Násilie sa premieta do všetkých oblastí spoločenského i rodinného života a my musíme, bohužiaľ, konštatovať, že v našej spoločnosti je hlboko zakorenené. Prejavy násilia sú mnohými ľuďmi dokonca obdivované ako akési známky sily či vodcovstva hodného nasledovania. Dnešná generácia rodičov bola vo veľkej miere vychovávaná aj za použitia fyzických trestov, či iných foriem násilia. Ich vedomie preživších im dnes dáva falošnú ilúziu o prospešnosti týchto postupov vo výchove. Aj keď sa mnohí pokúšajú vychovávať svoje deti inak, chýbajú im vzory, návody i podpora zo strany okolia.
V prvom rade treba prijať myšlienku, že násilie vo vzťahoch (a teda i vo vzťahoch k deťom) je nielen neprijateľné, ale zároveň je aj fenoménom, ktorý nemá pozitívny, ale skôr devastačný účinok na kvalitu daného vzťahu i na vývin jedinca, ktorý násilím trpí. O násilí je zároveň potrebné viesť z úrovne štátu a jeho odborných orgánov informačnú kampaň, aby sa táto téma stala predmetom širokej diskusie a vyvolala pozornosť spoločnosti. Musí sa z toho stať verejná téma, ktorá už viac nebude ostávať ukrytá medzi štyrmi stenami, v súkromí rodiny.
(Postoj, že každý rodič má právo vychovávať svoje deti takými výchovnými prostriedkami, aké uzná za vhodné, je v zásadnom rozpore s právnymi princípmi nášho štátu ukotvenými o.i. v Zákone č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a v §30 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine.)
Taktiež je potrebné vytvoriť sieť poradenských inštitúcií. Tie budú na regionálnej úrovni pomáhať rodičom, ktorí chcú svoje deti vychovávať bez násilia, a to tak, aby našli včas účinnú pomoc a ochranu. Vo svete existuje 65 krajín, ktoré úplne zakázali telesné tresty detí - v škole, rodine a kdekoľvek inde. Patria k nim aj štyria z našich susedov: Rakúsko (1989), Ukrajina (2004), Maďarsko (2005) a Poľsko (2010).
Právny rámec a súvislosť s ratifikáciou Dohovoru
EFETA - Stredisko sv. Slovenská republika ako krajina, ktorá ratifikovala Dohovor o právach dieťaťa, je v zmysle článku 19 Dohovoru o právach dieťaťa povinná prijať všetky potrebné zákonodarné, administratívne, sociálne a výchovné opatrenia pre ochranu detí pred akýmkoľvek telesným alebo duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním, zanedbávaním alebo nedbalým zaobchádzaním, trýznením alebo vykorisťovaním, vrátane sexuálneho zneužívania počas obdobia, keď sú v starostlivosti jedného alebo oboch rodičov, zákonných zástupcov alebo akýchkoľvek iných osôb. Dohovor o právach dieťaťa bol prijatý Valným zhromaždením OSN v roku 1989. Dohovor u nás nadobudol platnosť 6. 2. 1991.
Expertný pohľad na výchovu bez trestov
Psychologička Tari Shenfield sa viac ako 15 rokov zaoberá emocionálnym vývinom detí. Ako terapeutka pomáha s problémovým správaním detí a zároveň edukáciou rodičov. V záležitosti správneho nasmerovania detí v živote radí, aby sme zabudli na trest, vo vašom slovníku ani domácnosti nemá mať miesto. Trestom si nezískavate autoritu ani rešpekt, jedná sa len o boj o moc namiesto pochopenia a empatie, ktoré dieťa skutočne potrebuje.
