Škrečok džungarský (Phodopus sungorus) patrí k malým druhom týchto hlodavcov. Má guľatý tvar a oproti takým škrečkom sýrskym má polovičnú veľkosť. Na dĺžku nemá viac ako 7 až 10 cm a hmotnosť sa pohybuje v priemere od 20 do 45 g. Vo voľnej prírode sa hmotnosť výrazne mení podľa ročného obdobia. Sibírsky škrečok má tiež veľmi krátky chvostík od 0,5 až po 1,5 cm. Oči škrečka džungarského sú guľaté a čierne. V prípade, že ide o albínsky druh, oči sú červené.
Populárny je svojimi špecifikami vo sfarbení. Obľúbenou farbou srsti u sibírskeho škrečka je zimná biela (perleťová - zimná srsť). Vo voľnej prírode sa počas leta, resp. so skracujúcimi sa dňami mení takáto biela alebo sivá srsť na chrbte na tmavohnedú alebo bledohnedú. Ide o jedinečnú vlastnosť týchto škrečkov, že s nástupom chladného počasia zbelavejú. Na tvári sa vtedy objavujú sivé odtiene, pričom okolie úst a fúzov dostáva bledosivý nádych. Zvyšok hlavy je tmavohnedý alebo až čierny, pričom po chrbte sa tiahne čierny alebo čiernohnedý chrbtový pás. Ďalšie sfarbenie predstavuje kombinácia sivej, tmavosivej (modrosivej) a belavej farby v kombinácii s čiernohnedým pásom, ktorý sa tiahne od hlavy až po chvost. V zajatí u škrečkov džungarských dochádza k zmenám pigmentácie srsti menej často alebo je oneskorená. Pri výmene letnej (tmavšej) srsti za zimnú sú tieto zmeny omnoho menej výrazné. Zmeny sú vo voľnej prírode vyvolané aktiváciou hormónu prolaktínu, ktorý sa produkuje s ohľadom na kratšiu dĺžku dňa pod menej ako 14 hodín denného svetla. Srsť sa na zimu mení aj z hľadiska väčšej hustoty. Zimná srsť nastupuje okolo októbra - novembra a letná sa začína sfarbovať niekedy vo februári až apríli.
Škrečok džungárský (Phodopus sungorus) pochádza pôvodne zo stepí južnej a strednej Sibíri, no vyskytuje sa aj v Kazachstane, Mongolsku a severnej Číne. Dorastá do dĺžky 8 cm a dožíva sa maximálne 2 - 3 roky. Je to malý zavalitý hlodavec. Najčastejšie je sivo alebo sivohnedo sfarbený s čiernym pásikom na chrbte. Brucho má biele, alebo svetlo sivé a maličký chvostík. Počas zimy neupadá do zimného spánku. Kŕmi sa semenami rôznych rastlín a ich zelených častí. Významnú zložku potravy tvorí hmyz, jeho larvy a iné drobné živočíchy.
Škrečok džungarský sa spoločnosti nebojí. Oproti iným druhom škrečkov samotárov je „džungarák“ relatívne nebojácny. Dôvodom jeho spoločenskej povahy je, že aj vo voľnej prírode žije v skupinkách. Preto je možný chov viacerých škrečkov v jednej ubikácii. Pozor však na nekontrolované množenie a agresívne správanie. Samci sú enormne plodní a samičky majú plodné dni vo veľmi krátkom intervale, čo im umožňuje sa množiť veľmi často až nepretržite. Zaujímavosťou škrečka džungarského je tiež to, že ide o jedného z najľahšie domestikovaných škrečkov.
Terárium - klietka a chov
V prípade, že sa pre chov bieleho ruského škrečka rozhodnete, dôležité je prostredie, v ktorom bude tráviť prevažnú väčšinu svojho života. Pre chov škrečka džungarského, napriek jeho malým rozmerom, je vhodné mať členitú ubikáciu s aspoň dvoma úrovňami. Má totiž pomerne energickú a živelnú povahu. Vhodné je preto akvárium, klietka alebo terárium s poschodiami. Pri výbere klietky myslite na veľkosť škrečka džungarského, aby nemal tendenciu pokúšať sa prepchať medzerami mrežovania. Rozostupy by mali byť najviac 0,5 cm. Základňa klietky by mala byť aspoň 50 x 30 x 30 cm. Ako podstielku je najlepšie používať bezprašné hobliny, kukuričnú podstielku alebo bukovú štiepku. Niektorým škrečkom dokonca môže vyhovovať piesok (napr. určený pre činčily), pretože vo voľnej prírode sa pohybujú po stepiach a objavujú sa aj na niektorých častiach v púšti. Klietku nikdy neumiestňujte do prievanu, k zdroju tepla či chladu ani na priame slnko.
