V tejto svojej práci sa zameriam na jedného z najväčších pedagógov v histórii, na Jána Amosa Komenského. Posnažím sa poukázať na to, ako významne ovplyvnil rozvoj pedagogiky ako vedy. Konkrétne sa budem venovať jeho prínosu v oblasti metód vyučovania. Pretože tu je vidieť jeho prínos veľmi zreteľne.
Podstata Komenského reformy vyučovania: prirodzená výchova a univerzálnosť pre všetkých
Kým dovtedy na školách prebiehala metóda bezduchého bifľovania sa, Komenský vo svojich dielach, Hlavne Veľkej didaktike a Analytickej didaktike, navrhol a presadil takzvanú prirodzenú výchovu. Túto odvodil z poznávania a napodobovania prírody. Komenský zastával názor, že v každej dedine, mestečku by mala byť škola. V tejto škole by sa malo vyučovať deti spoločne. Práve tento názor významne zreformoval pedagogiku.
Kým dovtedy nielenže bolo vzdelanie často dosiaľ len pre majetnejších, hlavná príčina neveľkej vzdelanosti tej doby tkvela v niečom inom. Ak nám Komenský predstavoval prevratnú myšlienku hromadného vyučovania, vyučovalo sa často v rodinách, kde rodinný učiteľ učil jedno, prípadne viac detí. Zavedením skupinového vyučovania, kde mal jeden učiteľ na starosti celú triedu - skupinu žiakov, sa zefektívnila práca učiteľa. Týmto spôsobom vznikla prirodzená cesta k zrozumiteľnému učeniu pre väčšie množstvo detí.
Zásady prirodzenej výchovy vyplývajú zo snahy vyučovať deti v rodnom jazyku. Žiaci majú dostávať informácie v materinskom jazyku, ktorému najlepšie rozumejú a sú schopní lepšie prijímať poznanie. S prirodzenou výchovou je spojená aj časová následnosť: príroda nerobí veľké skoky, preto aj mládež by sa mala učiť postupne, s postupným zvyšovaním nárokov. Učiteľ by mal vo svojom výklade postupovať od známeho k neznámemu, od ľahšieho k ťažšiemu.
Práve tieto zásady sa v dobe Komenského vôbec nedodržiavali. Hlavným cieľom bolo doslova natlačiť žiakom do hláv čo najviac pojmov. Komenského myšlienka, že žiaci sa nemajú učiť prázdne pojmy, ale poznávanie slov má spájať s poznávaním predmetov, spôsobila v pedagogike obrat o 180 stupňov. Túto tému rozpracujem ďalej vo svojej práci.
Prírodné motívy a holistická výchova: harmónia tela a ducha
Na základe Veľkej didaktiky sa Komenský zameriaval na to, aby človek ako celok - telo a duch - fungoval v harmónii. Podľa neho je človek ako harmónia orgánov, ktoré vykonávajú potrebné funkcie a spolupracujú s vôľou a rozumom. Uvádza, že aj zložený človek, podobne ako hudobný nástroj, môže byť rozladený, no na ceste návratu do harmónie má možnosť sa opraviť. Tvrdí, že človek sa rodí so silnou túžbou po poznaní a poznávací aparát mu slúžia zmysly, myseľ a vnútro mysle. Týmto vyzdvihuje prirodzenosť a vnútornú motiváciu učenia.
Ďalšia kapitola 2. znamená, že mládež by sa mala vzdelávať spolu a že vzdelávanie spočíva hlavne na pleciach rodičov. Komenský však uznáva, že ak chce spoločnosť prežiť, potrebuje organizované školstvo. Preto odporúča, aby sa deti zverovali učiteľom, ktorí majú vedomosti a morálnu vážnosť. Hospodárske príklady z prírody, ako napríklad pasenie stáda pastiermi, slúžia na ilustráciu úspornosti a spoločného dobra.