Trest naučí dieťa zlepšovať sa v klamstve a zakrývaní svojich činov; neosvojí si, akým spôsobom svoje chovanie zlepšiť, kontrolovať ani niesť následky za svoje činy. Bude sa len báť priznať, že spravilo chybu; určite poznáte v okolí niekoho, kto nikdy neuzná svoje pochybenie, a to je presne výsledok takejto výchovy. Shenfield: „Dôsledky chovania sú najlepším učiteľom.“
Shenfield radí, aby sme sa vyvarovali príliš prísneho a autoritatívneho prístupu, a nechali dieťa nech si dôsledky svojho jednania napraví; bez trestu a kriku. Pokiaľ pomaľovalo stenu, nekričte ani netrestajte, pokojne povedzte, že doma pomaľované steny nechcete, kúpte farby a nech dieťa stenu samo opraví (pod vašim dohľadom). Ak vyšlo von bez bundy, chlad bude lepší učiteľ než vaše kritizovanie. Pokiaľ bolo zlé na kamaráta a ten sa s ním už nechce hrať, jeho nepriateľský postoj je najlepší učiteľ - od vás potrebuje láskavú náruč a pokiaľ je ešte malé aj vysvetlenie, že takéto správanie sa kamarátovi nepáčilo a pravdepodobne sa nebude páčiť nikomu.
Normálne správanie detí a výchovné pravidlá
Deti skúšajú, spoznávajú, sú veľmi aktívne. Keď sú ešte maličké, netušia čo sa smie a čo nie. Ak ich za niečo, čo sa ešte nenaučili potrestáte, dodáte im len strach vôbec žiť vo svete a vezmete odvahu skúšať a bezstarostne sa učiť novým veciam. Dieťa, ktoré je trestané, si prestáva veriť; naučí sa, že keď skúsi niečo nové (namaľovať na stenu kvet), je potrestané. Trestom mu v podstate hovoríte, že nemá právo vyjadriť svoje potreby a priania.
Dieťa emócie nezvláda a trestom mu zamiesite na rozsiahle psychické problémy. Podporujte to chovanie, ktoré chcete vidieť. Vývojová psychológia upozorňovala, že dieťa potrebuje pozornosť rodiča, pričom nerozlišuje aký druh dostane. Či je pozornosť pozitívna (úsmev, objatia...) alebo negatívna (krik, trest, kritika...), dieťa si ju žiada - a zopakuje to chovanie, ktorým si ju získa. Nie každé pochybenie si žiada váš komentár a pozornosť; nemusíte hneď zakročiť, ak dieťa niečo nedarí. Avšak neignorujte neadekvátne správanie; dieťa prirodzené dôsledky chovania naučia.
Aby sa cítilo dieťa isto a bezpečne, potrebuje štruktúru a rutinu; skrátka, dieťa potrebuje čas, aby sa na zmenu pripravilo. Konzistentná a rozumná disciplína pomôže dieťaťu vybudovať si schopnosť sebaregulácie, čo bude mať pozitívny efekt na jeho sebadôveru. Rozumné a odôvodnené pravidlá vám výchovu uľahčia; nerozumnými a hlúpymi spôsobmi si komunikáciu s dieťaťom sťažíte. Láska k dieťaťu začína láskou k sebe. Ak je váš vnútorný hlas kritický a nenávistný, vaša bolesť sa bude premietať do jednania s deťmi.
Praktické pravidlá bez trestov
- Slovo trest vypustite zo slovníka aj zo života; namiesto trestu používajte prirodzené dôsledky a logické súvislosti (napr. zákaz mobilu, zákaz sladkostí).
- Keď dieťa robí „scény“ v obchode, ignorujte záchvat do upokojenia a potom ponúknite objatie alebo presuňte dieťa do iného regálu; dohodnite pravidlo „jedna vec“ a dodržujte ho.
- Definujte hranice konzistentne; používajte logické dôsledky, ktoré súvisia s konkrétnym správaním.
- Umožnite dieťaťu spolupodieľať sa na riešení problémov, napríklad vyzdvihnite empatiu a spoluprácu namiesto zvyšovania hlasu.
- Podporte samoreguláciu a sebaovládanie dieťaťa; zamerajte sa na budovanie dôvery a bezpečného prostredia, nie na kontrolu mocou.
Výchova bez trestov nie je o tom, že pravidlá odídu - naopak, potreba hraníc zostáva, len spôsob ich ukotvenia sa mení. Disciplína sa dá zvládnuť aj spôsobom, ktorý dieťa posunie bez zbytočných škôd. Existuje viacero pohľadov na túto tému, pričom dôležité je vnímať vývin dieťaťa a pristupovať k nemu s empatiou a rešpektom.
