Rusko čelí dlhodobému poklesu počtu obyvateľov, čo vedie vládu k radikálnym opatreniam na podporu rastu pôrodnosti. Jedným z najnovších krokov je rozhodnutie Oryolskej oblasti. Zákon, ktorý bol podpísaný guvernérom Andrejom Klychkovom 20. marca 2025, je súčasťou širšej snahy zvýšiť pôrodnosť v krajine. V rámci nového nariadenia môžu školáčky, ktoré sa „zaregistrujú ako tehotné“, získať jednorazovú finančnú pomoc vo výške 100 000 rubľov (približne 1 103 eur).
Zaujímavé je, že v tejto registrácii nie je požiadavka, aby dievčatá dieťa porodili. Tento krok rozširuje existujúci program, ktorý začal vyplácať podobné podpory študentkám vysokých škôl a univerzít. Podobnú ponuku zaviedlo podľa The Moscow Times už štyridsať ruských regiónov. Najvyššia suma je k dispozícii v Ivanovskej oblasti, kde študentkám ponúkajú milión rubľov (približne 11 031 eur) za narodenie prvého dieťaťa. Oryolská oblasť sa stala prvým regiónom v Rusku, ktorý prijal takúto podporu pre tehotné školáčky, pričom tento krok vyvolal značnú pozornosť v médiách aj medzi odborníkmi.
Guvernér Klychkov obhajoval rozhodnutie, tvrdiac, že mladé matky čelia náročným rozhodnutiam a spoločnosť by ich mala podporiť v udržaní dieťaťa. Upozornil tiež, že opatrenie je súčasťou celoštátnej stratégie, ktorá sa realizuje v spolupráci s ruským ministerstvom práce a ďalšími regionálnymi vládami. Masírovanie verejnosti za vyššiu pôrodnosť je súčasťou širšej vládnej politiky: okrem finančnej pomoci školáčkam sa podporujú aj ďalšie iniciatívy na posilnenie tradičných rodinných hodnôt.
Ruské médiá, vrátane populárnych reality show, zobrazujú mladé matky ako pozitívne vzory, čo je v kontraste s predchádzajúcim varovaním pred rizikami tehotenstva v mladom veku. Tento krok sa však nestretol so všeobecným súhlasom. Nina Ostanina, predsedníčka Výboru pre ochranu rodiny v Štátnej dumy, vyjadrila obavy, že povzbudzovanie školáčok k materstvu môže viesť k nedostatočnému vzdelaniu a ekonomickým problémom v budúcnosti. Podľa nej je dôležité podporovať mladé matky. Ruské médiá nevedia, či tento model bude pokračovať aj v ďalších ruských regiónoch. Už vôbec nie je jasné, aký vplyv bude mať na mieru tehotenstiev u adolescentiek.
Demografická situácia v Rusku a reakcia vlády
Rusko čelí nízkej natalite a demografickému prepadu už desaťročia. Počet obyvateľov stagnuje a v prvej polovici roku 2024 bol zaznamenaný najnižší počet novorodencov za posledných 25 rokov. Odhady ukazujú, že v tomto roku počet úmrtí výrazne prevýši počet narodených detí, čo môže mať dlhodobé negatívne dopady na ekonomiku a globálny vplyv Ruska. Cieľom Kremľa je zastaviť pokles populácie a posilniť natalitu prostredníctvom národného projektu Demografia s rozpočtom niekoľkých biliónov rubľov na roky 2019-2023.
Nárast natality v Rusku po prelome tisícročí nebol len mimovoľným vedľajším produktom zvyšujúcej sa životnej úrovne. Kremeľ považuje zastavenie poklesu populácie za jednu zo svojich hlavných priorít. Zákaz propagácie „child-free“ životného štýlu je jedným z ďalších krokov, ktorý rozdeľuje spoločnosť medzi podporovateľmi tradičných hodnôt a obhajcami súkromia a slobody rozhodovania.
Podľa údajov Rosstat sa v prvej polovici roku 2024 narodilo v Rusku o 16 000 detí menej ako v predchádzajúcom roku, čo predstavuje najnižší počet od roku 1999. Zákaz propagácie „child-free“ životného štýlu a súvisiace kampane sú súčasťou širšieho rámca politík na zvýšenie pôrodnosti. Kritici upozorňujú na riziko, že takýto tlak môže viesť k strate slobody voľby a k nerovnováhe medzi potrebou štátnej podpory a právom rozhodovať o vlastnom živote.
