Etabovaná a oceňovaná autorka Hana Košková nadväzuje na vydané knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti. Spisovateľka Hana Košková rada pre deti píše príbehy. Nechýbajú ani v tejto knižke Žuvačkový strom, ktorú si môžete prečítať. Klúčovou témou sú pre Koškovú medziľudské - partnerské. Šikovná a múdra piatačka Lola Holá má okrem čudného priezviska jeden veľký problém. Dyskalkúliu. Že čo to je? Každé dieťa túži mať vlastného štvornohého priateľa. Ak ním môže byť naozajstný kôň, je to o to úžasnejšie. Autorka Hana Košková otvára brány detskej čitateľskej zvedavosti.
Skúsená autorka šiestich detských kníh a viacerých zbierok poézie Hana Košková, ktorá publikuje od začiatku 70. rokov, vytvára diela, ktoré vo väčšine prípadov nadväzujú na tradíciu publikovania povestí. Druhá časť povestí a legiend z Novohradu voľne nadväzuje na autorkinu knihu Mara medvedia (2007). Bohato ilustrovaná zbierka povestí stelesňuje mnohoročnú zberateľskú prácu publicistky Hany Koškovej.
„Písanie je pre mňa dýchanie a pokoj nuda.“ Narodila sa 7.6.1942 v obci Tuhár. Detstvo prežila v dedinskom prostredí. Strednú zdravotnícku školu navštevovala v Lučenci. V zdravotníctve pracovala do roku 1978. V tomto roku nastúpila ako redaktorka do okresných novín Ipeľ, neskôr to bol regionálny týždenník Novohrad. V novinárskej práci ju zaujímala nielen prítomnosť, ale aj minulosť. Bádala v kronikách novohradských obcí, archívov. Neskôr jej tieto poznatky poslúžili pri písaní novohradských povestí. Od roku 1992 pôsobí ako poetka v slobodnom povolaní.
Hana Košková písala básne už ako stredoškolská študentka. Svoje prvé verše uverejnila v zborníku Dychtivo spolu (1974). V 80. rokoch vydala tri básnické zbierky Spätné zrkadlo (1982), Tvár pri tvári (1988), Vnútrozemie (1989). V nových kultúrno-spoločenských zmenách jej vychádzali ďalšie básnické zbierky ako Záhrada, zviera vo mne (2000), Náhrdelník z hrdličiek (2001) a iné. Vo svojej literárnej tvorbe sa prihovára aj detskému čitateľovi v knižkách Príbehy z ľudožrútskej ulice (2007), Vitajte v Krkaháji (2009), Uľa Fuľa krotí farby (2012) a iné.
Prvé verše, predovšetkým v duchu dobových socialistických ideálov, publikovala od začiatku 70. rokov 20. storočia v časopisoch Romboid, Slovenské pohľady, Nové slovo a i. a v zborníkoch mladej poézie a prózy (Dychtivo spolu, 1974, Právo na pieseň, 1976, Sonety ročných období, 1977). Knižne debutovala v roku 1976 zbierkou Pod teplom krvi. Venuje sa v nej najmä typicky „ženským“ témam (krehká ľúbostná lyrika a básne o materstve). Protiváhu tejto intímnej sféry tvorí makrosvet dejín, konkrétne Povstania, ktoré autorka prezentuje transponované z rozprávania otca a starších. V druhej zbierke Spojitosť spracovala na pozadí zážitkov z vlastného detstva tradičné motívy rodiny, dedinského prostredia a medzigeneračných vzťahov. Súbor týchto lyricko-reflexívnych básní venovala svojmu otcovi. Kritický pohľad na neduhy súvekej spoločnosti prezentovala v básnickej zbierke Spätné zrkadlo, ďalšie básne s dôrazom na etický a existenčný rozmer vo sfére medziľudskej komunikácie sústredila do knihy Tvár pri tvári. Problematiku životných peripetií súčasnej ženy priblížila v introvertnejšie ladenej zbierke lyrických miniatúr Vnútrozemie. V podobnom duchu sú napísané aj jej ďalšie zbierky intímnej poézie Záhrada, zviera vo mne a Náhrdelník z hrdličiek. Koškovej poetické dielo nateraz uzatvára básnická zbierka Súrodenci zo sna. V nej rovnako ako v predchádzajúcich zbierkach dominuje pohľad ženy na svet. Autorka z poetologického hľadiska preferuje voľný verš. V jej poézii nájdeme básne občianskej lyriky s prvkami satiry, sarkazmu a irónie, ako aj introvertnejšie ladené zbierky intímnej poézie.
