Francis Albert Sinatra, známy predovšetkým ako Frank Sinatra, bol americký spevák a herec, ktorý sa stal jednou z najväčších hviezd populárnej hudby 20. storočia. Jeho kariéra siahala od swingu a jazzu až po pop, a jeho vplyv na hudbu a film je nepopierateľný.
Narodil sa 12. decembra 1915 v meste Hoboken v štáte New Jersey do rodiny talianskych imigrantov. Jeho otec, Antonino Martin Sinatra, pochádzal zo Sicílie a pracoval ako hasič, zatiaľ čo jeho matka, Natalina „Dolly“ Garaventa, prišla z Ligúrie. Frank bol ich jediným dieťaťom.
Už ako mladý muž bol Sinatra ovplyvnený spevom Binga Crosbyho, ktorého počul v rádiu. Tento zážitok ho inšpiroval k tomu, aby sa stal spevákom. Svoje prvé kroky v hudbe urobil v skupine Hoboken Four, s ktorou v roku 1937 vyhral miestnu rozhlasovú súťaž talentov. Táto výhra mu otvorila dvere k vystúpeniam v lokálnych rozhlasových staniciach.
V júni 1939 si jeho talent všimol Harry James a angažoval ho do svojho orchestra v New Yorku. Už o mesiac neskôr nahral Frank Sinatra svoje prvé skladby s týmto orchestrom. V roku 1940 sa pridal k orchestru Tommyho Dorseyho, ktorý bol v tom čase jedným z najpopulárnejších v Spojených štátoch. S Dorseyem si Sinatra vydobyl slávu a získal si novú skupinu fanúšikov - tínedžerky, známe ako „bobby soxers“, čím rozšíril publikum populárnej hudby.
Spev s Tonym Dorseyem mu zároveň priniesol aj prvé filmové úlohy. V roku 1941 sa objavil v muzikáli Las Vegas Nights. Jeho herecká kariéra nabrala na obrátkach po tom, ako v roku 1953 získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za postavu vojaka Angela Maggia vo filme Odtiaľto až na večnosť (From Here to Eternity). Tento úspech mu pomohol naštartovať aj jeho obnovenú spevácku kariéru.
Počas svojej kariéry Sinatra nahrával u prestížnych vydavateľstiev ako Columbia Records a Capitol Records, kde spolupracoval s renomovanými aranžérmi ako Nelson Riddle, Gordon Jenkins a Billy May. V 50. a 60. rokoch sa stal hviezdou Las Vegas, kde vystupoval po boku ďalších známych umelcov ako Dean Martin a Sammy Davis Jr. Títo umelci, spolu s hercom Peterom Lawfordom a komikom Joey Bishopom, vytvorili známe „Rat Pack“.
Sinatra bol tiež aktívny v oblasti občianskych práv. V 60. rokoch zohral významnú úlohu pri desegregácii hotelov a kasín v Nevade. Vďaka svojej popularite a vplyvu presvedčil členov Rat Packu, aby nepodporovali podniky, ktoré odmietali obslúžiť Sammyho Davisa Jr. Úspech filmu Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) ešte viac posilnil jeho vplyv a pomohol presadzovať koniec segregácie.
Jeho spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, pričom jeho komerčne úspešné albumy Duets mu umožnili spievať s ďalšími hviezdami ako Bono z U2. Celkovo získal jedenásť cien Grammy a jeho diskografia zahŕňa takmer tristo vydaných štandardných platní a singlov, ako aj takmer stovku albumov a kompilácií.
Okrem hudobnej kariéry sa Frank Sinatra presadil aj vo filme. Po získaní Oscara si zahral v snímkach ako Muž so zlatou rukou (The Man with the Golden Arm, 1955), Mandžuský kandidát (The Manchurian Candidate, 1962) či Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965). Objavil sa tiež v mnohých muzikáloch a režíroval protivojnovú drámu None but the Brave (1965).
Frank Sinatra bol štyrikrát ženatý. Jeho prvou manželkou bola Nancy Barbato, s ktorou mal tri deti: Nancy, Franka Jr. a Christinu „Tinu“. Po nej nasledovali Ava Gardner, Mia Farrow a napokon Barbara Blakeley Marx, s ktorou zostal až do svojej smrti.