Príbehy a vedecké pozadie
Jon Fogel, americký výchovný poradca, pastor a otec štyroch detí, prezentuje kolekciu príbehov rodín, ktoré sa naučili využiť metódu celostného rodičovstva. Hovorí, že pokojnejšia výchova nie je utópiou a že samotný mozog dieťaťa sa vyvíja postupne; oblasti zodpovedné za sebareguláciu, plánovanie či kontrolu emócií dozrievajú pomaly a preto deti často nereagujú impulzívne len preto, že by chceli rodičov provokovať. Tým, že reagujeme krikom alebo trestom, aktivujeme u dieťaťa stresovú reakciu, čo ďalej oslabuje schopnosť učiť sa a spolupracovať.
Fogel preto navrhuje odložiť boj o moc a začať spolupracovať s deťmi; hranice môžu byť pevné a zároveň pokojné. Kniha obsahuje množstvo praktických príkladov zo života rodín, ktoré pomohli prejsť od konfliktov k spolupráci a empatii. Odborné uznanie od Publishers Weekly aj uznania od známych psychológov potvrdzujú, že táto metodika je založená na vývinovej psychológii, neurobiológii a pediatrii; presahuje teoretické rámce a prináša konkrétne nástroje pre rodičov.
Podstatou prístupu je rozdelenie medzi hranicami a empatiou, kde rodičovia sú pevní, no pokojní, a učia deti samoreguláciu a zmysluplné riešenia problémov. Príbehy a praktické cvičenia pomáhajú rodičom zorientovať sa v tom, ako viesť rozhovory s deťmi, ako reagovať na ich emócie a ako nastaviť jasné hranice bez toho, aby došlo k poškodeniu vzťahu alebo sebaúcty dieťaťa.
Odkazy a praktické zdroje
Bez modrín - Portál a podpora pre obeť domáceho násilia. Centrum Slniečko poskytuje pomoc a informácie o tom, ako vyhľadať podporu a poradenstvo. Dohovor o právach dieťaťa a jeho implementácia sú kľúčové pre ochranu detí pred násilím a zanedbaním.
Rodičovstvo bez trestov - kniha Jon Fogela, ktorú preložila Zuzana Šajbanová a vydalo vydavateľstvo Albatros Media Slovakia. Kniha ponúka empiricky podložené stratégie, príbehy rodín a praktické návody na spoluprácu a vedenie detí k zdravému vývoju bez nutnosti bojov o moc.
5 štýlov rodičovstva a ich vplyv na život
Najčastejšie otázky
- Q: Ako reagovať pri hysterickom záchvate 5‑ročného dieťaťa v obchode?
- A: Ignorovať záchvat do upokojenia a následne ponúknuť objatie, prípadne rýchlo odísť do vedľajšieho regálu; dohodnúť pravidlo „jedna vec“ a dodržať ho.
- Q: Je vhodné používať telesné tresty pri výchove?
- A: Väčšina príspevkov odmieta bitie a preferuje netelesné dôsledky; niektoré názory sú spornejšie, no vedecké poznatky ich nepodporujú.
- Q: Aké dôsledky navrhovali za nevhodné správanie?
- A: Zákaz mobilu, zákaz YouTube, zákaz sladkostí, nebrať dieťa do obchodu, nedovoliť kúpu požadovanej veci.
Kľúčové myšlienky a odporúčania
Rozumné a odôvodnené pravidlá vám uľahčia výchovu a umožnia vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa rozvíja sebaúctu a schopnosť spolupráce. Dôraz na empatiu, jasné hranice a logické dôsledky bez trestov vedie k hlbšiemu porozumeniu dieťaťa a lepšiemu vzťahu v rodine. Kniha Rodičovstvo bez trestov predstavuje praktické príbehy, vedecké východiská a nástroje, ktoré pomáhajú prejsť od boja o moc k spolupráci a zdravému vývoju dieťaťa.
tags: #je #mozne #vychovavat #dieta