášť pre skupinu vysokoškolsky vzdelaných žien. Pri materskej platí, že ide o zásluhovú dávku zo sociálneho poistenia. Inak povedané, rodič si ju musí odpracovať. Nárok majú tí z nich, ktorí sú nemocensky poistení v zamestnaní, podnikaní alebo si odvody platia dobrovoľne. Do úvahy sa berie aj ochranná lehota, ktorá trvá osem mesiacov, ak žena skončila v práci už v tehotenstve. Vo všetkých prípadoch musí rodič platiť nemocenské poistenie minimálne 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Obzvlášť špecifickou skupinou sú podľa predkladateľov doktorandky, ktoré študujú dlhšie a školu skončia vo vyššom veku. Vzhľadom na to, že nie sú nemocensky poistené, sa po ukončení doktorandského štúdia musia zamestnať, aby im nárok na materské vznikol. Tým podľa poslancov dochádza k zvyšovaniu veku rodičiek. Po novom sa pre absolventky podmienky zmenili tak, že ak sa po úspešnom ukončení školy a pred žiadosťou o materskú stihnú zamestnať, alebo budú v ochrannej lehote, bude sa do spomínaných 270 dní počítať aj obdobie ich štúdia.
Povedzme, že žena úspešne dokončí strednú školu v máji tohto roka. Hneď od júna sa zamestná a na september jej lekár stanoví deň pôrodu. Keby sa to za rovnakých podmienok stalo minulý rok, nárok na materskú by nemala. Po novom jej Sociálna poisťovňa k trom odpracovaným mesiacom započíta aj ďalších šesť mesiacov, ktoré pred zamestnaním strávila štúdiom. Materskú dostane dokonca aj v prípade, že v práci skončí po pár dňoch.
Materská pre študentky môže pomôcť aj ženám, ktoré napríklad v máji úspešne dokončia strednú školu, počas leta si nájdu prácu a v septembri nastúpia na vysokú školu a budú pracovať popri štúdiu. Ak by takáto študentka mala rodiť napríklad v decembri tohto roka, vznikne jej nárok na materskú. Iný prípad je, ak má žena očakávaný deň pôrodu stanovený na začiatok februára tohto roka a skôr. Sociálna poisťovňa upozorňuje, že musí ísť o úspešne ukončené štúdium.
Nárok na materskú vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred pôrodom a spravidla sa poberá 34 týždňov. Samotná materská pre študentky sa bude vo väčšine prípadov počítať z takzvaného pravdepodobného vymeriavacieho základu. Ten sa používa vtedy, keď niekto nie je zamestnaný dlhodobo alebo je na péenke. Pri výpočte sa totiž spravidla používa mzda, ktorú žena zarábala v predchádzajúcom roku. Ak zarába napríklad tisíc eur, jej denný vymeriavací základ bude zhruba 33 eur. Výška materského sa potom počíta ako 75 percent z vymeriavacieho základu. Za 30-dňový mesiac potom matka na materskej dostane vyše 742 eur a za mesiac, ktorý má 31 dní, dostane vyše 767 eur. Pre porovnanie, maximálny denný vymeriavací základ je v tomto roku na úrovni 85,7425 eura. Rodičia dosiahnu maximálnu výšku materskej len v prípade, že majú dostatočne vysoký príjem. Po novom by museli zarábať aspoň 2 608 eur mesačne v hrubom, čo je dvojnásobok priemernej mzdy z roku 2022.
Ženy, ktoré majú doktorandské štúdium na vysokej škole sa ma čoraz častejšie pýtajú na materskú. Aké majú možnosti, aby materskú získali, či sa im niečo započítava ako obdobie poistenia na materskú alebo nie. Vďaka schválenému návrhu sa ženám na SŠ, VŠ obdobie ich úspešne ukončeného štúdia počíta ako obdobie nemocenského poistenia na získanie prípadnej materskej.
Citácia zo zákona o soc.: Doktorandské štúdium /obdobie štúdia i v prípade úspešného ukončenia/ ako tretí stupeň vzdelania sa nezapočítava ako obdobie nemocenského poistenia. Neviete ho použiť na získanie materského. Počas doktorandského štúdia sa Vám neodvádza z neho na nemocenské poistenie v Soc. poisťovni.
JUDr. Mária Dvončová, autorka projektu Právne pre rodiča, blogu na tejto webstránke, e-sprievodcov pre rodičov a publikácie Praktický sprievodca pre rodičov. Píšem pre Vás články na tejto webstránke. Okrem tohto projektu píšem pre články pre niektoré časopisy, organizujem webináre pre rodičov ohľadom svojich tém. Som milovníčkou talianskej kuchyne a jazyka a mama troch detí.
Chcem sa s vami poradiť, neviem ako je to v mojom prípade. Som študentka VŠ 4. ročník, som tehotná, porodím v apríli, keď stále budem štvrtáčka a budem mať pred sebou ešte jeden rok. Potom plánujem ísť na doktorandské štúdium (ďalšie 3 roky). Na materskú teda asi nemám nárok, keďže som nepracovala ani si neplatila nemocenskú. Dostanem teda ten jednorazový príspevok na dieťa po narodení (kde si treba podať žiadosť?) a potom nejaký rodičovský príspevok? Kde si oň treba žiadať? Ako dlho ho môžem poberať? Platí to aj keď som študentka? Doktorandské - postgraduálne štúdium sa stále počíta za štúdium? Lebo tam budem poberať aj tzv. "doktor. plat" okolo 500 eur. Alebo mám s doktoratúrou potom radšej počkať?
Ahojte, je tu niekto, kto mal bábätko počas doktorandského štúdia, alebo poznáte niekoho? V akej fáze štúdia, v ktorom ročníku ste boli? Ako ste zvládali, prerušili ste štúdium? Akékoľvek skúsenosti, názory ma zaujímajú.
