Podľa WHO (2018) bola v roku 2016 zaznamenaná obezita alebo nadváha až u 41 miliónov detí do 5 rokov a viac než u 340 miliónov detí a adolescentov vo veku 5 - 19 rokov. Najväčší problém je v tom, že z obéznych detí sa s vysokou pravdepodobnosťou stanú aj obézni dospelí, ktorí budú práve v dôsledku nadmernej hmotnosti zápasiť so závažnými chronickými ochoreniami. Medzi rôznymi odbornými názormi panuje celkom dobrá zhoda na hodnote 80 %: že 80 % obéznych detí bude aj obéznymi dospelými. Obezita u detí skutočne vekom len tak nezmizne a začiatky sa dajú vystopovať už u najmenších detí, ktorých stravovanie a návyky sú v rukách ešte rodičov.
Čo znamená obezita a ako ju merať u detí
Pre jednoduché posúdenie obezity slúži BMI (Body Mass Index). Jeho hodnotu zistíte cez vzorec: hmotnosť v kg deleno výška v m na druhú. Avšak u detí situácia nie je taká jednoduchá, pretože vyvíjajúci organizmus má kolísajúce sa BMI. Vypočítanú hodnotu je potrebné dosadiť do percentilového grafu, ktorý zohľadňuje vek a pohlavie dieťaťa. Každá súradnica grafu zodpovedá určitý percentil.
Rovnako ako u dospelých, aj u detí sa BMI nerovná priamemu určeniu o mnoho tukových zásob; percentilové grafy sú dôležité na posúdenie vzťahu vek-BMI. V súvislosti s obezitou na Slovensku existujú národné štandardy a programy prevencie, ktoré sledujú výživu detí a ich pohybovú aktivitu.
Klinické súvislosti a riziká spojené s detskou obezitou
Nadmerná hmotnosť znamená aj zaťaženie kĺbov, riziko spánkového apnoe a zvýšené riziko kardiovaskulárnych problémov. Obezita u detí často býva spojená so zníženou sebahodnotou a sociálnymi ťažkosťami, čo môže viesť k depresii a poruchám príjmu potravy. Metabolický syndróm, inzulínová rezistencia a dyslipidémia sú častejšími súťažnými rizikami aj u detí. Spánková deprivácia a neprimeraný spánok tiež zhoršujú chuť na sladkosti a môžu zvyšovať únavu počas dňa.
Génové vplyvy sú významné, no nie definitívne. Niektoré gény môžu zvyšovať riziko obezity, ale genetika sama o sebe nestačí na vznik ochorenia. Dôležitú úlohu zohráva prostredie a životný štýl rodiny, ako aj príbuzenské vzory.
Príčiny nadváhy a obezity u detí
- Genetické predispozície - genetika zvyšuje riziko, ale nepredurčuje osud. Dôležité sú zdravé návyky a pohyb.
- Stravovacie návyky - nadmerný príjem tukov, cukrov a rafinovaných sacharidov, spolu s nízkym príjmom vlákniny a ovocia.
- Pohybová aktivita - veľká časť detí trávi čas pred obrazovkami a menej sa hýbe, čo zvyšuje riziko nadváhy.
- Psychické faktory - emocionalne zamerané prejedanie ako spôsob zvládania stresu.
- Ekonomické faktory - dostupnosť zdravých potravín a ich cenová dostupnosť ovplyvňuje stravovacie návyky rodín.
- Tehotenstvo a raná výživa - tehotenská cukrovka a obezita matky zvyšujú riziko nadváhy dieťaťa.
Okrem genetických faktorov je dôležité upozorniť na spojenie medzi deťmi a prostredím, v ktorom vyrastajú: rodina, škola, spoločenské vzťahy a prístup k fyzickej aktivite a zdravej strave. Podľa niektorých štúdií až 75-80 % obéznych detí ostáva obéznymi aj v dospelosti.
Príprava a výživa v ranom detstve
Materské mlieko má veľkú protektívnu funkciu pred vznikom obezity; výlučné dojčenie sa odporúča do 6 mesiacov a pokračovať je vhodné až do 2 rokov. Pri zaraďovaní príkrmov je dôležité predstaviť dieťaťu pestrú škálu chutí a nezaraďovať potraviny neskoro; mixovaná strava môže viesť k prekrmovaniu. Počas bežného života detí je kľúčové pravidelné stravovanie, vypúšťanie sladkostí a sladených nápojov z denných jedál a podpora zdravých návykov od útleho veku.
Rodičia sú v prvom rade vzormi: ak jedia zdravo a zapájajú deti do varenia, deti získajú pozitívny vzor a skôr sa naučia vyberať zdravé potraviny. Dojčenie a jemné vedenie dieťaťa k zdravej strave je efektívnejšie než neskoršie diétne zásahy.
Ako na to: čo robiť, keď je dieťa už obézne
V prípade obezity u dieťaťa je dôležitá cielená liečba, ktorá zahŕňa zmeny životného štýlu, psychologickú podporu a v niektorých prípadoch aj liečebné zásahy. Jedálniček by mal byť pestrý a nutrične vyvážený; zníženie kalorického príjmu musí byť postupné a kombinované s primeranou fyzickou aktivitou. Komerčné diéty a radikálne diétne obmedzenia nie sú vhodné pre rastúce dieťa a mali by sa vyvarovať.
Rodičia musia nadväzovať na spoluprácu s pediatrom a odborníkmi na výživu a pravidelne navštevovať poradňu výživy. Dôležitá je aj škola a škôlka: vzdelávanie o zdravej výžive, zlepšenie ponuky v školskej jedálni a pravidelná fyzická aktivita. Rodičia by mali byť príkladom a súčasťou riešenia, nielen pozorovateľmi problému.
Tipy na praktické zmeny v rodine
- Postoje k jedlu: jedlá v rodine by mali byť spoločné a bez rušiacich vplyvov (televízia, telefón).
- Ovocie a zelenina: denne zaradiť do jedálnička a navrhovať rôzne spôsoby prípravy, aby dieťa nevidelo jesť ako trest.
- Porcie: veľkosť porcie sa odvíja od veľkosti päste dieťaťa; vyhýbať sa prejedaniu a postupne upravovať množstvá podľa potreby.
- Vápnik a vitamíny: doplniť potraviny bohaté na vápnik (mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku) a vitamíny A a D vzhľadom na potreby rastu.
- Pohyb: aspoň 60 minút fyzickej aktivity denne; zábavné aktivity, ktoré dieťa motivujú k pohybu, ako napríklad hry vonku, plávanie, turistika.
- Podpora v škole: vybrať si školu alebo škôlku, ktorá ponúka zdravú stravu a aktivity zamerané na pohyb a zdravý životný štýl.
- Riešenie šikany: deti s obezitou môžu čeliť šikane, preto je dôležité otvorene komunikovať, poskytovať podporu a posilňovať sebavedomie.
Prevencia a spoločenský dopad
Prevencia detskej obezity je najlepší scenár. Kombinácia zdravej stravy, pravidelného pohybu a podpory duševného zdravia dieťaťa začne v rodine a pokračuje v škole a komunite. Vplyvy škôl a škôlok, ako aj ponuka zdravých jedál a bezpočtu možností pohybu, môžu zásadne zlepšiť výživové návyky detí a znižovať riziko nadváhy a obezity do budúcnosti.
Na záver, ak má vaše dieťa nadváhu alebo obezitu, začnite konštruktívne hneď. Nie je to len otázka estetiky, ale aj zdravia a kvality života v detstve i v dospelosti. Spolupráca s odborníkmi a pozitívny rodinný prístup môžu priniesť trvalé zmeny.