Súčasťou klietky by mali byť vhodné hračky a prekážky, ktoré džungarského škrečka zabavia počas jeho večernej a nočnej aktivity. Chýbať nesmie napájačka, miska na krmivo, koleso na behanie, vhodné vetvy na okusovanie, preliezky z lán, látky či dreva (ovocné dreviny alebo drievka na hlodanie) a chýbať nesmie ani domček, v ktorom škrečok strávi - prespí väčšinu dňa. Na výstelku domčeka môžete použiť bezprašné hobliny alebo seno. Na brúsenie hlodákov sú vhodné aj minerálne kamene alebo drievka na hlodanie. Odporúčame tiež do klietky umiestniť vyvýšenú terasu alebo hrubšie konáre, kde môžete umiestňovať rôzne pochúťky, za ktorým „džungarák“ ochotne vylezie.
Škrečok potrebuje klietku alebo terárium, ktoré by nemalo byť menšie ako 45x30x30 cm. Ako úkryt mu poslúži drevený alebo keramický domček (nepoužívať plastový, lebo na stenách sa zráža vlhkosť a škrečok tým trpí). Na podstielku sú vhodné piliny. Môžete mu dať do klietky rôzne hračky, koliesko na behanie, preliezačky.
Džungarské škrečky sú veľmi priateľské, ľahko sa skrotia, vyžadujú málo potravy, preto sú často chované ako domáce zvieratá. Majú však veľmi krátku životnosť, sú aktívne večer a v noci, vyžadujú si oddelené chovanie od seba (s výnimkou bábätiek - tie sa nedajú oddeliť od matky, kým neotvoria oči). Chov tohto druhu škrečkov je celkom jednoduchý - stačí vytvoriť priaznivé podmienky, nájsť správny okamih a dodržiavať niektoré odporúčania.
Strava
Nemenej dôležitá je z hľadiska starostlivosti vhodná strava. Krmivo pre škrečky zoženiete v každom dobrom obchode pre zvieratá, no a dnes si kvalitné krmivo nakúpite aj na internete z pohodlia domova. Základ predstavuje rastlinná potrava, ktorá sa skladá z rôznych semien či orechov. Krmivo si môžete zo zmesí namiešať sami. Je dobré nechať si poradiť, aby mal škrečok krmivo s vhodným množstvom vitamínov a nebol zbytočne prekrmovaný energickým krmivom.
Okrem rastlinnej stravy môžete jeho jedálniček spestriť múčnymi červami, cvrčkami alebo lúčnymi koníkmi, ktoré mu doprajete ako pochúťku. Prekvapivo, džungarský škrečok nepohrdne ani tvarohom alebo jogurtom, avšak len v malej miere. V takom prípade mu nepodávajte žiadne ovocie alebo zeleninu, aby nemal tráviace ťažkosti. Čo sa týka potravy vo forme ovocia a zeleniny, to podávajte škrečkom príležitostne na spestrenie stravy. Nikdy škrečkom nedávajte citrusové plody, avokádo, cesnak, cibuľu, zemiaky alebo paradajky. Môžu byť pre zviera toxické.
V slovenských textoch sa vyskytuje tak tvar džungarský ako aj tvar džungársky, v biológii je ale, zdá sa, častejší tvar džungarský a mimo biológie tvar džungársky. V češtine je naopak správny len tvar džungarský.
V zvieracích obchodoch bežne kúpite zmesové krmivá pre škrečky alebo si môžete zmes namiešať sami. Prevažuje rastlinná strava v podobe semien (slnečnica, ovos, proso) a orechov. Živočíšny zdroj potravy môžete obohatiť o múčne červy alebo cvrčky. Nepohrdne ani vhodným ovocím či zeleninou. Pozor na nevhodné ovocie a zeleninu, ktoré môžu byť pre škrečka toxické.
Starostlivosť a zdravie
Ruský trpasličí škrečok je cez deň pokojný a miluje oddych, pri ktorom by ste ho nemali rušiť. Má svoj režim a ožíva až k večeru či počas noci. Rád sa zahrá s hračkami a preliezkami. Dokáže sa pohybovať veľmi rýchlo, preto niekedy očakávajte, že pri pokuse vziať si ho na ruky sa s ním trocha budete naháňať. Škrečka neodporúčame nechať behať voľne po byte či dome. Hrozí, že si nedopatrením ublíži. Navyše chytiť ho môže byť následne problém. Ľudí sa však po domestikovaní nebojí a je relatívne spoločenský.
