Výrazy autizmus a ADHD sa čoraz viac objavujú v slovníkoch učiteľov či vychovávateľov. S odborníkmi sa však zhodujú, že môže ísť o inteligentné, niekedy i nadané deti. V posledných rokoch pribúdajú ohlasy zamestnancov škôl a školských zariadení, že narastá počet žiakov s neprimeraným, neobvyklým a nežiaducim správaním. MPC si preto pripravilo dňa 22. marca 2016 dva odborné semináre. Na dopoludňajšom seminári sa 53 účastníkov dozvedelo bližšie informácie o autistických deťoch v škole. Hlavný odborník pre detskú psychiatriu ministerstva zdravotníctva MUDr. Ján Šuba, MPH, im vysvetlil poruchy z pedagogického a medicínskeho hľadiska. Autizmus je duševná porucha, ktorá postihuje deti už od raného detstva. „Za posledných 15 rokov sa zvýšil počet jedincov s poruchami správania,“ povedal doktor Šuba a odporučil výchovné prístupy k deťom s autistickými prejavmi správania.
Učitelia však avizujú, že častejším problémom je nárast detí s autistickými prvkami správania. V minulosti boli deti s poruchou zväčša preraďované do špeciálnych škôl. Druhý seminár bol tematicky zameraný na poruchy pozornosti s hyperaktivitou a zúčastnilo sa ho 19 záujemcov. Hoci by sa zdalo, že detí s poruchami je v porovnaní s minulosťou viac, nie je to celkom pravda. „Nárast detí s ADHD je vyšší z dôvodu, že dnes sú deti správne diagnostikované,“ vyjadrila sa lektorka MUDr. Jana Trebatická, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Klinike detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave. Zároveň zdôraznila význam spolupráce so školami.
ADHD je porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou. Ide o zdravotný stav charakteristický pretrvávajúcou neschopnosťou sústrediť sa, či hyperaktivitou a impulzívnosťou. Dieťa nemusí byť iba „rušivé“, nepozornosť sa môže prejavovať aj inými spôsobmi. Mnoho účastníkov seminára malo osobnú skúsenosť s jednou alebo oboma poruchami detí a žiakov, o ktorú sa podelili s ostatnými. Na ich otázky odpovedali odborníci v diskusii na konci seminára.
Vo všeobecnosti platí, že deti s psychickou poruchou netreba karhať, skôr čo najčastejšie pozitívne hodnotiť. Komunikácia musí byť jasná a jednoduchá. Učiteľ by mal byť flexibilný a mať k dieťaťu individuálny prístup. Dôležité je konať pokojne, no najmä nerezignovať a myslieť na budúcnosť dieťaťa. Ak si učiteľ všimne poruchy správania u detí, môže rodičovi odporučiť, aby sa obrátil na školského špeciálneho pedagóga či psychológa, detského psychiatra, najbližšie centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP), či na Kliniku detskej psychiatrie LFUK a DFNsP v Bratislave.
Hyperkinetická porucha (ADHD) sa v MKCH-10 definuje ako „raný začiatok, kombinácia nadmerne aktívneho a zle ovládateľného správania s výraznou nepozornosťou a neschopnosťou trvalo sa sústrediť na danú úlohu“. Tieto charakteristiky správania sú trvalé, objavujú sa vo viacerých situáciách a ich miera je neprimeraná mentálnemu veku dieťaťa. ADHD začína vždy v ranom štádiu vývinu, obvykle v prvých piatich rokoch života. Termín ADHD pochádza z angl. attention deficit hyperaktivity disorder a znamená poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, pričom termín ADD, pochádzajúci tiež z angl. attention deficit disorder, sa od predošlého odlišuje tým, že sa tu jedná len o poruchu pozornosti bez prejavov hyperaktivity.
ADHD sa prejavuje rôznymi spôsobmi: niektoré deti vyhŕknú alebo skáču do reči, iné sú viac neposedné, niektoré sú viac roztržité a menej organizované. Príznaky u detí sa menia podľa situácie a podľa toho, čo dieťa práve prežíva. Diagnostika ADHD vyžaduje komplexnú zdravotnú, školskú a rodinnú anamnézu a pozorovanie dieťaťa doma aj v škole. Súčasťou vyšetrenia je aj EEG a ďalšie odborné vyšetrenia, ktoré pomáhajú spresniť diagnostiku. Dôležitá je tiež spolupráca rodičov, učiteľov a lekárov.
