Dvojročné dieťa nerozpráva: príčiny a kedy vyhľadať odborníka

Ja sama som túto metódu objavila, keď sa mi narodili dvojčatá. Začala som sa o ňu viac zaujímať a zúčastnila sa seminára pre rodičov Baby Signs. Program ponúka niekoľko prínosov a môže slúžiť aj ako prevencia oneskorenia reči. Metóda vychádza z prirodzených gest a znakov, ktoré v podstate iba rozvíja a rozširuje slovník znakov. Pracuje postupne až so 100 znakmi, ktoré si rodičia ďalej upravujú podľa vlastných potrieb a nezriedka si vymýšľajú aj ďalšie. Učenie aj používanie znakov je veľmi jednoduché a ľahko zvládnuteľné ako pre batoľa, tak aj pre jeho rodičov. Je to navyše zábava aj spôsob, ako si vytvoriť väčšie puto a cestu k porozumeniu.

Prečo sa deti učia znaky a aké sú výhody

Obava, že by sa vďaka znakovaniu vývoj reči zastavil, alebo nejako obmedzil je pomerne častá. Výskum však preukázal pravý opak. Keď dieťaťu dáte zakúsiť pocit, že niečo môže oznámiť samo, veľmi ho to motivuje v rozvoji komunikácie. „Objavte cestu, ako sa dohovoriť než prídu slová. U detí s oneskoreným vývojom reči to platí dvojnásobne.“

Keď dieťa v dvoch rokoch začne ukazovať znaky EŠTE + MLIEKO, začne si aj v mozgu vytvárať komunikačné vzorce. Pre túto chvíľu je úplne jedno, že nepovedalo „ete brm“ alebo „ešte mlieko“. Dieťa komunikuje, rozvíja sa mu aj myslenie. Nepociťuje frustráciu z toho, že niečo chce, nevie to povedať a nikto ho nechápe.

Príklady a skúsenosti

Praktične sa na mňa obrátilo mnoho mamičiek, ktorých deti ešte v 2 rokoch vôbec nezačali komunikovať alebo komunikovali len veľmi obmedzene. Spätne mi všetky potvrdili, že znaky začali ich deti čoskoro používať. Väčšinou sa jednalo o znaky zvieratiek alebo obľúbených hračiek. Oveľa viac mali deti záujem komunikovať o veciach, ktoré ich zaujali, než o svojich potrebách. Koncom tretieho roku prevažovali v ich komunikácii slová a krátke vety, ktoré občas dopĺňali znaky.

Metóda znakovania Baby Signs je u nás stále pomerne málo rozšírená. Ako logopéd by som uvítala, ak by sa táto metóda dostala do širšieho povedomia a našla využitie nielen u zdravých detí, ale napríklad aj u detí s oneskoreným vývojom reči. Pozn. redakcie: Metóda Baby Signs bola skúmaná aj u detí s poruchami sluchu, Downovým syndrómom a u detí s poruchami autistického spektra. U všetkých týchto skupín bol preukázaný prínos znakovania pri starostlivosti o tieto deti.

Kedy dieťa začne rozprávať a čo ovplyvňuje vývin

Na úvod vás upokojíme, že ak vaše 2-ročné dieťa nerozpráva podľa predstáv, nemusí to okamžite znamenať žiadnu závažnú poruchu. To, ako má rozprávať 2-ročné dieťa, nemožno presne definovať žiadnou normou či tabuľkou. Existujú všeobecné míľniky stanovené Inštitútom detskej reči, ktoré do istej miery určujú, ako by mal prebiehať vývin detskej reči. Rozhodne sa však netreba báť toho, ak sa niektoré z prejavov oneskoria.

Hovorenú reč dieťatko počúva už od okamihu, keď prišlo na svet. Už okolo 2. mesiaca dokážete pozornosť novorodenca zaujať rozprávaním a komentovaním situácií a úkonov, ktoré s bábätkom robíte. Od dieťaťa určite netreba mať prehnané očakávania a tlačiť naň, aby začalo rozprávať, len preto že ostatné deti už rečnia. Všetko má svoj čas.

To, kedy dieťa začne rozprávať, ovplyvňuje množstvo ďalších faktorov. Počítajte s tým, že u každého dieťaťa príde prvé slovo inokedy a rovnako tak aj samotný vývoj reči môže prebiehať úplne inak, pretože každé dieťa je individualita. Medzi 9. až 12. mesiacom sa očakáva, že dieťa vysloví svoje prvé slovo. V priebehu 12. až 18. mesiaca by dieťa malo budovať svoju prvú slovnú zásobu okolo 40 až 50 slov, ktorých významu by postupne malo začať aj rozumieť. Deti majú v tomto období tendenciu napodobňovať rodičov.

