Ideálny vek na tehotenstvo: zdravotné riziká a výhody

Plánované tehotenstvo je cielené vyústenie priania a snahy stať sa rodičom. A nejde len o zdravie, ale aj sociálno-ekonomickú situáciu v rodine. Dieťa si vyžaduje veľa času. Domnievať sa, že dieťa bez problémov „zapadne“ do života oboch, je skôr mylná predstava. Deťom sa musíte venovať, potrebujú veľa starostlivosti a pozornosti. To je fakt, ktorý by ste mali mať na pamäti, ak túžite po bábätku.

Dieťa nie je hračka, ktorú odhodíte, keď vás prestane baviť. Ako rodič budete mať omnoho menej času nielen na seba, ale aj na svoj spoločenský život a koníčky. Dieťa vás ale na oplátku celkom iste naplní novými intenzívnymi zážitkami šťastia, o ktorých rodičia hovoria, že ich nie je možné ostatným „nezasväteným“ slovami oznámiť. Pýtajte sa sami seba: sme pripravení na zmenu?

Biologické optimum: okolo 20-25 rokov

Z hľadiska biologického aj genetického je podľa odborníkov najvhodnejší vek pre tehotenstvo okolo 20 až 25 rokov. Lekári to vidia jasne, ideálna doba na otehotnenie je okolo 25. roku života, kedy je žena najplodnejšia a pravdepodobnosť donosenia zdravého plodu je najvyššia. Mnohým sa túto vekovú hranicu podarí dodržať, no čo ak nie?

„Optimum otehotnenia spadá do vekového rozpätia 18 - 27 rokov. Práve 27 rokov je horná hranica, potom sú 3 roky „určitej vekovej tolerancie“ a od 30-tky začíname starnúť. Síce pomaly, ale začíname,“ vysvetľuje gynekológ MUDr. Miroslav Kozár. Ako ďalej vraví, aj keď sa považuje za fyziologickú hranicu otehotnenia vek do 35 rokov, už po 30-tke sa oproti do 27 roku o 2-3% zvyšuje riziko ťažšieho otehotnenia, častejšieho potratu a častejších vrodených vývojových vád.

Zdravotné dôsledky vyššieho veku

S rastúcim vekom klesá plodnosť ženy, napríklad okolo 35. roku je pravdepodobnosť otehotnenia v jednom cykle už len 16 percent. Vo vyššom veku môže byť liečba problematickejšia, lebo sme starší a vek sa nedá liečiť, vysvetľuje gynekológ. Po 35. roku veku ženy je výskyt neplodnosti 10 až 20 %.

Po 35-ťke sú riziká výraznejšie: porucha vnútromaternicového vývoja, vrodené vývojové chyby či neplodnosť. Po 35-ťke 10-násobne, v 45-ťke 25-násobne - takto sa v odborných vyjadreniach uvádza zvýšené riziko niektorých komplikácií. Po 35. roku veku ženy klesá už aj kvalita vajíčok, vajíčka nemajú správnu genetickú výbavu. Vo vyššom veku dochádza u žien k poruchám zrenia vajíčok. „Určitý počet takýchto vajíčok vzniká aj u mladých žien, ale čím je žena staršia, tým je zastúpenie tzv. aneuploidných vajíčok vyššie, pričom vo veku 40 rokov sa takýchto vajíčok tvorí viac ako 90%,“ vysvetľuje gynekologička Doc. MUDr. Silvia Toporcerová, PhD.

Štatisticky to potom znamená, že zdravá žena a zdravý muž môžu v 40-ke splodiť zdravé dieťa len raz za 10 menštruačných cyklov, všetky ostatné vajíčka totiž nemôžu dať šancu na narodenie zdravého dieťaťa a buď sa neoplodnia vôbec, alebo takéto tehotenstvo končí spontánnym potratom, prípadne sa narodí dieťa, ktoré nemá správny počet chromozómov v bunkách. Asi najznámejším príkladom takejto poruchy je Downov syndróm.

Sociálne a ekonomické faktory: prečo sa ženy rozhodujú rodiť neskôr

Študentky vysokoškolského štúdia iba v dvadsaťpäťke čakajú štátnice, výber a hľadanie zamestnania, odchod z rodinného hniezda do vlastného bývania, ale napríklad aj voľba ideálneho partnera, ak vhodného muža nestretli do tohto obdobia. Je preto veľakrát nereálne, aby mladá žena stihla porodiť v lekármi odporúčanom veku.

Pribúda žien, ktoré zostávajú dlhšie v škole, alebo si chcú vybudovať kariéru. Niektoré si zase túžia plniť cestovateľské sny alebo si nájdu priestor na sebarealizáciu a dieťa do ich plánov momentálne nezapadá. A niektoré ženy zase len nevedia nájsť „toho pravého“.