ADHD môže mať comorbidity a často býva súčasťou širšieho kontextu vývoja dieťaťa. Prevaha očakávaní v školskom prostredí môže viesť k zhoršeniu sebavedomia a sociálnych vzťahov. Liečba ADHD zahŕňa kombináciu farmakologických a nefarmakologických prístupov. Medzi bežné lieky patria stimulanty (napr. metylfenidát) a nestimulanty; nadväzuje sa však na individuálny plán spolupráce s lekárom, rodinou a školou. Okrem liekov sa odporúča kognitívno-behaviorálna terapia (KBT), výchovné metódy, arteterapia, muzikoterapia, logopédia a triedy zamerané na rozvoj sebaregulačných schopností.
Inštruktívne sú aj praktické odporúčania pre rodičov a učiteľov: jasné pravidlá a štruktúra, rozdelenie zložitých úloh na malé kroky, tiché prostredie na učenie, pravidelné prestávky, pravidelná fyzická aktivita a podporovanie sebaúcty dieťaťa. Dôležité je úzke prepojenie rodič-dieťa-škola a zapojenie do tréningov rodičovských zručností. Skúsenosti z praxe ukazujú, že včasná intervencia vedie k lepším vyhliadkam do budúcnosti a zlepšuje celkovú funkčnosť dieťaťa v škole aj v rodine.
Autizmus a ADHD sú samostatné, aj keď často súvisiace poruchy. Autizmus môže mať rozmanité prejavy a intenzitu; deti môžu mať rôzny stupeň intelektu a rečového vývoja. Prvé príznaky PAS sa často identifikujú medzi 2. a 4. rokom života, no v niektorých prípadoch môžu byť zreteľné už v prvom roku. Rodičia by mali byť pozorní k sociálnym a komunikacijným znakom, ako sú strata očného kontaktu, absencia spoločnej hry a zmeny v sociálnom správaní. Plán diagnostiky PAS môže zahŕňať M-CHAT-R dotazník a následné posúdenie odborníkmi z Akademického centra výskumu autizmu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Včasná diagnostika a zapojenie špecialistov z CPPPaP, detských psychiatrických a psychologických služieb výrazne ovplyvňuje prognózu dieťaťa.
Autistické spektrum: Tipy pre učiteľov
V prípade podozrenia na PAS alebo ADHD je dôležité konzultovať s pediatrom, psychológom alebo psychiatrickým špecialistom. Rodičia môžu využiť M-CHAT-R, ak je riziko, je potrebné pokračovať s kompletnou diagnostikou. Výskum ukazuje, že prognóza je najlepšia pri skorom zapojení do intervencií, užívaní vhodných terapií a spolupráci so školou a rodinou. Autizmus si vyžaduje integrovaný prístup, ktorý zahrňuje logopedickú a špeciálno-pedagogickú podporu, ako aj terapie na rozvoj sociálnych a komunikačných zručností. ADHD sa dá vo veľkej miere zvládnuť kombináciou liekov, terapie a úpravou domácich a školských podmienok.
- Deti s ADHD potrebujú jasné pravidlá, vizuálne plány a rozdelenie úloh na zvládnuteľné kroky.
- Spolupráca s učiteľmi a školou je kľúčová pre vyrovnanie výkonu a správania v triede.
- Rodičovské tréningy a podpora zo sociálnych sietí môžu posilniť efekt intervencií.
Neexistuje „jedno ADHD“ ani „jeden recept“ na autizmus či ADHD. Každé dieťa vyžaduje personalizovaný prístup, ktorý zohľadňuje jeho intelekt, rečové zručnosti, sociálne schopnosti a emocionálnu reguláciu. Progres v liečbe a podpore závisí od skorého rozpoznania a koordinácie multidisciplinárneho tímu.
tags: #hyperaktivita #autizmus #vyzor #dieta