Hana Košková: Narodila sa v roku 1942 v Tuhári. Študovala na Strednej zdravotníckej škole a niekoľko rokov potom pôsobila ako zdravotná sestra. Prvú knihu - básnickú zbierku Pod teplom krvi - vydala ako 34-ročná, a hneď si ju všimla odborná literárna pospolitosť, obdržala Cenu Ivana Kraska. Nasledovali ďalšie básnické zbierky, vydané väčšinou Vydavateľstvom Spolku slovenských spisovateľov, ktorého je Hana Košková i členkou. Páči sa Vám tvorba tohto autora? Aneta Beňková Aneta Beňková (1975) debutovala zbierkou básní Vôňa kameňa (2023). Viera Herczeghová Jej literárne začiatky siahajú do 70-tych rokov, keď bola členkou klubu mladých literátov. Hana Košková pracovala ako redaktorka v regionálnych novinách a v Povexe ako publicistka. Žije v Lučenci, kde vedie ako lektorka už 25 rokov literárny klub VLAS (Vreckové letisko autorských snov). Je členkou Spolku slovenských spisovateľov a členkou SC PEN. Napísala deväť básnických zbierok. Za prvú Pod teplom krvi získala Cenu I. Kraska. Píše aj pre deti, doteraz jej vyšli štyri knižky pre detského čitateľa. Príbehy z Ľudožrútskej ulice, Vitajte v Krkaháji, Uľa fuľa krotí farby a Repujúci grep. Okrem toho napísala aj tri knihy povestí Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša a Mlynárske povesti, tiež historickú prózu Janičiarka. Venuje sa písaniu recenzií a prekladá z bulharčiny a ukrajinčiny.
- Životný a literárny záznam - dátum narodenia, miesto, rodinné a vzdelávacie pozadie.
- Literárna kariéra - pôvodné diela, prvé kroky v poézii, významné zbierky a ich témy.
- Deti a literatúra - pôsobenie ako autorka detských príbehov, knihy pre mladších čitateľov.
- Povesti a legendy Novohradu - spojenie historických motívov s rozprávaním pre súčasných čitateľov.
- Publicistika a redaktorská práca - pôsobenie v regionálnych médiách, archívy a kroniky.
- Odborné ocenenia a prínos - cena Ivana Kraska, členstvo v literárnych organizáciách a prekladateľská činnosť.
Autorka okrem detských príbehov a povestí prispieva aj do jemnej poézie pre dospelých a aktívne sa podieľa na literárnych kluboch. Jej tvorba je úzko previazaná s Novohradom a jeho históriou, čo sa odráža v témach, ako sú rodinné väzby, dedinské prostredie a skúmanie medziľudských vzťahov. Diela z posledných rokov zahŕňajú zbierky pre dospelých aj detských čitateľov, pričom v každom diele sa objavuje dôraz na etický rozmer a reflexiu spoločenských tém.

V poézii Koškovej sa stretávajú motívy osobnej skúsenosti a širšieho spoločenského kontextu. Voľný verš, citlivosť k žene ako nositeľke skúseností a sarkazmus v niektorých textoch vytvárajú charakteristický autorský podpis, ktorý ju robí významnou predstaviteľkou slovenskej literatúry druhej polovice 20. storočia a začiatku 21. storočia.
Psychologička Hincová: “Dlho sa predpokladalo, že asperger a autizmus sú častejšie u mužov"
Okrem pôsobenia ako redaktorka v regionálnych novinách a publicistky pôsobí ako lektorka literárneho klubu a je členkou Spolku slovenských spisovateľov a SC PEN. Jej literárny záber zahŕňa deväť básnických zbierok, tri knihy povestí a štyri knihy pre detského čitateľa, pričom často prepája výskum historických časov so súčasnou čitateľskou skúsenosťou.

Hana Košková sa tak stáva jednou z tichých víl slovenskej literatúry, ktorej diela majú tradičný rešpekt k histórii a zároveň otvorenosť k moderným čitateľom. Jej práca ukazuje, že písanie môže byť spôsobom poznávania seba aj sveta, čo potvrdzujú jej doterajšie úspechy a bohatý prierez diel z oblasti poézie, prózy aj detskej literatúry.
| Obdobie | Hlavné diela | Témy | Poznámky |
|---|---|---|---|
| 1970. roky | Pod teplom krvi | ženské témy, láska, materstvo | debut básnickej tvorby, ocenenie |
| 1980. roky | Spätné zrkadlo, Tvár pri tvári | etický a existenčný rozmer, spoločnosť | kritický pohľad na súčasnosť |
| 2000-2010 | Záhrada, zviera vo mne, Náhrdelník z hrdličiek | ženská introspekcia, rodina, intimita | poézia pre dospelých |
| Deti | Príbehy z Ľudožrútskej ulice, Vitajte v Krkaháji, Uľa fuľa krotí farby, Repujúci grep | deti, príbehy, fantázia | knižky pre mladých čitateľov |
| Povesti | Mara medvedia, Poludnica z Čerepeša, Mlynárske povesti | historické motívy, Novohrad | rozšírenie literárneho dedičstva |