Margita Figuli, rodným menom Figuliová, vydatá Šustrová, získala základné vzdelanie v rodisku a Dolnom Kubíne. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne a bola tretou dcérou Júlie, rodenej Bockovej, a Jozefa Figuliho. Otec bol z ďalšej dcéry sklamaný; po narodení dieťaťa, ktoré nebolo očakávané ako syn, ju rodina výrazne neprijala.
Detstvo, vzdelanie a raná kariéra
Detstvo Margity Figuli nebolo ľahké. Mala len päť rokov, keď otec narukoval do prvej svetovej vojny. Ľudovú školu vychodila vo Vyšnom Kubíne a po jej skončení nastúpila do nižšej triedy gymnázia v Dolnom Kubíne, kde začala chodiť aj do meštianskej školy. V roku 1924 sa zapísala na Obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke a pracovala tam až do roku 1941, keď ju zo zamestnania prepustili z politických dôvodov pre jej protivojnovú novelu Olovený vták publikovanú v knihe Pokušenie.
Počas pracovného života popri zamestnaní študovala na konzervatóriu hru na klavír. Autorsky debutovala už roku 1930 poéziou aj prózou. Pod verše sa podpisovala pseudonymom Oľga Morena a pod prózu Morena. Uverejňovala vo všetkých významných dobových časopisoch.
Tvorba a umelecký vývin
Knižná debutácia prišla v roku 1936 bibliofilsky vydanou novelou Uzlík tepla, ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu. Zaradila ju aj do nasledujúcej knihy desiatich noviel Pokušenie (1937). Témy próz sú sociálne a spoločenské prostredie, často s ústrednou líniou lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa figuliovská tvorba zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy. V 1. zväzku Vybraných spisov ich zhrnula do samostatného cyklu Mámivý dúšok.
Novely Tri gaštanové kone (1940) prinášajú príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom; táto slovenská „legenda o láske“ hľadá harmóniu medzi vášňou a realitou života a vyšla v trinástich vydaniach. Ďalšie dve knižné publikácie sú netradičné: roku 1942 knižne vydala rozhlasovú hru Sen o živote a kompozične uzavretý celok z nedokončeného románu Zuzana - Tri noci a tri sny. Neskôr nasledoval monumentálny štvordzväzkový historický román Babylon (1946) o posledných rokoch Novobabylonskej ríše a jej absolutizácii moci, ktorá vedie ku kríze a zániku.
Fragment románu Zuzana (1949) sleduje príbeh dievčaťa zapojeného do sociálnych zápasov robotníkov. Kniha Mladosť (1956) je autobiografickou kronikou z období autorkinho detstva a mladosti, poznačenou prvou svetovou vojnou, počas ktorej muži bojovali, zatiaľ čo ženy niesli ťažkú zodpovednosť. Autorka zároveň kultivovala ľudovú slovesnosť ako zdroj svojho neskoršieho štýlu a inovačných kompozičných postupov. Románová kronika Mladosť je určená najmä mladým čitateľom.
V dielach ako Môj prvý list (1963) a Ariadnina niť (1964) nájdeme autobiografický podtón a snahu prepojiť výchovu a vzdelanie nových generácií. Životopisné legendy (1969) a Rebeka (1973) z zbierky Pokušenie dopĺňajú portréty rodinných a predkových tradícií. Román Víchor v nás (1974) ukazuje problémy výrobného podniku na Orave, kde pracujú prevažne ženy. Na ľudovej slovesnosti sa autorka vracia aj v lyricko-epickej skladbe Balada o Jurovi Jánošíkovi (1980) pre deti. Z českej literárnej tradície preložila diela K. Čapka a K. J.
Rodinný a spoločenský kontext
Margita Figuli bola priamym potomkom Jana Amosa Komenského. Otec bol z ďalšej dcéry sklamaný, čo ovplyvnilo detstvo a pohľad na svet. Počas druhej svetovej vojny zostala vo Vyšnom Kubíne. V roku 1939 sa vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára z Jugoslávie, neskôr univerzitného profesora; v manželstve sa im narodil jediný syn Borislav. V roku 1946 sa presťahovala s rodinou do Bratislavy, kde aj zomrela 27. marca 1995 vo veku 85 rokov. MargitaFiguli bola tiež autorkou libreta k baletu Rytierska balada (1959).
Vplyv a odkaz
Jej dielo je charakteristické zobrazením sociálnych problémov a hľadaním harmónie medzi citmi a spoločenskou realitou. Zdobilo ju lyricko-prózové spracovanie, ktoré je významnou súčasťou slovenskej literárnej tradície. Významné sú aj jej prínosy pre kultúrny život Oravy a slovenského literárneho výmenníka, ako aj tematická štruktúra a obraznosť, ktorá plynulo prechádza z prózy do lyriky a naopak.