Dieťa je dnes pomerne drahá záležitosť a mnohé páry si chcú najskôr spraviť finančnú rezervu, aby ich založenie rodiny neprekvapilo po finančnej stránke. Možno budete potrebovať aj novú práčku, nový nábytok alebo auto. Zvládnete to? Bežná domácnosť zhruba 15 až 25 % svojho príjmu minie na veci spojené s potrebami dieťaťa - oblečenie, hygienické potreby, hračky a ďalšie. Aj s tým je nutné počítať.

Sociologický pohľad: výhody neskoršieho materstva

Výskumy amerických sociológov vravia, že vďaka tehotenstvu je žena v zrelšom veku zdravšia, skúsený gynekológ s dlhoročnou praxou si myslí, že pre ženu je jednoznačne lepšie, keď otehotnie v mladšom veku. Prinášame vám oba pohľady na tému, kedy je ideálne byť mamou.

Sociológ z University of Texas v Austine, John Mirowsky, povedal, že byť matkou v dvadsiatke so sebou nesie riziko, že dieťa bude vyrastať v neúplnej rodine, rovnako aj to, že žena nedosiahne dostatočné vzdelanie, čo jej i dieťatku môže znemožniť dobrý štart do budúcnosti. Z lekárskeho hľadiska je ideálne mať dieťa čím skôr, no podľa sociológa Mirowskeho je dôležité aj dlhodobé zdravie ženy, resp. fakt, ako sa budúce matky cítia počas života, a ako na nich vplýva tehotenstvo a materstvo po pôrode.

Výsledky jeho zistení znejú - ženy v priemernom veku 29 rokov sú v strednom a vyššom veku najaktívnejšie, tie, ktoré porodili v 30-tke sa tešia najlepšiemu celkovému zdraviu v strednom a vyššom veku a mamičky 40-ničky trpeli najmenej chronickými bolesťami a chorobami. Jedna zaujímavá štúdia (2012) poukázala na to, že malé deti, ktorých mamy sú staršie, sú vo všeobecnosti zdravšie ako deti mladších mám. Môže to súvisieť aj s tým, že zrelšie maminy sa môžu viac venovať svojmu dieťatku.

Praktické výhody neskoršieho materstva

V zrelšom veku už lepšie viete, čo chcete. Počas života ste zažili rôzne pády a vzostupy a je teda pravdepodobné, že ste schopná prijať za svoje rozhodnutia väčšiu zodpovednosť. Predpokladá sa v tomto veku stabilný vzťah a podpora partnera, vybudovaná kariéra, takže mamička po návrate do práce nebude musieť začínať od nuly, a tiež finančná stabilita. Mnohé mamy odkladajú materstvo na neskôr aj z čisto praktického hľadiska.

Materstvo vo vyššom veku je často spojené s množstvom predsudkov. Rozhodnutie mať dieťatko je len na vás a partnerovi, preto sa netrápte kvôli názorom okolia. Každá žena má právo rozhodnúť sa či a kedy sa chce stať matkou.

Asistovaná reprodukcia a možnosti ochrany plodnosti

Vo vyššom veku sú šance na otehotnenie pri umelom oplodnení vyššie ako pri prirodzenej snahe o otehotnenie, ani zďaleka však nedosahujú takú úspešnosť umelého oplodnenia ako u mladších žien. Zatiaľ čo u žien do 35 rokov je 42% pravdepodobnosť, že si po umelom oplodnení odnesú domov bábätko, u žien medzi 38.-40. rokom je to už len 22 % a po 44. roku veku je úspešnosť menšia ako 1 %.

Priemerný vek rodičiek sa z roka na rok zvyšuje. Drvivej väčšine z nich k tomu pomôže asistovaná reprodukcia, ktorá je v niektorých krajinách zo zákona umožnená ženám až do vyššieho veku. Neznamená to samozrejme, že všetky ženy môžu do päťdesiatich rokov otehotnieť, časť z nich má však aj v tomto veku stále menštruačný cyklus a tiež ich hormóny fungujú štandardne.

Riešením pre ženy, ktoré chcú odložiť materstvo, je napríklad zamrazenie vajíčok v mladom veku (optimálne do 30-ky). Informovanosť rastie, ženy sa vzdelávajú a dohľadávajú si informácie o plodnosti, tehotenstvo a reprodukčnom zdraví.

Individuálny prístup k pacientke

Ku každej pacientke vo vyššom veku je potrebné pristupovať vysoko individuálne. Iné poradíme 43-ročnej žene, ktorá si po dvoch deťoch dala pred 10 rokmi urobiť sterilizáciu a teraz by chcela tretie bábätko, a inak ku 42-ročnej žene, ktorej sa 10 rokov nedarí otehotnieť a absolvovala už 3 cykly umelého oplodnenia s nízkym ziskom vajíčok a nízkou kvalitou embryí. Kým prvej pacientke môžeme odporučiť vyskúšať cyklus umelého oplodnenia, druhá pacientka by mala radšej uvažovať o použití darcovských vajíčok.

