Na obrazovkách komerčnej televízie sa zjavila ako blesk z jasného neba. Pre mnohých divákov bola veľkou neznámou. Moderátorka Jasmina Alagič však dostala šancu a hovorí, že ju chce využiť na maximum. K novinárom je nepochybne milá aj preto, lebo si dobre uvedomuje, aká je sila mediálnej prezentácie - trúfam si však tvrdiť, že v jej prípade správanie vyviera aj zo spontánnosti vrodenej. Veľa sa smeje, rozpráva rýchlo, dokáže skákať z témy na tému aj veselo vtipkovať na nadhodené otázky.
Stretávame sa v období, ktoré je pre vás asi pracovne pomerne nabité. Prežívam momentálne niečo celkom nepoznané. Môj život naplnili nové aktivity, ale tým, že ja som vlastne taký hyperaktívny človiečik, tak mi tempo veľmi vyhovuje. Rozhodne nemám tendenciu dramatizovať situáciu a sťažovať sa okolo, že sa len ťažko dá ustáť, ako som profesionálne rozlietaná. Skôr naopak, teším sa z toho. Každý večer si skontrolujem, čo ma čaká a cítim pri tom radosť.
Prvé moderátorské skúsenosti pred kamerami vám dala nepochybne Fashion TV. Snažím sa vôbec prácu v módnej televízii nevypúšťať. Jej zástupcovia si vás vybrali ako hlavnú moderátorku pre kľúčový program vysielacej sezóny. Navyše vás čakala úloha vstúpiť do šľapají, ktoré kedysi veľmi úspešne vychodila Adela Vinczeová. Nesmierna radosť - to bola presne emócia, ktorú som cítila, keď mi potvrdili, že som prácu dostala. Adela moderovala SuperStar naposledy asi pred ôsmimi rokmi a po nej si to vyskúšali aj iné dámy.
Verejnosť má málokedy šancu vidieť do zákulisia výberu moderátorov. Začalo sa to niekedy v novembri a kto dostane moderátorskú pozíciu sa rozlúsklo až koncom januára, začiatkom februára. Priznám sa, čím dlhšie to celé trvalo, mala som pocit, že šanca uspieť sa vzďaľuje. Každý, kto robí v tomto fachu, mi dá za pravdu - len čo sa niečo začne naťahovať, šance sú stále menšie. Ale v tomto prípade výnimka potvrdila pravidlo. Ako prvé som absolvovala kamerové skúšky v televízii Markíza, potom nasledoval Barrandov. (smiech)
Baví ma, ak sú ľudia nervózni alebo smutní a mne sa podarí zmeniť to ich nastavenie k lepšiemu. Sama máte skúsenosť s účasťou v súťažnej šou - vo vašom prípade to bola Miss. Dnes máte 28 rokov, čo je relatívne mladý vek, ale mnohí účastníci SuperStar majú o desať aj pätnásť rokov menej. Za seba môžem povedať, že nie som typ, ktorý by si robil z vecí ťažkú hlavu. Ani moju účasť v súťaži krásy som nebrala smrteľne vážne. SuperStar je však diametrálne odlišný projekt a väčšina súťažiacich to berie nesmierne zodpovedne.
Už na začiatku sa to vykryštalizovalo - niekoľko deciek prišlo a tešili si najmä na to, že budú mať pár fotiek, s ktorými sa budú môcť niekoľko dní chváliť v škole spolužiakom. A potom boli takí, ktorí vnímajú projekt ako veľkú šancu uspieť a začať sa živiť tým, v čom sú dobrí a čo ich baví. Malo sme tam pätnásťročných tínedžerov, ktorí boli schopní celú noc sa pripravovať, aby ráno o piatej išli spievať pred porotu.
Mladej generácii dnes často staršia vyčíta možno až príliš veľké sebavedomie. Vnímam to, ale zároveň si myslím, že po takom niečom nasleduje aj veľmi rýchly pád. Ambície, zdravé sebavedomie, podpora - na všetkom záleží, ale je veľmi dôležité, aby pri nich stál niekto, kto im dokáže poradiť a kto ich zároveň je schopný aj uzemniť. Nie vždy to môžu byť rodičia.
Na škole som moderovala rozličné večierky alebo stužkovú, automaticky mi pripadla rola toho zabávača - skrátka si ma vyhľadali situácie, ku ktorým som inklinovala a veci, ktoré som robila rada. Nebola som premotivovaná tínedžerka, ktorá si ide tvrdo za svojím. Pre podobné profesie treba prirodzenú mieru extrovertnosti aj exhibicionizmu.
Sú však aj osobnosti v šoubiznise, pre ktoré je vlastne ten svet reflektorov akousi alternatívnou realitou. V súkromí sú tichí, priam nekomunikatívni. (smiech) To naozaj nie je môj prípad. Na obrazovkách majú diváci možnosť vidieť tak možno päťdesiat percent z toho, koľko energie a temperamentu v sebe mám. Nie vždy je to výhra, moji blízki, rodina by vám to vedela potvrdiť.
Na rodičovských združeniach musela moja mama zostávať aj po oficiálnej časti - s rodičmi zlých chlapcov. Otec je z Bosny, mama zase maďarskej národnosti. Na milión percent. Ocino je tiež dobré číslo. Krv nie je voda a keď horí, nič s tým urobiť nedokážete. Občas som sa na to možno zvykla vyhovárať, ale rokmi už viem, že niektoré veci nedokážem - sú momenty, keď tá energia, vášeň nastúpi prirodzene.