Postupne v rozmedzí 18. - 24. mesiaca začínajú deti spájať slová, nemožno ešte hovoriť o vetách, ale dieťa spája slová, ktorých významu by malo rozumieť. Slovná zásoba by už mala mať okolo 100 slov, ktorým by malo dieťa aj rozumieť. Ak má dieťa toto zvládnuté, je tu predpoklad, že v ďalšom období už nedôjde k určitým blokom či komplikáciám, ktoré by spôsobili, že dieťa nebude rozprávať. V období od 24. - 30. mesiaca sa slovná zásoba rozširuje na 300 a viac slov, dieťa používa vety, začína skloňovať podstatné mená, používa predložky, zámená, dokáže klásť otázky a chápe, kedy hovorí v minulosti či v budúcnosti. Pri prvých vetách je normálne, ak nemajú úplne gramatickú podobu a dieťa používa rôzne pády či časy. Vo veku 30 - 36 mesiacov už prichádzajú na rad súvetia, spojky a slovná zásoba by mala mať aspoň 600 až 1 000 slov. Je normálne, ak časovanie či slovosled viet nie je úplne správny.

Dieťa môže začať rozprávať viac, no chyby sú prirodzené. Postupov a metód, ako naučiť dieťa rozprávať, je aj na internete veľké množstvo, čo však bude platiť na vášho drobca, vám nepovie zaručene nikto. Skúsiť môžete rôzne spôsoby, pretože, čím viac podnetov dieťaťu ponúknete, tým skôr sa môžete dočkať prvých hlások, slov, viet a súvetí. Iniciatíva zo strany rodičov je veľmi dôležitá.

Kľúčové je udržiavať kontakt s dieťaťom a robiť veci čo najjasnejšie: udržiavať očný kontakt, ukazovať predmety, napodobňovať zvieracie zvuky a komunikovať čo najviac. Spočiatku sa vyhýbajte zložitým spojkám a predložkám, prvé vety tvorte krátko a jednoducho. Spočiatku používajte krátke vety a všetko pomenúvajte čo najviac zrozumiteľne. Pri rozvoji vizuálneho vnímania pomáha ukazovať na predmety a opisovať ich farbu, tvar a činnosť.

Čo robiť, keď dieťa nechce rozprávať

Základom je motivácia. Keď dieťa niečo rozpráva, no nepoužíva to v komunikácii, treba hľadať spôsoby, ako ho motivovať k rozprávaniu. Vizuálne vnímanie objektov a priraďovanie slov k nim býva efektívne. Obrátiť sa odporúča na pediatra, logopéda alebo detského psychológa, ak sa objavia varovné signály alebo ak vývin nereaguje na bežné stimuly.

Existujú určité varovné signály, ktoré sú príznakom toho, že vývoj reči u dieťaťa neprebieha tak, ako by mal. Hlavné sú spomínané oneskorenie, znížený záujem o komunikáciu, alebo absencia jasných indikácií vývinu reči. Včasné posúdenie odborníkmi je kľúčové, pretože vývin reči môže súvisieť aj s inými ochoreniami (autizmus, sluch, poruchy jazyka a pod.).

Kedy vyhľadať odborníka

• Ak dieťa nerozpráva v 16. mesiacoch alebo neskôr v 3 rokoch, je potrebné zvažovať odborné posúdenie.
• Ak sa vývin reči spomalí alebo je prítomné výrazné oneskorenie v ďalších oblastiach (sluch, zrak, motorika, sociálno-emocionálny vývin).
• Ak sa objavujú ďalšie známky (autizmus, poruchy sluchu, hypotónia, apraxia) alebo ak pôvodné ťažkosti pretrvávajú a nerobia pokroky.

Vo veku 5 rokov by už dieťa malo ovládať dostatočnú slovnú zásobu, rozprávať vo vetách i súvetiach a rozumieť významu slov. V závislosti od povahy dieťatka môže byť komunikácia extrovertná alebo introvertná, no dieťa by malo byť schopné aktívne komunikovať s rodičmi aj rovesníkmi. Využiť môžete rôzne prostriedky a metódy, ktoré vám umožnia rozviazať dieťaťu jazyk.

Rady a tipy na podporu reči

• Pravidelné čítanie kníh a opisovanie všetkého, čo sa na stránkach nachádza, je silný motivačný nástroj.
• Hrajte sa s dieťaťom na roly a zapájajte nové slová do situácií z každodenného života.
• Podporujte vizuálne vnímanie - ukazujte predmety a pomenúvajte ich opisom a opakovaním.
• Keď dieťa povie slovo, potvrďte ho, ale nepreháňajte opravovanie; pritom používajte správny tvar slova v ďalšom kontexte.
• Nechajte dieťa zdieľať svoje obľúbené témy a záujmy, ktoré povzbudia rozprávanie o veciach, ktoré ho zaujímajú.

Koniec úvodu a smerovanie k diagnóze

Akékoľvek podozrenia na oneskorenie reči je dobré konzultovať s odborníkom. Okolo 12. až 18. mesiacov a neskôr sa na pohľad objavujú rozdiely, ktoré môžu signalizovať potrebu sledovania. Vývin reči je ovplyvnený mnohými faktormi a medzi nimi môžu byť aj dedičné predispozície alebo aj predchádzajúce ochorenia, ktoré môžu spomaliť rozvoj reči. Hlavne je potrebné spozornieť včas a závažnejšie ťažkosti včas potvrdiť alebo vylúčiť.

tags: #dvojrocne #dieta #nerozprava