Starostlivosť o škrečka džungarského je možné považovať za nenáročnú. Stačí, ak škrečkovi zabezpečíte vhodný domov, kvalitné krmivo, pitnú vodu a dostatok hračiek. S výmenou podstielky to takisto nemusíte preháňať. Výhodou tohto druhu škrečkov je, že si väčšinou nájdu jedno miesto, kde potrebu vykonávajú. Preto je vhodné primárne vymieňať podstielku na tomto mieste.
Čo sa týka chorôb, škrečky sú náchylné na vznik nádorových ochorení. Poraniť si môžu lícny vačok pri konzumácii ostrých predmetov. Medzi najčastejšie zdravotné problémy patria zlomené hryzáky, dehydratácia, zápcha, hnačka či zápaly uší. Ak sú škrečky chované v skupinách, môžu sa zraniť medzi sebou. Škrečok džungarský s dožíva v priemere 1 až 3 rokov.
Najčastejšie sa môžu privodiť zranenia, ako zlomené hlodáky alebo poranenie lícneho vačku pri konzumácii ostrejších predmetov. Objaví sa môže štandardne hnačka, zápcha alebo zápaly uší. V skupinovom chove môže dôjsť k vzájomnému zraneniu.
Dĺžka života škrečka džungarského sa pohybuje od 1 do 3 rokov.
Najčastejšie otázky - FAQ
Aké sú špecifiká gravidity u škrečka džungarského?
Dĺžka gravidity u samičky škrečka džungarského je 20 až 22 dní. Samica je plodná každé 4 dni. Preto môže v podstate rodiť vrh za vrhom a otehotnieť každým dňom. Plodnosť samcov je vysoká. Mláďatá počas dospievania zvádzajú boje a je potrebné ich oddeľovať. Mladé škrečky sú schopné páriť sa po 18 až 23 dňoch od narodenia. Samica ich odstávuje vo veku okolo 1 mesiaca.
Gravidita trvá 18 - 22 dní, počet mláďat býva 3 - 10. Mladé škrečky sa živia asi tri týždne materským mliekom, normálnu stravu ochutnávajú už po dvoch týždňoch. Väčšina škrečkov pohlavne dospieva vo veľmi krátkej dobe, už v 3 mesiacoch sa od nich môžete dočkať mláďat. Ruja samičiek prebieha s malými prestávkami po celý rok, samička je často pripravená na párenie každé dva týždne. Dĺžka gravidity je podľa druhov škrečkov rôzne dlhá, odvíja sa aj od počtu mláďat. Škrečok zlatý býva gravidný 16 dní, škrečok Brandtov 16 -17 dní, škrečok džungarský a ryšavka Roborowská 19 - 22 dní, škrečok Campbellov 18 dní, škrečok šedý 18 - 22 dní, škrečok kaktusový 21 dní, škrečok obyčajný 22 - 23 dní, škrečok dlhochvostý 22 -25 dní, škrečok Eversmannov 20 - 28 dní, škrečok bielohrdlý 38 dní a škrečok veľký dokonca 102 - 138 dní.
Gravidita u škrečkov džungarských trvá cez 21 dní. Škrečulencov sa môže u džungarských narodiť od 4 do 8 mláďat, ale niekedy sa stane, že majú 1-2 mláďatá alebo aj cez 10. Škrečky džungárske zvyknú vrhnúť mláďaťa tak 3 až 7 krát do roka! Mláďaťa majú cez 1 až 1,5 g, sú maličké ako stredne veľký necht a ich farba je ružová až miestami červená.
Gravidita prebieha u týchto jedincov bez znakov, s výnimkou poklesu aktivity samice. Jej tehotenstvo trvá od 21 do 26 dní (pri absencii patológie). Pred samotným narodením chuť do jedla zmizne.
Gravidita trvá 18 - 22 dní, počet mláďat býva 3 - 10.
Gravidita u škrečkov džungarských trvá cez 21 dní.
Samica je gravidná: 1. 2. 3. 4.
Dĺžka gravidity u samičky škrečka džungarského je 20 až 22 dní.
Ako sa starajú samice o mláďatá?