Podľa mňa im práve môj temperament imponoval. Nechcela by som to obmedzovať na pohlavie, ani hádzať všetkých do jedného vreca. Slováci ako takí nie sú výbušní, do konfliktov sa dostávajú pomalšie a niekedy by som chcela dostať aj do mojej duše ten slovenský pokoj. Páčilo sa mi, keď ste v jednom z rozhovorov nazvali svoju rodinu multikulturálnou. Ten termín je v súčasnom svete veľmi aktuálny.
Ale na Slovensku akoby sa ho ľudia báli, nemyslíte? Keď som bola dieťa, nelíšila som sa výrazne od mojich spolužiakov - robili si akurát žarty z môjho mena, to sa dalo zvládnuť. Dnes predsudky alebo negatívne výpady vnímam len v maličkej skupine anonymných diskutujúcich pod príspevkami na internete. Rypnúť si do toho, odkiaľ pochádzam a počastovať ma všemožnými hanlivými prívlastkami, to im ide.
Ukazuje sa, že stále viac mladých ľudí počúva na populistické reči o tom, akí nebezpeční sú prisťahovalci. Vzrastá opäť rasizmus, antisemitizmus, ľudia sa boja islamu. Práve v náboženskej otázke. Môj otec je moslim a mama kresťanka. A aj preto niektoré vyjadrenia vnímam citlivejšie. Zároveň však mám v sebe upratané a isté veci skrátka filtrujem. Pre deti je to fantastické, aspoň v našej rodine bolo. Máme milión sviatkov. Oslavovali sme kresťanské aj moslimské sviatky, rodičia nechávali na nás, ktorou cestou sa vyberieme a vždy boli ochotní odpovedať na všetky otázky, ktoré nás zaujímali.
On bol môj prvý veľký fanúšik. Podporoval ma už v čase misskovskej súťaže, dnes sleduje každý diel SuperStar, naladí si Fashion TV. Jasné, keby som sa v sedemnástich promenádovala polonahá niekde na obrazovke, asi by nebol nadšený. Ale to žiaden otec, či už je katolík, evanjelik alebo moslim. Pochádza z krajiny, v ktorej sa odohrala posledná veľká vojna v 20. storočí. Akým spôsobom vám o nej hovoril, ak vôbec. Viem, že to je téma, ktorá by bola bolestivá. Pre neho aj pre mňa. Aj preto som sa v tom nikdy veľmi nerýpala.
Otec nám zhruba povedal, ako to počas vojny prebiehalo, ale detaily nepreberáme. Dnes máme byt v Bosne a ja tam chodím veľmi rada. Na každom kroku, na každej budove vidieť, čo sa tam stalo. Vždy som sa však snažila nájsť vo veciach to dobré. Cítim sa zvláštne, ak sa mám začať hodnotiť - som len kdesi na začiatku moderátorskej cesty. Ale mám pocit, že ak niečo moderujem, najmä súkromné akcie, ľudia majú pri mne dobrý pocit, cítia sa príjemne. Verím na vymieňanie energií. Aj cez televíznu obrazovku a práve o to sa momentálne aj najviac snažím.
Vaša rola v šou je nepochybne spojená s prínosom pozitívnej emócie. Zároveň musím povedať, že mňa vyslovene pobúrilo, keď som na obrazovke videl v jednom zo zostrihových častí správanie poroty. Sedela som na nakrúcaniach a v prvých kolách, keď ešte neboli živé prenosy, vyznievali porotcovia diametrálne odlišne od toho, ako ich napokon videli diváci v zostrihu. Zachytila som, že Katka mala veľa negatívnych komentárov na sociälnych sieťach a v médiách kvôli istým vyjadreniam, ale ja som vnímala Katarínu, ktorá vyšla z miestnosti za súťažiacimi, chlácholila ich, dávala im psychickú podporu, rozdávala rady.
S Katarínou Knechtovou ste v SuperStar v ženskej menšine. Vnímala som to rovnako. Situácia sa začala meniť zhruba v čase, keď som s moderovaním začínala - tak pred troma rokmi. V posledných mesiacoch sa otvorila spoločenská konverzácia o tom, že ženy žiadajú platovú rovnosť. Práve svet šoubiznisu riešil túto tému naozaj výrazne.
Nemám pocit, že by som mala lepšie podmienky, ak by som moderátorskú prácu robila ako muž. Ale možno je to aj tým, že ma zastupuje Gabriela Drobová. Rieši všetky podmienky, detaily zmlúv, kontrakty a je to naozaj šikovná obchodníčka a manažérka. Vy sama ste sa pred časom priznali, že vašou hlavnou prioritou je momentálne kariéra. Beriem to tak, že ak ma vesmír, pánboh či niekto tam hore obdaril takou výnimočnou možnosťou, chcem dať do nej všetko a využiť ju. Bol by škoda nespraviť to. Opäť zopakujem, nie som premotivovaný typ.
Ale keď mám možnosť robiť to, čo milujem, chcem to robiť najlepšie, ako viem. Nejaké pokusy takto si ma domestikovať už boli, na misske to asi prirodzene začína. Ale mňa veľmi podobné typy mužov nezaujímajú. Mám rada chlapov, ktorí do vecí dávajú srdce, sú trochu uletení - mužov, pri ktorých sa nemusím strážiť a pri ktorých sa nenudím. Byť reprezentatívnou paničkou - to by ma porazilo.
Narodila sa 27. júna 1989 v Stuttgarte v Nemecku, jej rodičia, otec z Bosny a mama z Maďarska, sa následne presťahovali na Slovensko. Na základnej umeleckej škole študovala flautu a saxofón. Pôsobila v Divadle LUDUS a v detve navštevovala hodiny hip-hopu. V roku 2009 sa stala finalistkou Miss Universe a získala titul Miss Médiá. Presadila sa ako modelka na slovenskej scéne, neskôr uspela v konkurze na moderátorku Fashion TV, kde má vlastnú reláciu Lifestyle.