Školy pre všetkých a dôraz na ľudskú dôstojnosť
3. kapitola sa venuje universalite vzdelania: Komenský požaduje, aby bolo vzdelanie poskytované bohatým aj chudobným, chlapcom aj dievčatám, vo všetkých mestách, mestečkách a dedinách. Verí, že všetci sme narodení aby sme boli ľuďmi, a že odopieranie vzdelania je nielen bezprávie voči jednotlivcovi, ale aj voči Bohu. Zdôrazňuje, že ľudia sa rodia s rôznym nadaním, no aj tí, ktorí majú menej vrodeného nadania, môžu vzdelaním vzrásť vyššie a napredovať. Podľa neho je dôležité podporovať úsilie a pracovitú cestu vzdelávania.“
4. kapitola kritizuje nerovný prístup k školstvu a poukazuje na to, že školy potrebujú poriadok a organizáciu inšpirovanú prírodou. Vzdelávanie by malo prebiehať v poriadku: správne časovanie hodín, rozdelenie tried, jasné ciele jednotlivých hodín, a to všetko s dôrazom na názornosť a praktickosť. Komenský zároveň vyzýva učiteľov, aby vytvárali príjemnú atmosféru, spoluprácu s žiakmi a motiváciu k učení.
Didaktika a učebnice: zásady poznania a názornosti
Didaktika magna predstavuje hlavné dielo, v ktorom Komenský formuloval zásady vyučovania a výchovy. Z medicíny a prírody si vzal inšpiráciu, že učenie má vychádzať zo skúsenosti dieťaťa, z názorného pochopenia veci a až potom sa má o veciach učiť rozprávať. Učebnice majú byť vybavené jasnou ilustráciou a textom, ktoré spolu tvoria úplný obraz sveta. Učebnica Svet v obrazoch (Orbis sensualium pictus) a Janua Linguarum reserta sú príkladmi jeho úsilí o zjednodšenie a vizualizáciu poznania.
Komenský veril, že vzdelávanie je celoživotný proces. Preto navrhol štruktúru školstva od materskej školy až po univerzitu, so zdôraznením jednoty jazykov a myšlienok, čo dnes nachádzajú odraz vo filantropii a andragogike. Zároveň upozorňoval, že vzdelanie nie je len o poznaní, ale o formovaní charakteru a morálnych hodnôt. Vzdelať mládež znamená viesť ich k viere, mravnosti a zodpovednosti, čo je jadro jeho koncepcie ľudskosti a harmonického vývoja.
Stručný prehľad princípov a ich nadčasovosť
- omnes - omnia - omnino: vzdelanie pre všetkých, v každom aspekte života a v každom veku
- postupnosť: od známeho k neznámemu, od jednoduchého k zložitému
- názornosť a praktickosť vo výučbe jazykov a iných predmetov
- vzdelávanie ako prostriedok morálneho a duchovného rozvoja
- prirodzenosť a harmónia medzi telom, mysľou a vôľou
Pedagogické dielo a jeho odkaz dnes
Komenského diela sú stále aktuálne: jeho dôraz na skúsenostné učenie, názornosť a nenásilný prístup k žiakom ostávajú jadrom moderných vyučovacích metód. Jeho pila smerom k zmyslovému poznávaniu a k prepojeniu poznania so svetom zodpovedajú moderným trendom v didaktike a výchove. Ako preslávil ho zásadou „Všetko nech plynie voľne, nech je veciam vzdialené násilie.“
Komenský kládol veľký dôraz na vzory a disciplínu, na postupné budovanie schopností a na to, že vzdelanie má viesť k svetu a svetu k Bohu. Jeho učiteľský prístup ostáva vzorom pre pedagógov: učiteľ je ako záhradník - záchranca ľudskosti, ktorý vedie žiakov k vývoju cítenia dobra a rozumu bez násilia.
Formálny prehľad významných diel a období
- Didaktika magna (Veľká didaktika) - základné dielo o vyučovaní a koncepcii vzdelávania
- Informatorium školy materskej - myšlienky pre predškolské vzdelávanie
- Orbis pictus (Svet v obrazoch) - vizuálny učebný materiál
- Labyrint sveta a raj srdca - reflexia spoločenského a filozofického rámca doby
- Všeobecná porada o náprave vecí ľudských - pansofické zameranie a reformný program
Význam Komenského odkazu pre súčasné školstvo
Jeho idea „škola pre všetkých“ a dôraz na prirodzenosť učenia a na spojenie poznania s predmetmi sú zásadné aj v súčasných reformných debatách. Postoj k detstvu, k tomu, že vzdelanie má viesť k morálnemu a duchovnému rastu človeka, zostáva relevantný v každej spoločnosti, ktorá sa usiluje o humanizáciu vzdelávania a rozvoj kritického myslenia.