Životný štýl a príprava na tehotenstvo

Čo odporúča párom, ktoré sa chystajú splodiť dieťa? „Mať zdravý spôsob života, a to aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením, počas tehotenstva a v období bezprostrednej prípravy k pôrodu. Výsledkom je, respektíve by malo byť, zdravé dieťa bez sekundárnych ochorení v neskoršom veku.“

Zlé návyky v životnom štýle, zlá životospráva, dlhodobosť užívania hormonálnej antikoncepcie, nezistenie a neriešenie niektorých závažných, ale aj skrytých problémov (ak sa zistia vo vyššom veku, ťažšie sa liečia), neskoré zistenie vrodených vývojových chýb rodidiel, neriešenie chronicky prebiehajúcich pohlavne prenosných ochorení a ich následkov - to všetko môže komplikovať možnosť otehotnenia ženám vo vyššom veku.

Psychologické a rodinné aspekty

„Ženy v 20-tke sú hravejšie, romantickejšie, prítulnejšie, objavnejšie s väčšou prispôsobivosťou detskej fantázii, teda materskejšie ako ženy po 30-tke. Tie to berú vážnejšie, propagandistickejšie, skôr chcú mať deti múdrejšie, dospelejšie. Samozrejme, tie hranice nie sú jednoznačné, ale mladšie ženy majú určitým spôsobom bližšie k deťom,“ hodnotí gynekológ. Riziko väčších zdravotných problémov u detí starších žien tiež modeluje vzťah matka-dieťa smerom k strachu o dieťa, prehnaná starostlivosť, nervozita.

Vzájomný vzťah partnerskej dvojice, snahy spoločne riešiť aj ťažké životné podmienky, to sú hlavné faktory pre zdravý a spokojný vývoj dieťaťa, dodáva odborník. Mnohé ženy prinášajú do materstva väčšiu zodpovednosť a ukotvenie, ktoré môžu byť pre dieťa prospešné.

Príbehy a skúsenosti: rôzne cesty k materstvu

Mirka sa stala mamou už v osemnástke, druhé dieťatko priviedla na svet krátko pred štyridsiatkou: „Splodenie prvej dcéry bola náhoda. Vôbec som na materstvo nebola pripravená. Zatiaľ čo moje rovesníčky trávili noci na diskotékach, ja som nespala kvôli plačúcemu bábätku. Veľmi nepríjemne som na ňu reagovala, za čo som mala poriadne výčitky svedomia. Na druhú dcérku sme si počkali takmer dve dekády. Vôbec to neľutujem.“

Katarína: „Kým sme bývali u svokrovcov, nechcela som deti. Už nám dvom s manželom tam bolo pritesno, nevedela som si predstaviť, že by sme sa v malej izbičke mali tlačiť aj s deťmi. Preto som sa rozhodla naplno venovať kariére a o dieťatko sme sa začali snažiť, až keď sme bývali vo svojom. Podľa mňa to bolo dobré rozhodnutie. S manželom sme sa postavili na vlastné nohy. So synom som mohla zostať doma a venovať sa mu naplno. Nemusela som ísť skoro do práce, pretože sme boli lepšie finančne zabezpečení.“

Janka porodila ako 43-ročná: „Nemala som šťastie na partnerov. Keď som sa zoznámila s manželom, mala som 38 rokov. Mala som problémy otehotnieť, no nakoniec sa to podarilo. Neľutovala som ani jednu prebdenú noc, nehundrala som pri bežných ťažkostiach.“

Praktické odporúčania

• Myslite na finančné zabezpečenie a prípravu domácnosti: bežná domácnosť minie zhruba 15-25 % príjmu na potreby dieťaťa.
• Začnite so zdravým spôsobom života aspoň 3 mesiace pred plánovaným otehotnením.
• Ak plánujete odklad materstva, zvážte možnosti ochrany plodnosti, napr. zamrazenie vajíčok.
• Pri vyššom veku vyhľadajte individuálne poradenstvo reprodukčného špecialistu.
• Zvážte sociálne a psychologické aspekty - partnerstvo, podpora rodiny a vlastná pripravenosť na zmenu životného štýlu.

Kedy je teda ten najlepší vek mať bábo? Pri tehotenstve neplatí stará známa veta, že vek je len číslo. Vek ženy je jedným z najvýznamnejších faktorov, ktorý ovplyvňuje jej plodnosť. Nie je žiadnym tajomstvom, že po 33. roku života začína plodnosť ženy pozvoľna klesať. Po 45. roku sa šanca na spontánne otehotnenie znižuje na približne 2-5 percent (zatiaľ čo v najplodnejšom veku medzi 18. a 28. rokom života to je asi 25 percent počas jednej ovulácie) a s každým ďalším rokom táto pravdepodobnosť ďalej klesá.

Tak kedy? Buďte mamou, keď to tak cítite... Väčšina ženských lekárov sa svorne zhoduje na tom, že pre organizmus je najideálnejšie, ak žena otehotnie v čo najskoršom veku, a to približne do 25 rokov života. Ak nie je možné mať dieťa do tridsiatky, riešením môže byť plánovanie, informovanosť a konzultácia s odborníkmi.

tags: #idealny #vek #pre #materstvo