Mláďatká sa rodia holé a slepé, úplne bezmocné, bez koordinovaných pohybov, odkázané na starostlivosť matky. Po približne 2 týždňoch im začína rásť jemná srsť, otvárajú oči, vyliezajú z hniezda a v prípade nebezpečenstva alebo vyrušenia sa sami vracajú. Prerezávajú sa im zúbky a pokúšajú sa prijímať tuhú potravu. Približne po 3 týždňoch ich matka prestáva dojčiť.
Škrečky sú spočiatku stále v hniezde. Sú, holé, slepé a závislé na starostlivosti svojej matky, ktorá ich zásobuje mliekom, zahrieva a olizuje.
V prvých dňoch po pôrode samička mláďatá takmer neopúšťa. Zaujíma typickú polohu ku kojeniu, aby žiadne z mláďat neutláčala svojím telom. Mláďatá inštinktívne dolezú k siedmim až jedenástim párovým bradavkám a pevne sa prisajú. Pritom prednými tlapkami masírujú brucho a mliečne žľazy, čo podporuje tvorbu mlieka.
Ak matka po niekoľkých dňoch opustí hniezdo, prikrýva mláďatá dosiaľ nepokryté srsťou materiálom, ktorým je vystlané hniezdo. Pokiaľ by tak neurobila, mohli by mláďatá zomrieť na podchladenie.
Dôležitou súčasťou starostlivosti o mláďatá je to, že matka mláďatá výdatne olizuje. Pritom ich povzbudzuje k vylučovaniu moču a stolice.
21. Nedostatok bielkovín - dochádza k nemu vtedy, pokiaľ samička v období tehotenstva dostávala príliš málo bielkovín, alebo je príliš mladá. Mŕtve narodené alebo oslabené mláďa - Keď matka zbavuje mláďa pupočnej šnúry, zožerie ju až k vyústeniu pri jeho telíčku. Za normálnych okolností mláďa pri prerušovaní pupočnej šnúry protestuje a kričí. To vyvoláva v matke mechanizmus zábrany. Zmeny prostredia - Nervózne a bojácne samičky zožerú mláďa aj týždeň po pôrode, ak sú rušené.
Matka mláďatá rodí postupne a prehryzie pupočnu šnuru.
Sú slepé, hluché, bez srsti a sú závislé od materského mlieka.
Škrečky rastú veľmi rýchlo- dokonca už v 3. dni života môžme pozorovať rast a tmavnutie. Po troch týždňoch už vôbec nepiju materské mlieko a vážia cca 14 gramov. Na odber od matky sú vhodné cca v 3. - 4.
Pri pôrode samičke nepomáhame! Ak samica mláďa po narodení neoblíže, odvrhla ho a mláďa zomrie.
Keď už žijú samostatne, treba oddeliť mladé od mamy a ešte pri mladých aj samcov od samíc.
Sú holé, slepé a závislé na materskom mlieku.
Mláďatá škrečka sú spočiatku stále v hniezde. Sú, holé, slepé a závislé na starostlivosti svojej matky, ktorá ich zásobuje mliekom, zahrieva a olizuje.
Pri málopočetnom vrhu dojčí samička mláďatá asi tri týždne.
Vek od 25. dňa sú už celkom nezávislé od matky. Vtedy ju od nich treba oddeliť, pretože niektoré samičky môžu byť agresívne voči svojim vlastným mláďatám. Mnoho malých druhov škrečkov veľmi skoro prestane akceptovať svoje potomstvo. Už dva až tri týždne po skončení dojčenia sú škrečky pohlavne dospelé, preto ich treba rozdeliť podľa pohlavia. Predčasná gravidita môže negatívne ovplyvniť ich rast.
Mama ukrýva novonarodené deti v hniezde. Narodia sa so zatvorenými očami, s úplným nedostatkom vlasov, ale už so zubami. Až do nástupu dvoch týždňov veku sa matka úplne a úplne stará o deti sama.
Keď majú deti 2 mesiace, môžu byť distribuované.
Sú holé, slepé a závislé od materského mlieka.
Prvý týždeň malých škrečulienec sa nedeje nič extra zaujímavé. Treba ich sem tam pozrieť, asi raz za deň, aby ste zistili ako sa majú, či je všetko v poriadku atď... V žiadnom prípade nesmiete zabudnúť dávať samičke veľké množstvo vody a jedla, aby mala dosť živín na tvorbu mliečka. Ak by nemala, mohlo by sa aj stať, že nejaké živé mláďatko spapá, aby zabezpečila prežitie ostatným. Takže určite na to nezabudnite.