Sinatra bol počas svojho života obviňovaný zo stykov s mafiou, čo však vždy popieral a nikdy nebol z žiadneho trestného činu obvinený. Jeho život bol predmetom mnohých vyšetrovaní, vrátane rozsiahleho spisu FBI. Napriek kontroverziám bol Sinatra blízkym priateľom rodiny Kennedyovcov a podporovateľom prezidenta Johna F. Kennedyho.
Frank Sinatra zomrel 14. mája 1998 v Los Angeles vo veku 82 rokov. Jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom jeho nesmrteľných nahrávok a filmových výkonov. Je všeobecne považovaný za jedného z najvplyvnejších a najúspešnejších interpretov 20. storočia, ktorého hlas a štýl formovali populárnu hudbu.
Jeho kariéra ako speváka začala na prelome 40. a 50. rokov upadať, no v rokoch 1950-1952 účinkoval v televíznej show spoločnosti CBS, a neskôr na prelome rokov 1957 a 1958 aj v ABC. Začiatok jeho úspešného comebacku prišiel s rolou vojaka Angela Maggia vo filme Odtiaľ až na večnosť (From Here to Eternity) z roku 1953, za ktorú získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe.
Následne obnovil aj svoju spevácku kariéru. V priebehu 50. rokov nahrával u Capitol Records, kde pracoval s mnohými známymi aranžérmi, medzi nimi boli okrem iných Nelson Riddle, Gordon Jenkins či Billy May, ktorí pre neho upravili mnoho starších šlágrov. V priebehu 50. a 60. rokov vystupoval ako najväčšia hviezda Las Vegas.
V roku 1985 mu prezident Ronald Reagan udelil Prezidentskú medailu slobody. O dvanásť rokov neskôr získal najvyššie štátne vyznamenanie Zlatú medailu Kongresu.
Po úspechu snímku Dannyho jedenástka (Ocean’s Eleven, 1960) priniesol skupine aj jemu osobne dostatok pozornosti pre presadzovanie konca segregácie. Ďalšími krokmi Sinatrovej filmovej kariéry bola hlavná rola vo filme Mandžuský kandidát (The Manchurian Candidate, 1962) či ako vojnový hrdina vo filme Von Ryanov expres (Von Ryan’s Express, 1965).
Sinatrova spevácka kariéra pokračovala až do 90. rokov, zvlášť komerčne úspešnými albumami Duets, na ktorých spieval s ďalšími hudobnými hviezdami (napr. s Bonom z U2).
V roku 1966 sa oženil s o tridsať rokov mladšou herečkou Miou Farrowovou. V roku 1976 si vzal za ženu Barbaru Blakeley Marxovú (skoršiu manželku Zeppa Marxa), s ktorou vydržal až do svojej smrti.
V roku 1986 vydala investigatívna novinárka Kitty Kelleyová biografiu nazvanú His Way: The Unauthorized Biography of Frank Sinatra. Spevák sa súdne pokúšal zabrániť vydaniu knihy a autorku zažaloval o dva milióny dolárov, pretože veril, že ho kniha vykresľuje v nepeknom svetle a obviňoval ju, že sa neoprávnene vydáva za autorizovaného životopiscu.
V priebehu svojej kariéry vyhral Sinatra jedenásť cien Grammy, vrátane cien za najlepšie album roku za Come Dance With Me (1959), September of My Years (1965) a Strangers in the Night (1966) či najlepšiu pieseň, Strangers in the Night v roku 1966. Sinatra tiež v rokoch 1941-1966 šestnásťkrát vyhral ocenenie čitateľov časopisu Down Beat pre speváka roka a šesťkrát cenu pre osobnosť roka. V roku 1980 bol uvedený do Siene slávy big bandov a jazzu, v roku 2001 ho BBC Radio 2 vymenovalo za „najväčší hlas 20. storočia.“
| Ocenenie | Počet |
|---|---|
| Cena Grammy | 11 |
| Oscar | 1 |
| Zlatý glóbus | 1 |
| Prezidentská medaila slobody | 1 |
| Zlatá medaila Kongresu | 1 |
tags: #frank #sinatra #narodenie