Názory expertov a regióny
Názory expertov na demografickú krízu sa rôznia. Anatolij Višněvskij z VŠE v Moskve tvrdí, že demografický pokles nie je jedinečný fenomén modernej spoločnosti a nestačí ho riešiť iba financiami. Podľa neho je potrebný komplexný balík opatrení zameraných na zlepšenie životnej úrovne. Michail Denisenko a Vladislav Inozemcev dopĺňajú, že migrácia môže čiastočne kompensovať prirodzený pokles, avšak sama o sebe nezabezpečí udržateľný rast produktivity a ekonomiky. Regionálne rozdiely ukazujú, že na Kaukaze a v niektorých oblastiach Ďalekého východu vzrastá natalita vďaka lokálnym programom stimulov a sociálnym výhodám.
Rakša, demograf z oblasti Sachaline, zdôrazňuje, že v oblastiach s vysokou podporou tretieho dieťaťa alebo aj druhého dieťaťa dosahujú významný nárast natality. Oponuje však, že podpora prvého dieťaťa, ktorý zaviedla Moskva, je kontroverzná a nemusí mať rovnaký dlhodobý efekt ako cielene zameraná podpora tretieho dieťaťa. Tieto názory ilustrujú potrebu zvažovať efektívnosť rôznych foriem príspevkov a ich dlhodobý vplyv na demografiu a ekonomiku.
Porovnanie s rodinnými dávkami v krajinách EÚ
Rodinné prídavky predstavujú významnú súčasť sociálneho zabezpečenia a sú súčasťou koordinácie systémov v Európskej únii. V Nemecku je Kindergeld príkladom prídavku, ktorý môže pokrývať aj zahraničných zamestnancov. Žiadosť sa môže podať online alebo na úrade, pričom pravidlá a výška dávok sú upravované podľa lokálnych predpisov. V rámci Slovenska, Českej republiky a Poľska existujú odlišné systémy materskej a rodičovskej dovolenky s rozdielnou dĺžkou a výškou dávok. Napríklad Slovensko poskytuje materské vo výške približne 75 % z vymeriavacieho základu a rôzne ochranné doby počas čerpania dovolenky, pričom rodičovská dovolenka nadväzuje po skončení materskej. V Českej republike trvá materská dovolenka podľa počtu detí 28-37 týždňov a rodičovská dovolenka je k dispozícii aj otcovi s príslušnými podmienkami. Poľsko ponúka materskú dovolenku 20 týždňov s možnosťou dĺžky vyplývajúcej z počtu detí, a rodičovskú dovolenku s predĺžením pri viacerých deťoch. Tieto rozdiely ukazujú, že aj v rámci EÚ sa odlišné prístupy líšia podľa sociálnych a ekonomických podmienok jednotlivých krajín.
Deportácie ukrajinských detí a ich rusifikácia
Deportácie ukrajinských detí a ich rusifikácia predstavujú kontroverznú tému, ktorá vyvoláva medzinárodné reakcie. Ukrajinské úrady uvádzajú viacero tisíc prípadov deportácií, ktoré sa týkajú najmä detí z oblastí okupovaných Ruskom. Tieto deti po presune prechádzajú filtrom a sú zasiahnuté rusifikáciou, čo zasahuje do ich identity a jazykového prostredia. Medzinárodné právo vyžaduje, aby sa deti po vojne vracali do rodín s rešpektom k ich kultúrnej a jazykovej identite.
Život deportovaných detí v Rusku môže zahŕňať bývanie v pestúnskych či adopčných rodinách, ktoré môžu tieto deti vychovávať za finančné prínosy, ale často s rizikom budúcej mobilizácie alebo sociálnych problémov. Neziskové organizácie a ukrajinské inštitúcie sa snažia koordinovať návrat detí a ich reintegráciu prostredníctvom medzinárodných a diplomatických kanálov; avšak prístup k informáciám a dohľad nad identitou dieťaťa zostávajú problematické.
Záver v kontexte budúcnosti
Životné prostredie a demografické trendy v Rusku naznačujú, že vláda bude naďalej skúšať rôzne formy podpory pôrodnosti, od jednorazových a pravidelných príspevkov až po kampane na podporu tradičných rodinných hodnôt. Niektorí experti zdôrazňujú, že samotné finančné stimuly nestačia a je potrebné súčasne zlepšovať kvalitu života, dostupnosť vzdelania a pracovné príležitosti. Iní varujú pred rizikom obmedzovania slobody rozhodovania jednotlivcov a pred spoločenským napätím, ktoré môžu tieto kroky vyvolať.