Poznám takých viac, väčšina prerušila aspoň na ten prvý rok. Ja mám v pláne od septembra ísť, dcéra bude mať rok. Ja od septembra nastupujem na VŠ a malý bude mať v novembri 2 roky. Tak dúfam, že to nejako dáme. Ale čo poznám, tak 2 baby prerušili štúdium aspoň na rok, kým porodili a dali sa dokopy a potom naspäť do školy a 1 sa už vôbec nevrátila, že už sa jej nechce. 🤷🏻
Ahoj študujem bakalára externé a som v treťom ročníku. V prvom ročníku som porodila prvého, v druhom som porodila dcéru. Zatiaľ tehotná nie som, ale chcela by som o rok cca keď budem dokončovať bakalárku byť ešte raz tehotná. Ako je to masaker. Najhoršie je zariadiť to stráženie detí. Alebo kým som kojila, tak aby niekto so mnou stále išiel.
Ahoj, teraz sa pýtaš na normálne vysokoškolské štúdium, alebo už fakt doktorandské? Doktorandské denné (to trvá ak sa nemýlim 3 roky), alebo externé (to trvá ak sa nemýlim 5 rokov)? Keď som chodila na výšku, tak sme mali doktorandky, ktoré boli tehotné, myslím, že neprerušili nič, prednášky odprednášal niekto iný, konzultácie robili normálne, aj skúšky.
Ďakujem za odpovede. Na rok som prerušila štúdium a tento rok som znovu nastúpila. Partner študuje tiež v tej istej škole a buď sa pri malej striedame my dvaja alebo nám pomáha svokor, lebo on má ako jediný spomedzi starých rodičov čas. Je to náročné, učíme sa striedavo alebo keď spí, ale dá sa to zvládnuť.
Podľa mňa je veľmi dôležité, či máš smer prírodovedných alebo nejaký filozofický.
Ahoj, aj ja to tak mám 🙂 Rodila som na konci 2. ročníka, potom oficiálne 2 roky doma, ale v skutočnosti som bola späť v škole už 2 mesiace po pôrode... Nedalo by sa vôbec nezapájať do činnosti katedry a po 2 rokoch prísť a znovu nabehnúť do niečoho, z čoho som už vypadla a pravdepodobne ma už aj nahradili... Učila som s malým, skúšala som s ním, kojila počas prednášok, organizovala konferencie a dnes si už on chystá prezentácie a hrá sa, že prednáša s pointerom v ruke :D Ale v celku to beriem ako super rozhodnutie, mať dieťa počas "štúdia".
Takže to ešte len bude, nedávam ho do škôlky a budúci rok mám odovzdať dizertacku :D Ak máš nejaké otázky, kľudne sa pýtaj. Čo mi inak najviac chýba, je detský kútik na škole :)
Aj ja som tak mala prvé dieťa, keby niečo, napíš IP. To si potom nemala prerušené štúdium, že?
Ale mala, bola som 2 roky oficiálne doma s prerušeným štúdiom, takže bez peňazí :D Tento rok (9/2019) som sa vrátila do školy aj oficiálne, teda teraz som v treťom ročníku. Ale chodila som učiť všetky 4 semestre, kým som bola "doma", aj som sa zúčastňovala konferencií a tak, všetko s malým. Nepovolili by mi sedieť doma na ritike 2 roky... popri dieťati, tak to určite zvládne. Ja popri malom od začiatku pracujem z domu, mám dve odborné práce a keď to mám porovnať, toto mi príde náročnejšie ako PhD štúdium, resp. viac stresujúce...
Ahojte Dievčatá
Možno mi budete vedieť poradiť
Chcem prerušiť štúdium kvôli tehotenstvu, manžel by šiel na materskú ako SZČO a potom by poberal aj rodičák.
Chcem sa spýtať ako je to so mnou? Budem si musieť platiť zdravotku? Alebo ako budem vedená v našom systéme? Ďakujem
Ahojte, chcem sa opýtať, môže doktorandka poberať materské a neprerušiť štúdium (ďalej poberať štipendium)? Materská je čosi úplne iné. Zisti si na študijnom ako to je teraz a konkrétne na vašej fakulte, lebo každá má iné podmienky. Doktorát momentálne už nie je ako TPP, je to štúdium, takže zrejme ani Sociálna poisťovňa nemá podmienku prerušiť. Prerušenie je nafigu, lebo sa kvôli nemu môžeš dostať do nadštandardnej dĺžky štúdia a budú po tebe chcieť poplatky potom po opätovnom nástupe (ak si v poslednom ročníku). Nemôžeš mať TPP počas obdobia poberania materskej, dohodu áno.
A prerušiť nemusíš, ide o to, čo konkrétne študuješ a či ťa škola uvoľní. Keď však štúdium po dobu materskej neprerušíš, zváž si, či to všetko dokážeš "odštudovať", akoby si malé nemala... Pokiaľ štúdium preruší, potom sa vracia tam, kde prerušila... cize keď v 1. ročníku, tak sa vráti do 1. ročníka... cize keď som prerušila v decembri posledného ročníka, rátali mi to, že som si posledný ročník "minula" a keď som potom nastúpila naspäť, tak som už automaticky bola v nadštandarde a chceli po mne prachy.
Môžeš to poberať súčasne - aspoň na mojej škole to šlo. Neviem ako príspevok v tehotenstve (pred dvoma rokmi ešte nebolo), ale ako študentka nemáš nárok na materskú, len na rodičovský príspevok a k tomu ten nižší (cca 270 €). U nás, keď prerušíš, tak štúdium máš "pauznuté", žiadna nadštandardná dĺžka nehrozí.
tags: #doktorandske #studium #a #tehotenstvo