Ako budú škrečulence v akváriu (klietke) s čistými pilinami, tak dočistíme aj domček a opatrne ich prenesieme spať. V žiadnom prípade sa ich nesmiete dotknúť, treba ich prenášať s hniezdom, v ktorom sú alebo opatrne ich premiestniť pomocou nejakého papierika tak, že si ich na ten papierik naberiete.
Na druhý týždeň života vašich škrečuleniec sa vám začnú preberať, niežeby doteraz nežili, ale prosto začnete pozorovať že ich máte. Tak na 8-9 deň začnú ako keby mňaukať :-), aj keď viem že to niesu mačky, ale nevedel som ako to nazvať :-). Najväčšie mindráky má z toho samička, keďže sa ide zblázniť z toho, ako ich doslovne naháňa po celom akváriu (klietke) a keď jedno v zuboch donesie do domčeku a ide po druhé tak pokiaľ sa s tým druhým vráti, tak to prvé už niekde odišlo- no prosto na nervy :-). Ale samička po určitom čase začína chápať, že ich nemôže všetkých ustrážiť a už si na tom nedá tak záležať.
Na 12 deň majú škrečky celkom veľkú srsť a sú veľmi pekné. Tiež sa im začínajú otvárať očká a ich pátranie sa zintenzívni, dokonca si už pôjdu aj do misky s potravou, niekedy sa do nej celé vojdú :-) a tiež už aj pijú vodu.
Ako rozlíšiť samca od samice?
Ak máme na mysli pohlavné dospievanie, tak samček je ťažší, váži 35-40g a samica od 30-35g. Samica má guľatý zadoček a samec ho má špicatý.
Ako dlho žije škrečok džungarský?
Škrečok džungárský sa dožíva maximálne 2 - 3 roky.
Životnosť dzungarských škrečkov je veľmi krátka: iba 3 roky.
Je možné chovať viacerých škrečkov spolu?
Škrečok džungarský sa spoločnosti nebojí. Oproti iným druhom škrečkov samotárov je „džungarák“ relatívne nebojácny. Dôvodom jeho spoločenskej povahy je, že aj vo voľnej prírode žije v skupinkách. Preto je možný chov viacerých škrečkov v jednej ubikácii. Pozor však na nekontrolované množenie a agresívne správanie. Samci sú enormne plodní a samičky majú plodné dni vo veľmi krátkom intervale, čo im umožňuje sa množiť veľmi často až nepretržite.
Chovať môžete tohto škrečka aj v skupinkách. Musia však byť chovaní spolu odmalička. V prírode sa samec a samica stretávajú len za účelom párenia. Pozor však na ich nekontrolované množenie. Odporúča sa radšej spoločný chov samičiek.
Pre ďalší chov je vhodnejšie odoberať škrečka džungarského od chovateľa, pretože profesionáli s dobrou povesťou vždy dodržiavajú správne podmienky chovu, vedú prísnu evidenciu potomstva a dávajú mláďatá z rôznych párov.
Pokiaľ nemáte žiadne skúsenosti z chovom sú pre Vás najvhodnejšie trpasličie - džungarské, ruské alebo krémovo sfarbené škrečky. Tie sú obvykle mierumilovné, takže samčekovia aj samičky môžete chovať trvalo spolu, dokonca aj vtedy, keď samica porodí mláďatá.
Pre čo najlepšiu adaptáciu na novom mieste sa odporúča dať časť podstielky škrečkovi, pretože známy pach pomôže znížiť stres zvieraťa pri pohybe.
V prípade, že sa pre chov bieleho ruského škrečka rozhodnete, dôležité je prostredie, v ktorom bude tráviť prevažnú väčšinu svojho života.
V prírode sa samec a samica stretávajú len za účelom párenia.
Je znášanlivý, v jednej nore žije aj viac jedincov.
Koľko stojí škrečok džungarský?
Vo zvieracích obchodoch natrafíte na škrečka džungárskeho za cenu od 5 do 10 eur. V niektorých chovoch môže stáť 15 až 25 eur.
10 faktov o škrečkoch Roborovského, ktoré by ste mali vedieť!
Diskusia
Ste vášnivým chovateľom škrečkov? Máte alebo ste mali doma škrečka džungarského? Ak máte skúsenosti s chovom tohto malého a veselého hlodavca, budeme radi, ak sa podelíte o svoje zážitky a poskytnete ostatným chovateľom rady, tipy či odporúčania v chove a starostlivosti o škrečka. Zapojte sa do diskusie pod článkom, kde môžete napísať komentár. Zaujíma vás niečo ohľadom tohto druhu škrečka?
tags: #gravidita #u #skrecka #dzungarsky